Obsah článku
Stromy sa po milióny rokov adaptovali na klíčenie a rast v prostredí lesa, alebo aspoň v jeho blízkosti. Obkolesené svojimi predkami rôzneho veku, ktoré svojimi koreňmi, odumierajúcimi nadzemnými časťami a v spolupráci s nespočtom symbiotických organizmov, vytvárali špecifické pôdne prostredie. Čím sa nachádzame bližšie k ľudským obydliam a s tým spojenej aktivite, tým horšiu pôdu spravidla nachádzame. Výsadba stromov do takýchto pôd má svoje špecifiká. Pri ich nedodržaní strom vystavujeme zvýšenému riziku úhynu, alebo neskorším problémom s vitalitou, či stabilitou.
Stromy rastúce v nevyhovujúcich podmienkach majú zníženú vitalitu, ktorá sa skôr či neskôr prejaví aj na ich zdraví a dĺžke života. Stromy so zníženou vitalitou sú náchylnejšie na rôzne ochorenia, napadnutie škodcami a ťažšie sa vysporiadavajú s poškodeniami. Najlepšie to vidno v mestskom prostredí, ktoré pre stromy rozhodne nie je ideálne a ktoré je od ich prirodzeného biotopu obzvlášť vzdialené. Mestské stromy sa tak dožívajú len zlomku toho, čo im ich genetika umožňuje. Ten istý druh, ktorý sa v prírode dožíva stovky rokov, je v mestách často potrebné vymeniť už po pár desiatkach rokov.
Ak chceme, aby stromy v urbanizovanom prostredí rástli desiatky až stovky rokov a plnili svoje ekologické funkcie – od ochladzovania klímy až po filtráciu prachu – musíme sa naučiť identifikovať prejavy degradácie pôdy a aplikovať postupy, ktoré vracajú život tam, kde bol ľudskou činnosťou potlačený.
Čím sa vyznačuje zdegradovaná pôda
Zdegradovaná pôda je typická predovšetkým zhutnením a nízkym percentom organickej zložky, čo je kľúčový faktor odlišujúci živú zem od obyčajnej horniny. Práve organická hmota dodáva pôde jej tmavší odtieň, vôňu a schopnosť zadržiavať vodu a živiny. Keď organická zložka z pôdy chýba, zhoršujú sa jej fyzikálne, chemické aj mikrobiologické vlastnosti. Takéto prostredie je pre stromy nepriateľské až toxické.
Anaeróbne prostredie
Najčastejším nepriateľom stromov v meste a pri novostavbách je zhutnenie pôdy. Zdravá pôda je z polovice tvorená vzduchom – malými pórmi, chodbičkami a dutinkami, ktoré sú vyplnené vzduchom a vodou. Tie umožňujú koreňom a užitočným živočíchom žijúcim v zemi dýchať. Keď však po pozemku prejde ťažký stavebný stroj, alebo sa po ňom dlhodobo pohybujú davy ľudí, pôdne agregáty (hrudky) sa rozpadnú, častice zeme sa na seba natlačia a póry zaniknú.
Po zhutnení vzniká pod povrchom anaeróbne prostredie – prostredie bez prístupu vzduchu. V takomto prostredí klesá koncentrácia užitočných mikroorganizmov, zároveň sa zvyšuje koncentrácia patogénnych mikroorganizmov a toxínov. Korene sa nepriateľskému prostrediu snažia vyhnúť. Výsledkom je strom s plytkým koreňovým systémom, ktorý je náchylný na vyschnutie a v prípade silného vetra mu hrozí vývrat, pretože nie je pevne ukotvený v hlbších vrstvách.
Sucho
Zhutnená pôda zároveň stráca schopnosť infiltrácie. Dažďová voda namiesto vsakovania do hĺbky odteká po povrchu, čím prispieva k erózii a vysušovaniu lokality. Najlepšie to vidno po krátkej ale intenzívnej letnej búrke. Človek by čakal, že suchú pôdu výdatne poleje. Namiesto toho väčšina vody len odtečie preč, zvlhčí sa len vrchných pár centimetrov pôdy. Povrch následne na priamom slnku do niekoľkých hodín opäť vyschne a ku koreňom stromov sa nakoniec žiadna voda nedostane.
Biologická púšť
Zdegradovaná pôda trpí nedostatkom edafónu – pôdneho života, ktorý zahŕňa všetko od mikroskopických baktérií a hubových vlákien až po väčšie dážďovky a článkonožce. Tento systém zabezpečuje recykláciu látok a sprístupňuje živiny rastlinám. V mŕtvej pôde môžu byť minerálne živiny síce prítomné v čiastočkách horniny, ale bez prítomnosti špecifických baktérií zostávajú pre strom nedostupné.
