Tri základné princípy starostlivosti o pôdu v záhrade

Obsah článku

Aby pôda v záhradách a na poliach zostala zdravá je potrebné sa o ňu správne starať. Pri nesprávnej starostlivosti sa z nej postupne odbúrava organická zložka. Klesá úrodnosť a zvyšuje sa erózia. Dobre je to pozorovateľné na poliach na ktorých tento proces prebieha desiatky až stovky rokov.

Výsledkom nesprávnej starostlivosti je pôda v ktorej sa bez hnojiva nič okrem buriny neurodí (málo organickej zložky), ktorá sa práši (veterná erózia) a kde sa počas výdatných dažďov vytvárajú potoky bahna (vodná erózia). Aby sa tomu predišlo, stačí dodržať tri jednoduché základné princípy starostlivosti o pôdu:

• pôdu nerozrývať, resp. rozrývať v čo najmenšej miere
• pôdu držať neustále zakrytú rastlinami alebo prírodným mulčom
• do pôdy dopĺňať organický materiál v podobe kompostu alebo odumretých rastlín

Pôdu nerozrývať, resp. rozrývať v čo najmenšej miere

Rozrývanie narúša štruktúru pôdy. Pri rozrývaní sa rozbíjajú pôdne agretáty - zhluky pôdnych častíc zlepené výlučkami miliónov mikroorganizmov a pôda sa mení na prach. Dočasný extrémne zvýšený prístup vzduchu je zakrátko vystriedaný skompaktnením.

Štruktúra pôdy

Hrudkovitá štruktúra zdravej pôdy je plná vzduchových dutín schopných pojmúť veľké množstvo vody. Prašná štruktúra pôdy naopak obsahuje veľmi málo vzduchu, tým pádom dokáže nasiaknuť len malým množstvom vody. Voda ktorá nenájde škáru kam by zatiekla začne tiecť po povrchu a spôsobuje vodnú eróziu. Potôčiky plné bahna z pozemku odplavujú práve tú najúrodnejšiu vrchnú časť pôdy.

Skompaktnenie pôdy

Po skompaktnení, bez prístupu vzduchu, sa pôde začne vytvárať anaeróbne prostredie - domov zväčša škodlivých mikroorganizmov a najrôznejších patogénov s ktorými musia následne rastliny bojovať namiesto toho aby plodili alebo vytvárali prírastky. Rastliny sa im snažia vyhnúť tým že svoje korene púšťajú len plytko pod povrch. Tam sú ale naopak náchylnejšie na vyschnutie. Pozorovať sa to dá na poliach. Korene rastlín na nich zväčša siahajú len do hĺbky kam dosiahne pluh. Hlbšie vrstvy sú skompaktnené a pre veľkú časť rastlín nepoužiteľné. Toto je spôsobené z veľkej časti práve každoročným preorávaním. 

Pôdne mikroorganizmy

Dutiny v pôde sú domovom pôdnych organizmov zodpovedných za tvorbu, recykláciu a distribúciu živín. Rozrývanie pôdy ich počty redukuje hneď niekoľkými spôsobmi. Časť z nich je rozpučená okamžite. Na toto sú náchylné najmä mäkké hubové vlákna. Pôdne organizmy preferujú prostredie ktoré im poskytuje určitá vrstva pôdy. Po rozrytí sa zrazu ocitnú v inom prostredí ktoré ich môže zabiť. V tomto smere sú najhoršie pluhy ktoré pôdu obracajú. Vyhnúť sa tomu dá pluhmi a rýľovaním pri ktorom nedochádza k obracaniu pôdy len k jej uvoľňovaniu. Poslednou fázou je skompaktnenie pôdy. Tak ako pre korene rastlín, aj pre pôdne živočíchy je výhodnejšie keď je pôda hrudkovitá, plná chodbičiek ktorými sa vedia pohybovať. Bez prostredia v ktorom sa vedia dostať k potrave sa počet pôdnych organizmov znižuje.

Pôdna vlaha

Na nerozrývaní pôdy vyrástlo celé jedno odvetvie farmárčenia vo svete známe ako “No-till farming” alebo “No-dig Gardening”. Šetria sa pri ňom náklady na orbu/rýľovanie, hnojenie - nakoľko o produkciu živín sa starajú mikroorganizmy, herbicídy, pesticídy a ďalšie úkony, no najväčšia úspora financií sa dosahuje na zníženej potrebe zavlažovania, resp. vyššej úrode v suchých rokoch. Nerozrývaná pôda totiž omnoho lepšie zadržiava vlahu a rastliny sú v nej viac chránené pred vyschnutím. Praktické aj pre zaneprázdneného alebo víkendového záhradkára.

Niektoré plodiny je ťažké vypestovať v neprekyprenej pôde. Taktiež pri terénnych úpravách záhrady sa rozrytiu pôdy nedá vyhnúť. V takom prípade je potrebné negatívny vplyv kompenzovať zvýšeným prísunom organického materiálu. Ideálne do pôdy priebežne zamiešať veľké množstvo kompostu.

