Obsah článku
Pôdne mikroorganizmy vieme rozdeliť do dvoch skupín. Aeróbne, ktoré k životu potrebujú kyslík a anaeróbne, ktoré kyslík nepotrebujú alebo ich dokonca zabíja. Zjednodušene môžeme povedať že aeróbne sú v princípe užitočné a anaeróbne škodlivé. V pôde preto chceme mať čo najviac aeróbnych organizmov a čo najmenej anaeróbnych. To dosiahneme vytvorením aeróbneho prostredia prevzdušnením pôdy.
Prečo prevzdušniť pôdu
Korene rastlín potrebujú dýchať. Ak sú korene dlhý čas v mokrej pôde bez prístupu vzduchu, začnú odhnívať. Stáva sa to pri dlhotrvajúcich dažďoch. Anaeróbne prostredie je domovom anaeróbnych organizmov ktoré v princípe považujeme za škodlivé. Poznáme ich trebárs ako baktérie produkujúce alkohol ktorý je pre rastliny toxický. Pokiaľ sú zavreté v sude s kvasom a nie v pôde, zas až také škodlivé nie sú :)
Kedy je vhodné prevzdušniť pôdu
Ťažká ílovitá pôda
Íl je tvorený čiastočkami menšími než 0,002 mm ktoré majú navyše plochý tvar takže sa dokážu naskladať veľmi natesno. V ílovitej pôde je preto veľmi málo vzduchu. Aj malé množstvo vody existujúce vzduchové medzery rýchlo zaplaví čo vytvára anaeróbne podmienky.
Skompaktnená pôda
Pôda po ktorej sa veľa chodí, pôda po ktorej jazdia autá alebo ťažké mechanizmy a najmä pôda ktorá je takto zaťažovaná v mokrom stave je náchylná na skompaktnenie. Vzduchové medzery sa stlačia a vytvoria sa anaeróbne podmienky.
Príliš vlhká pôda
Pôda ktorá je napríklad v tieni a navyše v preliačine kam steká voda z okolia môže mať určitú časť roka tendenciu vytvárať anaeróbne podmienky.
Zlá štruktúra pôdy
Zlá štruktúra je často zapríčinená malým percentom organickej zložky pôdy. V takejto pôde sa nevytvárajú pôdne agregáty a má preto tendenciu sa zhutniť. Prevzdušnenie tu síce vyrieši nedostatok vzduchu, ale ešte dôležitejšie než prevzdušnenie je v tomto prípade zapracovanie veľkého množstva organickej hmoty, respektíve kompostu.
Kedy pôdu netreba prevzdušniť
Ľahká piesčitá pôda
Piesčitá pôda nie je náchylná na skompaktnenie a obsahuje veľké množstvo vzduchu.
Suchá pôda
Pôda môže byť väčšinu roka suchá keď sa nachádza na vyvýšenom mieste odkiaľ voda rýchlo odtečie, keď je oddrenážovaná alebo keď sa nachádza v dažďovom tieni. Pôda na týchto miestach zvyčajne nemá tendenciu vytvárať anaeróbne podmienky.
Prevzdušnenie vrchných vrstiev pôdy
Najjednoduchší spôsob ako pôdu prevzdušniť je spraviť do nej diery alebo zárezy. Bežne sa týmto spôsobom prevzdušňujú trávniky. Ale ide len o dočasné prevzdušnenie. Diery na povrchu pôdy sa rýchlo zasypú, najmä ak má pôda zlú štruktúru. Prevzdušňovanie týmto spôsobom sa preto musí robiť pravidelne.
Prevzdušnenie pôdy pórovitým materiálom
Na prevzdušnenie sa používa rôzny pórovitý materiál zapracovaný do pôdy. Ideálne je ho zapracovať hneď pri zakladaní záhrady kým v nej nie sú vysadené rastliny. Neskôr by už zarýľovanie spôsobilo poškodenie koreňov. Rozrývanie navyše odbúrava organickú zložku pôdy. Preto je lepšie pôdu len rozrezať rýľom alebo vydierovať vidlami bez toho aby sa jednotlivé vrstvy obracali a prevzdušňujúcim materiálom tieto diery vyplniť. Hrabavé pôdne organizmy sa časom postarajú o dôkladnejšie premiešanie pórovitého materiálu s pôdou. Najrýchlejší je v tom jednoznačne krt.