Nízky podiel organickej hmoty
Zdravá pôda by mala obsahovať aspoň 3 % organickej hmoty. V zdegradovaných mestských pôdach podiel organickej zložky často klesá aj na menej než 1 %.
Ďalšie vlastnosti zdegradovanej pôdy
Zasolenie pôdy, zmenené pH, kontaminácia jedovatými látkami, znečistenie stavebným a iným odpadom, chýbajúca vrchná vrstva pôdy (ornice).
Čo spôsobuje degradáciu pôd
Prejazd ťažkej techniky
Výstavba budov je neodmysliteľne spätá s pohybom ťažkých stavebných strojov ktoré pôdu v okolí stavby dôkladne zhutnia. Pásové mechanizmy sú o niečo menej deštruktívne, pretože rozkladajú svoju váhu na väčšiu plochu. V mestách je bežné aj rovnako závažné zhutnenie pôdy chodcami. Váha ťažkého stroja je v tomto prípade nahradená vysokou frekvenciou pohybu chodcov.
Dlhodobé nadmerné rozrúšanie
Výrazná degradácia sa dá pozorovať aj na bývalých orných pôdach. Textúru ešte môže mať dobrú, ale z pôdy chýba organická hmota aj pôdne organizmy (mikroorganizmy aj väčšie dážďovky a článkonožce). Paradoxne aj neustále kyprenie pôdy má nakoniec za následok jej zhutnenie. Pri nadmernom a hlavne dlhodobom kyprení sa rozpadá pôdna štruktúra. Agregáty, ktoré držali pôdu kyprú sa rozpadajú na jednotlivé zrnká horniny, ktoré sa na seba vplyvom zrážok natlačia, vzduchové medzery medzi nimi zaniknú. Prejazdy ťažkých poľnohospodárskych mechanizmov zhutnenie ďalej zhoršia.
Rozpoznanie zdegradovaných pôd
Aby sme zložitejšie výsadbové postupy neaplikovali tam, kde to potrebné nie je, musíme najprv vedieť degradovanú pôdu rozpoznať. Rozpoznať zdegradovanú pôdu nie je nič zložité. Pre porovnanie odporúčam ísť na prechádzku do prírodnej rezervácie kde neprebieha ťažba dreva, trošku sa pohrabať v zemi a potom to porovnať s pôdou v meste a vo svojej záhrade. Do lesnej pôdy bez problémov pichnete prst. Do mestskej pôdy, v ktorej popri chodníku rastú stromy bez problémov pichnete akurát tak zapnutú zbíjačku. Ďalším rozdielom, ktorý si môžete pri porovnaní všimnúť je úplne iná štruktúra pôdy. Tiež plynulý prechod lesnej pôdy do čisto organického materiálu na povrchu, množstvo živočíchov, chodbičiek, príjemná vôňa a tak ďalej.
Test drolením a pohárový test stability
Vezmite do ruky hrsť pôdy a skúste ju rozdrviť medzi prstami. Zdravá pôda by sa mala droliť na malé hrudky (pôdne agregáty), ktoré držia pokope vďaka výlučkom baktérií a hubovým vláknam. Ak sa vám zemina v prstoch rozpadne úplne na jednotlivé zrnká piesku a prachu, je to jasný znak straty organickej štruktúry a degradácie.
Ešte presnejší je test v pohári s vodou. Vhoďte hrudu zeme do pohára naplneného vodou a pozorujte, čo sa stane. Zdravá pôda so stabilnými agregátmi by si mala zachovať svoj tvar aj po ponorení. Zdegradovaná hruda sa naopak takmer okamžite rozpadne na blato a vodu silno zakalí. To nám hovorí, že pôda nemá žiadnu vnútornú súdržnosť a pri prvom daždi sa jej povrch zmení na nepriedušnú "škrupinu", ktorá dusí korene rastlín aj živočíchy žijúce pod povrchom.
Indikačné rastliny
Príroda sa snaží narušenú pôdu zahojiť. Používa na to špeciálne rastliny, ktoré dokážu rásť a prosperovať aj v nehostinných podmienkach. Voláme ich aj pionierske rastliny. Hromadný výskyt pichľavých bodliakov, vlčieho maku alebo lopúchov na pozemku často indikuje pôdu, ktorá bola mechanicky narušená stavebnou činnosťou alebo je silno zhutnená. Tieto rastliny majú hlboké kolovité korene, ktorými sa snažia pôdu prirodzene prekypriť.
