Obsah článku
Počasie neovplyvníme, ale počasie je len jedným z faktorov ktoré ovplyvňujú dobu za ktorú záhrada vyschne. To či záhradu bude treba polievať často alebo zriedkavo vieme ovplyvniť mnohými ďalšími faktormi. Opatrenia na zadržanie vody v záhrade a obmedzenie jej vyparovania sú veľmi jednoduché, netreba k nim žiadne špeciálne vybavenie. V súčasnej dobe kedy sa zrážky stávajú menej pravidelnými majú tieto opatrenia čím ďalej tým väčší zmysel.
V záhrade, v ktorej je k dizpozícií studňa s čerpadlom sa môžu zdať vodozádržné opatrenia zbytočné, opak je však pravdou. Každé poliatie záhrady niečo stojí - náš čas, energiu, elektrickú energiu alebo vysoké náklady na zriadenie automatickej závlahy. Na techniku ani na nás ľudí sa nedá spoľahnúť na 100%. Zavlažovací systém sa môže kedykoľvek pokaziť a my môžeme na dlhší čas odcestovať. V takých prípadoch je záhrada odkázaná sama na seba. V takých prípadoch sa ukáže, či sa so suchom vysporiadať dokáže alebo nás po príchode domov bude čakať spúšť vyschnutých rastlín.
Rozdiel medzi dažďom a polievaním
Pri dažďovej vode sa môžeme spoľahnúť na to že je čistá a pôde ani rastlinám neuškodí. Pri polievaní to už platiť nemusí. V prímorských oblastiach môže byť spodná voda slaná, voda v prímestských oblastiach, okolo starých skládok a tovární zas môže byť kontaminovaná nebezpečnými chemikáliami. Aj keď je obsah škodlivých látok v rámci povolených noriem, zdravé rozhodne nie sú a v pestovaných plodinách sa tieto látky môžu kumulovať. Voda s vysokým obsahom minerálnych látok môže pôdu poškodiť dlhodobým používaním. Vždy keď sa takáto voda z pôdy odparí, zostáva po nej vrstvička soli. Vysoký obsah solí v pôde má za následok nižšiu úrodu a pomalší rast rastlín. Voda z vodovodu obsahuje chlór. Chlór je mikroživina, rastliny ju potrebujú k životu, ale príliš veľké množstvo chlóru spôsobuje spáleniny na koncoch listov.
Dažďová voda je na polievanie najvhodnejšia. Cieľom v permakultúrnej záhrade je preto čo najviac dažďovej vody zachytiť a následne ju v pôde udržať čo najdlhšie aby mali rastliny čas ju využiť.
Zachytávanie dažďovej vody
Dažďovú vodu vieme zachytiť priamo v záhrade do pôdy, alebo zo striech susediacich budov. Voda zo strechy sa môže uskladniť pre neskoršie využitie v záhrade alebo rovno odviesť do suchších častí záhrady. Odviesť vodu zo strechy do kanalizácie a potom priviesť inú, horšiu vodu na zavlažovanie je nezmyselné. V súčasnosti je preto v záhrade každého rodinného domu aj vsakovacia jama na odvod vody zo strechy. Aj keď túto vodu nevidíme lebo odteká cez rúry rovno pod zem, na záhradu má výrazne pozitívny vplyv. Kapilarita vodu z hlbších vrstiev vynáša až k povrchu. Dá sa to pozorovať bujným rastom vlhkomilnejších rastlín nad drenážnou jamou. Zberné kade sú potrebné ak chceme vodu použiť cielene, napríklad do vyvýšených záhonov a v záhradách kde nie je studňa a je potrebné sa vodou dopredu zásobiť.
Objem vody ktorý sa zachytí priamo v záhrade závisí od štruktúry pôdy, sklonu povrchu, rastlinného porastu a ďalších faktorov.
…štruktúrou pôdy
Zdravá pôda s hrudkovitou štruktúrou obsahuje množstvo vzduchu. Do týchto vzduchových priestorov následne môže počas dažďa pritiecť voda z povrchu.
…vyrovnaním povrchu záhrady
Čím má záhrada väčší sklon, tým rýchlejšie z nej voda odteká. Veľká časť zrážok zo svahovitých pozemkov odtečie predtým než by ňou pôda stihla nasiaknuť do hĺbky. Aby sa rýchlemu odtekaniu vody zabránilo, používame niekoľko opatrení:
- Výsadba pozdĺž kontúr svahu. Jednotlivé hriadky vytvoria malé hrádze ktoré tok vody spomalia a tá má následne viac času vsiaknuť do zeme. V poľnohospodárstve sa na toto používa orba a výsev prebiehajúce po vrstevniciach.
- Járky vykopané vodorovne pozdĺž kontúr svahu zachytia ešte viac vody.