Materiály používané na prevzdušnenie pôdy:
Keramzit (Liapor) - expandovaný íl
Perlit alebo agroperlit - tepelne upravená hornina vulkanického pôvodu
Zeolit - pórovitá hornina
Pemza - pórovitá hornina
EKOUHLIE - pyrolizovaný organický materiál
Prevzdušnenie pôdy využitím pôdnych organizmov
Zlepšenie štruktúry pôdy sa dá považovať za jej prevzdušnenie. Zdravá pôda má hrudkovitú štruktúru s množstvom dutín plných vzduchu. O tvorbu hrudiek - pôdnych agregátov - sa starajú pôdne baktérie ktoré svojimi výlučkami zlepujú čiastočky pôdy do mikroagregátov a hubové vlákna ktoré mikroagregáty ďalej zväzujú do makroagregátov. Na to aby sme ich mali v pôde čo najviac im stačí poskytnúť potravu - organický materiál. Môže to byť mulčovacia vrstva kôry, opadaného lístia, pokosená tráva, ostrihané konáre stromov… Ešte účinnejší je v tomto smere kompost. Okrem už natrávenej organickej hmoty sa spolu s ním dostávajú do pôdy aj samotné mikroorganizmy. Ďalším zdrojom potravy pôdnych mikroorganizmov sú koreňové výlučky ktoré im rastliny produkujú výmenou za minerálne látky. Populácia mikróbov sa teda dá zvýšiť hustou výsadbou/výsevom najrôznejších rastlín.
Ďalším spôsobom ako rýchlo zvýšiť populáciu mikroorganizmov je zapracovať do pôdy EKOUHLIE. Pórovitá štruktúra ekouhlia pôdu jednak prevzdušní a zároveň je obľúbeným miestom pre život baktérii a húb ktoré štruktúru pôdy ďalej vylepšia.
Hrabavý hmyz a dážďovky sú ďalšie organizmy ktoré pomáhajú pôdu prevzdušniť množstvom chodbičiek ktoré po nich zostávajú. Do záhrady sa dajú prilákať množstvom rozkladajúceho sa organického materiálu na povrchu. Trebárs ponechaním opadaného lístia všade kde je to možné. Hlodavce väčšinou nie sú v záhradách príliš vítané, ale hĺbením nôr s prevzdušňovaním taktiež pomáhajú. A úplne najväčší spojenec v prevzdušňovaní pôdy je krt. Kiež by sa dal trocha usmerniť v tom kde prevzdušňovať treba a kde už nie.
Prevzdušnenie hlbších vrstiev pôdy
Anaeróbna vrstva skompaktnenej zeminy sa môže nachádzať aj hlbšie pod povrchom. Akonáhle do nej korene rastlín prerastú, ocitnú sa v prostredí plnom chorôb s ktorými musia bojovať. Takéto platne sa často nachádzajú v záhradách cez ktoré sa presúvali ťažké mechanizmy pri stavbe domu a na ktoré sa následne nahrnula vrstva kyprej zeminy. Ďalej sa podpovrchové platne zhutnenej zeminy bežne nachádzajú na poliach po ktorých celé desaťročia jazdil traktor a pluhom kypril len vrchnú vrstvu zeminy a v záhradách ktoré na takýchto poliach vznikli.
Väčšie plochy sa dajú do hĺbky prevzdušniť špeciálnym rezacím pluhom ktorý pôdu rozreže a mierne nadvihne. Následne sa na takto uvoľnejú pôdu sejú rastliny s hlbokými koreňmi ktoré uvoľnenú pôdu udržia vzdušnú dlhodobo.
Na malých plochách pomôžu pôdu do hĺbky prevzdušniť zemné vrty. Zemný vrták počas vŕtania kladie určitý odpor. Najprv ide ľahko, potom ťažšie, potom znova ľahšie. Podľa toho sa dá vedieť kedy sa zhutnená platňa prerazila a môže sa začať so zasýpaním vrtu. Na zasypanie sa použije organický materiál ktorý sa tu bude rozkladať a ktorý priláka množstvo pôdnych organizmov a korene rastlín. Tie budú steny vrtu ďalej narúšať. Viac takýchto vrtov po rokoch platňu nakoniec rozbije. Na vyplnenie vrtu sa môžu použiť aj veľké kusy odpadového dreva ktoré budú slúžiť ako zásobáreň vody. Spodok vrtu je tiež ideálnym miestom na zbavenie sa organického odpadu živočíšneho pôvodu ktorý by v kompostéri zapáchal a lákal zvieratá. Zemný vrt zároveň slúži na odvod vody ktorá by sa ináč zhromažďovala na zhutnenej platni hlbšie pod povrch a zabraňuje tak vytvoreniu anaeróbneho prostredia nad touto platňou.
Výsledok správneho prevzdušnenia pôdy
Rozdiel medzi záhradou so skompaktnenou pôdou a záhradou s dobre prevzdušnenou pôdou je najmarkantnejší po dlhotrvajúcich dažďoch. Zatiaľ čo v jednej záhrade rastlinám žltnú a opadávajú listy v dôsledku odhnívania koreňov, v tej druhej sú rastliny akurát tak dôkladne poliate. Po silnom vetre môže byť rozdiel pozorovateľný v podobe vyvráteného a nevyvráteného stromu. V jednej záhrade sa korene rastlín držia len vo vrchných aeróbnych pôdnych vrstvách, zatiaľ čo v tej druhej dokážu bez ujmy preraziť hlbšie pod povrch. Väčšinu času je rozdiel pozorovateľný ako celkovo lepšia kondícia rastlín rastúcich vo vzdušnej pôde. Tým pádom majú na sebe aj menej škodcov, starostlivosť o ne je menej časovo a finančne náročná, úroda hojnejšia.