Ak na pozemku nenájdete žiadnu dážďovku ani pri hlbšom kopaní, je to varovný signál mŕtveho edafónu. Zdravá pôda je plná života a chodbičiek, ktoré slúžia ako drenáž a vetranie.
Technológia výsadby v nehostinnom prostredí
Výsadba stromov do zdegradovaných pôd má svoje špecifiká. Zatiaľ čo v úrodnej lesnej pôde často stačí sadenicu doslova len pichnúť do škáry po rýli (trojsekundová záležitosť), v nehostinných podmienkach urbanizovaného prostredia stromy utrpia výrazný šok aj pri tej najodbornejšej výsadbe. Nemajú okolo seba svojich súkmeňovcov, ktorí by ich chránili pred slnkom a vetrom, ani milióny symbiotických organizmov, ktoré by im pomáhali pri získavaní vlahy a živín.
Neodborná výsadba v mestskom prostredí a zanedbaná povýsadbová starostlivosť je bohužiaľ aspoň v mojom okolí bežná. Na výsadbe sa síce čo-to ušetrí, ale čo z toho keď je celý rad stromov do dvoch rokov vyschnutý. Ako arboristi síce nevieme garantovať prežitie stromu, ale vieme garantovať, že strom neumrie v dôsledku nesprávnej výsadby. Ďalej je potom už na majiteľovi aby zabezpečil povýsadbovú starostlivosť ktorú určíme.
Výsadbová jama
Hĺbka výsadbovej jamy musí zodpovedať výške koreňového balu. Koreňový kŕčok (miesto, kde kmeň prechádza do koreňov a začína sa mierne rozširovať) musí zostať presne v úrovni okolitého terénu alebo mierne nad ním. Zasadenie stromu hlbšie, alebo výsadba do príliš hlbokej jamy, do ktorej sa strom po usadnutí pôdy časom vnorí, bude mať za následok odhnívanie kôry a dusenie koreňov. Toto je častá príčina úhynu mladých stromov do niekoľkých rokov po výsadbe, s ktorou sa v praxi stretávam.
Šírka výsadbovej jamy by mala byť 2 až 3-krát širšia než je koreňový bal stromu. Zóna kyprejšej zeme umožní stromom rýchlejšie sa zakoreniť a zastabilizovať.
Predchádzanie kvetináčovému efektu
Ak sadíte strom v záhrade kdesi na okraji lesa, tvar výsadbovej jamy môže byť klasický kruhový. Korene z priestoru pôvodnej jamy bez problémov vyrastú aj viac než meter za rok. Kyprá pórovitá pôda im v tom nebude brániť. Ak je však okolitá pôda tvrdá ako betón, kruhový tvar výsadbovej jamy nebude fungovať. Korene by sa v nej len krútili dookola. Koreňový systém by zostal malý, bez možnosti dostať sa k vode a živinám zo širšieho okolia. Kruhový tvar výsadbovej jamy preto vymeníme za tvar hviezdicový alebo v stenách kruhovej jamy vytvoríme rýľom hlboké zárezy. Nové korienky pri prieskume okolitej pôdy síce dokážu zatočiť, ale nedokážu cúvať. Ak sa teda dostanú do rohu výsadbovej jamy v tvare hviezdice alebo do ryhy v stene kruhovej jamy, nemajú na výber inú možnosť než sa pokúsiť pretlačiť aj cez tvrdú okolitú pôdu. Strom tým bude mať možnosť získavať vlahu a živiny z väčšieho priestoru a zároveň sa zlepší jeho stabilita.
Výsadbový substrát
Presne opačne ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale čím je pôda chudobnejšia na živiny a celkovo horšia, tým menej ju pri výsadbe obohacujeme kompostom a inými pôdnymi kondicionérmi. Vlhká kyprá úrodná pôda v diere za hranicami ktorej panuje mikrobiálna púšť by len ďalej podporila kvetináčový efekt. Korene, okrem toho že obchádzajú prekážky, sa zároveň ťahajú za vlhkom a živinami. Ak ich vysadíme do pôvodnej pôdy upravenej len minimálne, koreňom môže byť jedno kam pôjdu a budú prerastať do okolia štandardne lúčovito preč od kmeňa.
Vertikálne mulčovanie
Účinným spôsobom ako koreňom uľahčiť cestu tvrdou zhutnenou pôdou je vertikálne alebo radiálne mulčovanie. Ide o techniku, pri ktorej sa do okolia stromu vyvŕtajú diery alebo vykopú ryhy s priemerom 5–10 cm do hĺbky cca 30–40 cm, ktoré sa následne vyplnia špeciálnym vyľahčeným substrátom obohateným o organickú hmotu.