- Praktické z pohľadu zachytávania vody aj z pohľadu používania sú terasy. Z vodorovných plôch jednotlivých terás voda odteká pomalšie. Terasy nasiaknu väčším množstvom vody a teda aj zostávajú vlhké dlhšie.
…vrstvou mulču
Organický mulč funguje ako špongia ktorá počas dažďa nasiakne vodou. Pre vodu odtekajúcu po povrchu navyše predstavuje prekážku a jej tok spomaľuje.
…rastlinstvom
Podobne ako mulč, aj rastliny sú pre odtekajúcu vodu prekážkou a pomaľujú jej tok. Zároveň sú producentmi organického materiálu ktorý do seba vodu nasakuje. Čím je organického materiálu v pôde viac, tým viac vody vie táto pôda počas dažďa zachytiť.
...kompostom a Ekouhlím
Na rozdiel od zrniek zeminy ktoré vyzerajú ako malé guličky, čiastočky kompostu a Ekouhlia sú veľmi štruktúrované. Pripomínajú skôr špongiu a aj sa tak počas dažďa či polievania správajú. Zachytia v sebe veľké množstvo vody a postupne ju uvoľňujú do okolitej pôdy ešte dlho po skončení dažďa.
Obmedzenie vyparovania vody zatienením pôdy
Koruny vysokých stromov sú prvou líniou obrany voči vysychaniu pôdy. Po nich nasledujú nižšie stromy a kry. Pôda a tiež čokoľvek iné vysychá v tieni pomalšie než keď je vystavená priamym slnečným lúčom. Listy stromov síce odparujú obrovské množstvá vody, ale rastliny s vodou hospodária rozumne. Je hlavne v ich záujme aby podzemnú zásobáreň vody nevyplytvali. Stromy v pôde viac vody zadržia zatienením než koľko jej z pôdy vytiahnu a odparia cez svoje koruny. Preto je pôda v lese vlhká aj uprostred leta zatiaľ čo priľahlé holé pole po daždi vyschne v priebehu niekoľkých hodín.Zatienením povrchu bránia vyparovaniu vody z pôdy aj iné rastliny. Výnimku z tohto pravidla tvoria močiarne rastliny ktoré nedostatok vody nepoznajú a buriny s rýchlym životným cyklom ktorým môže byť jedno či po nich nejaká voda v pôde zostane.
Mulč
Vrstva mulču je ďalším spôsobom ako zatieniť pôdu a obmedziť tak jej vysychanie. Mulč v tomto smere nefunguje tak dobre ako listy vyšších rastlín. Pôdu síce zatieni dokonale, ale keď sa na slnku rozhorúči, ohrieva aj pôdu pod sebou. Pri vyššej teplote pôdy sa potom voda vyparuje rýchlejšie. Ideálne je preto ako vrstvu mulču použiť pôdopokryvné rastliny. Koberce rastlín majú spravidla väčšiu hrúbku než vrstva mulčovacej kôry. Pôda tak pod nimi zostáva chladnejšia. V čom je mulč účinnejší než koruny stromov je ochrana pôdy pred vysúšaním vetrom. Vietor výrazne ovplyvňuje vysychanie. Ak stromy nie sú kombinované s nižšími rastlinami, vietor sviští popod ich koruny. Mulč vie v tomto prípade obmedziť jeho vysúšací efekt na pôdu.
Udržanie pôdnej vlahy pomocou organickej hmoty
Okrem toho že organická hmota vodu zachytí, pomáha aj s jej udržaním v pôde. Čím jej jej v pôde viac, tým dlhšie zostane vlhká. Organická hmota v záhrade rastie sama, stačí ju zo záhrady neodstraňovať, ale zvyšky rastlín namiesto toho skompostovať. Ak chceme v záhrade dosiahnuť hodne úrodnú pôdu alebo jej postupné zúrodňovanie urýchliť, treba organický materiál do pôdy dopĺňať aktívne. Aplikáciou kompostu alebo pestovaním rastlín určených priamo na účel skompostovania, tzv. zelené hnojenie.
EKOUHLIE
Záhradný kompost je možné ďalej vylepšiť pridaním Ekouhlia. Ide o tepelne upravený organický materiál s extrémne štruktúrovaným povrchom. Čiastočky Ekouhlia na seba naviažu veľké množstvo vody ktorú v čase sucha pomaly uvoľňujú do okolitej pôdy. Pôda s Ekouhlím vydrží vlhká dlhšie. Na rozdiel od kompostu je Ekouhlie biologicky nerozložiteľný materiál ktorý zostáva v pôde stovky až tisícky rokov. Investícia ktorá sa bude vracať a prinášať záhrade a jej majiteľom osoh fakt dlhý čas.