Pôdu držať neustále zakrytú rastlinami alebo prírodným mulčom

Odkrytá pôda je vystavená ultarfialovému žiareniu, veľkým teplotným výkyvom, vysúšaniu a erózii. Pôda by preto mala byť počas celého roka vrátane zimných mesiacov zakrytá vrstvou prírodného mulču alebo rastlinami. Súvislá vrstva živých či odumretých rastlín (napr. opadané lístie) na povrchu pôdy plní ochrannú funkciu. Zabraňuje dopadu ultrafialových lúčov na drobné pôdne živočíchy ktoré na ne nie sú zvyknuté. Zmierňuje teplotné výkyvy vrchnej vrstvy pôdy. V zime zakrytá pôda zamŕza do menšej hĺbky, v lete zas zostáva chladnejšia pretože na ňu nedopadajú slnečné lúče priamo. Nižšia teplota a zatienenie znižujú odparovanie pôdnej vlahy a ďalej znižujú potrebu polievania záhrady.

Celoročne zamulčovaná pôda je súčasťou vyššie spomenutého No-till/No-dig záhradničenia ktoré by bez mulču nefungovalo. Zatiaľ čo pri klasickom obrábaní pôdy sa burina likviduje preoraním, pri No-dig záhradničení rastu buriny zamedzí mulč. A práve mulč je kľúčom k najväčším úsporám čo sa týka starostlivosti o polia či záhrady.

Organický materiál použitý ako mulč sa postupne rozkladá a mení na potravu pôdnych mikroorganizmov čím sa dostávame k poslednému bodu.

Do pôdy dopĺňať organický materiál v podobe kompostu alebo odumretých rastlín

Pôdne organizmy sa živia rozkladajúcou sa organickou hmotou. Každý list ktorý spadne na zem je rozožieraný od tých najväčších živočíchov postupne až po tie najmenšie baktérie. Živiny ktoré sú v organickej hmote obsiahnuté sa tak dostávajú späť do kolobehu látok v prírode.

Organická zložka pôdy sa priebežne odbúrava a vyparuje. Aby sa kolobeh látok ktorého súčasťou je aj produkcia úrody nenarušil, je potrebné organický materiál do záhrady dopĺňať, resp. ho zo záhrady neodstraňovať. Všetky rastlinné zvyšky, pokosená tráva, opadané lístie aj vytrhaná burina sú pre pôdu cennou potravou a vieme ich kompostovaním zrecyklovať naspäť na nejakú formu užitočnej úrody. Nič z toho preto netreba zo záhrady odvážať. Práve naopak - čo najviac kompostu a organického odpadu do záhrady doviezť.

Kompost je možné ešte viac vylepšiť a to pridaním biouhlia. Jedná sa o tepelne upravený organický materiál ktorý vylepší štruktúru a mikrobiologické vlastnosti pôdy podobne ako kompost, akurát je biologicky nerozložiteľný takže sa z pôdy nevyparuje a zostáva v nej stovky až tisícky rokov. Pórovitá štruktúra biouhlia sa zároveň postará o to aby bolo v pôde dostatok vzduchu. Predchádza tak vytváraniu pre rastliny škodlivého anaeróbneho prostredia spomenutého vyššie.

Ako na to?

V úžitkovej záhrade je posledné dva body možné zabezpečiť naraz, a to zeleným hnojením. Zelené hnojenie sú rastliny vysiate po zbere úrody. Najčastejšie sú na tento účel používané horčica, facélia a pohánka. Pôdu rýchlo pokryjú a po odumretí sa priamo na mieste aj skompostujú. Netreba ich vláčiť do kompostéra a zase naspäť. Ich rozklad potrvá niekoľko mesiacov takže pôdu zakrývajú aj v odumretom stave počas zimných mesiacov. Ak chceme zabrániť samovýsevu, stačí zelené hnojenie pred dozretím semien pokosiť.

V okrasnej záhrade je to ešte jednoduchšie. Rovnakú funkciu ako zelené hnojenie poskytnú pôdopokryvné trvalky. Jednoduchšie je to v tom, že ich netreba každoročne vysievať a kosiť nanovo. Ešte vyšší level je, keď spojíme užitočné s ďalším užitočným a ako pôdopokryvnú rastlinu použijeme rastlinu s jedlými a chutnými plodmi. Trebárs jahody alebo brusnice.

Čo sa týka neprekopávania pôdy, bez ďalších opatrení by sa plocha veľmi rýchlo zaburinila. Preto je potrebné neprekopávanú pôdu zároveň zakryť. Či už je to mulčovacia kôra, zelené hnojenie alebo plazivé trvalky, rast buriny potlačia spoľahlivo.

Pôda sa za správnu starostlivosť odmení veľmi viditeľne už po niekoľkých sezónach. Zdravý pôdny ekosystém je základom zdravého nadzemného ekosystému. Rastliny sú v ňom hlboko zakorenené, dobre živené a odolné voči chorobám a škodcom. Postupne sa znižuje, až sa nakoniec úplne eliminuje potreba aplikácie umelých hnojív, pesticídov, herbicídov, fungicídov a polievania. Nakoniec nezostane nič iné, len si užiť ten pocit, že v záhrade je všetko hotové ešte pred zotmením :)