Zvýšenie odolnosti rastlín voči suchu
Čím je pôda bližšie k povrchu, tým vysychá rýchlejšie. Svieti na ňu slnko, viac sa zohrieva, preháňa sa po nej vietor, čerpá z nej vodu väčšie množstvo koreňov. Už niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom ale môže byť pôda vlhká po celý rok. Rastliny ktoré dokážu zapustiť korene hlboko pod povrch sú preto voči suchu odolnejšie. Pôda vo väčších hĺbkach má síce svoje nevýhody, minimálne však dokáže rastliny zásobiť vodou aj v tých najväčších suchách a horúčavách. Rastliny s plytkými koreňovými sústavami si v tom čase musia vystačiť s rannou rosou alebo sa spoliehať na to že ich niekto každý deň poleje. Hĺbku koreňovej sústavy pestovaných rastlín vieme ovplyvniť a podporiť ich v prenikaní do hĺbky
…prevzdušnením pôdy
Každá rastlina - či už ako druh alebo ako jedinec - má svoje limity do akej tvrdej pôdy dokáže svojimi koreňmi preraziť. Niektoré svojím hrubým koreňom rozrazia betón, iné sa musia spoľahnúť na chodbičky dážďoviek aby sa dostali hlbšie cez tvrdú pôdu. Pôda stlačená ťažkými mechanizmami je pre mnoho rastlín ťažko prekonateľnou bariérou. Takáto tvrdá platňa zhutnenej zeminy sa môže skrývať aj niekoľko desiatok centimetrov pod povrchom. Koreňové systémy sa v tvrdej pôde držia bízko pri povrchu, resp. nad zhutnehou platňou. Plytká koreňová sústava má viacero nevýhod. Jednou z nich je, že sa nachádza v pôde ktorá vysychá najskôr. Aby sa podporilo prerastanie koreňov hlbšie, treba pôdu prevzdušniť a rozbiť zhutnené platne ktoré sú v nej ukryté. Póry a dutiny ktoré v pôde pri prevzdušnení vzniknú rastliny využijú aby cez ne pustili svoje korene.
…podporou pôdnych živočíchov a mikroorganizmov
Pôdne živočíchy sa potrebujú hýbať za potravou. Pri tomto pohybe za sebou zanechávajú cestičky. Často vedú do veľkých hĺbok. Napríklad cestičky hlbokozemných dážďoviek vedú aj dva metre pod zem kam sa chodia ukryť pred suchom a chladom. Hlodavce v zemi ryjú ešte väčšie tunely, expertom na to je krt. Množstvo hmyzu taktiež vŕta tunely do ktorých kladú vajíčka. Pôdne baktérie a vlákna húb zlepujú čiastočky zeminy do agregátov. Tie tvoria hrudkovitú štruktúru pôdy. Na rozdiel od sypkej zeminy, zdravá hrudkovitá pôda obsahuje množstvo vzduchových dutín a komôrok.
Všetky vyššie spomenuté tunely a dutiny vedia korene rastlín využiť na to aby sa bez väčšej námahy dostali ďalej pod povrch. Na miesta kde pôda vysychá neskôr. Ako teda život v pôde podporiť? Organická hmota je základ. Zelené hnojenie, kompost a Ekouhlie rozprúdia pôdny život od tej najnižšej úrovne potravinovej siete. V pôde sa vytvoria agregáty. Tomu náväzne sa rozmnožia aj väčšie pôdne organizmy ktoré vytvoria ďalšie tunely.
…správnou starostlivosťou o pôdu
Jednou z hlavných zásad starostlivosti o pôdu je, aby sa rozrývala čo najmenej. Rozkopávanie zeminy má za následok rozbitie hrudkovitej štruktúry, následný kolaps a zhutnenie čiastočiek pôdy, úbytok pôdnych mikro aj makroorganizmov, odbúravanie organickej zložky pôdy. Následok - pôda sa skompaktní, korene cez ňu nevedia preniknúť a tesne pod povrchom usychajú.
Často sa do pôdy rýpe zbytočne. Napríklad pri jesennom čistení zeleninových záhonov vôbec nie je potrebné vyťahovať korene rastlín. Stačí ich odstrihnúť pri povrchu. Odumretý koreň sa počas zimy rozloží a ďalšiu sezónu poslúži ako tunel plný kompostu vedúci do hĺbky, ktorý využijú ďalšie rastliny.
…správnym zavlažovaním
Aby sme rastliny povzbudily k prerastaniu hlbšie pod povrch, treba ich k tomu správne motivovať. Naprílklad vodou. Polievať by sa malo zriedkavo - aby mali rastliny dôvod vytvárať ďalšie korene a polievať by sa malo výdatne - aby sa voda dostala hlbšie pod povrch a motivovala rastliny vytvárať korene hlbšie. Krátke polievanie záhrady, ktoré navlhčí len horných pár centimetrov pôdy má presne opačný efekt. Rastliny motivuje k vytváraniu plytkej koreňovej sústavy vo vrstve pôdy ktorá vysychá ako prvá.