Cez prevzdušnené miesta sa do mŕtvej pôdy vracia kyslík, ľahšie sa do nej vstrebáva voda a stávajú sa ohniskami, z ktorých sa do okolia začína šíriť život v podobe pôdnych mikroorganizmov aj koreňov rastlín.
Biouhlie
Pri výsadbe na zdegradovaných pôdach je obzvlášť účinné biouhlie. Nie je to hnojivo, ale uhlíkový skelet rastlinných buniek, ktorý v pôde pretrvá stovky až tisícky rokov. Jeho mikroskopická pórovitá štruktúra funguje ako "hotel pre mikroorganizmy" a zároveň ako "špongia na vodu a živiny". Každé 4 litre biouhlia v sebe dokážu zadržať približne 3 litre vody. Zálievková aj dažďová voda tak zostane v priestore koreňovej sústavy, spolu aj s rozpustenými živinami oveľa dlhšie. Prvé roky po výsadbe môže pre rastlinu znamenať rozdiel medzi životom a smrťou aj týchto pár litrov vody navyše.
Výber drevín do sťažených stanovištných podmienok
Okrasné stromy a kry pre extrémne lokality
Nie každý strom dokáže prežiť v extrémnych podmienkach. Pri výsadbe na zdegradovaných pôdach musíme vyberať druhy, ktoré sú odolné voči suchu, zhutneniu a nedostatku živín. Nasledujúci zoznam obsahuje dreviny, ktoré tieto podmienky znášajú nadpriemerne dobre a zároveň u nás nie sú invázne.
Ovocné dreviny vhodné do zdegradovaných pôd
Do ťažkých, zhutnených alebo chudobných pôd vyberáme ovocné stromy na bujne rastúcich podpníkoch, ktoré majú silu preraziť tvrdú zem a natiahnuť sa za vodou a živinami na väčšie vzdialenosti.
Výsadbou to nekončí
Správna výsadba = pätina úspechu. Zvyšných približne 80 % ceny zdravého dospelého stromu s pekne vytvarovanou korunou tvorí ďalšia starostlivosť. Kritické sú najmä prvé 2-3 roky po výsadbe. Tu je najdôležitejšie nezanedbať zálievku. Čím je pôda viac zdegradovaná, tým horšie zadržiava vodu a pravidelná zálievka je o to dôležitejšia.
Stromy potrebujú nárazovú zálievku vo veľkých objemoch, aby vodou nasiakol celý koreňový bal až po spodok. Nielen vrchných 5 cm pôdy ako v hriadke so šalátom. Pravidelná výdatná zálievka je obzvlášť dôležitá pri piesčitých a kamenistých pôdach s nízkou vodozádržnou schopnosťou. Zálievková voda môže nadmerne odtekať aj do podložia, ak je tvorené kamením alebo stavebnou suťou. Odtekaniu vody do okolia, mimo dosah koreňov, zabráni zálievková misa alebo zavlažovací lem. V horúcich letných mesiacoch si vieme pomôcť aj zavlažovacími vakmi.
Neoddeliteľnou súčasťou povýsadbovej starostlivosti o vysadené stromy je aj správne zamulčovanie okolia kmeňa. Pôda s vrstvou organického mulču je chránená pred nadmerným presychaním, prehrievaním, zamŕzaním, zaburinením aj poškodením kosačkami. V priebehu rokov zároveň rozkladajúca sa kôra alebo štiepka obohacuje pôdu o organickú hmotu, čím urýchli revitalizáciu chudobných pôd. Organický mulč je potrebné priebežne raz za 1-2 roky dopĺňať.
V prvých rokoch po výsadbe počnúc rokom výsadby je zároveň čas na založenie a tvarovanie korún menších sadeníc, ktoré nemajú korunu vytvarovanú zo škôlky. Architektúra kostrových konárov, ktorá sa tu vytvorí, bude určovať vzhľad, ale aj stabilitu koruny po zvyšok života stromu.
Ako kmeň hrubne, netreba zabúdať na priebežné uvoľňovanie kotviacich prvkov. V zdegradovaných pôdach môže byť potrebné kotvenie ponechať dlhšie než obvykle. Po pár rokoch by bez pravidelnej kontroly mohli kotviace povrazy kmeň priškrtiť.
Prečo zveriť výsadbu odborníkom
Výsadba stromu nevyzerá na prvý pohľad obzvlášť náročne. Vykopať jamu a strčiť do nej sadenicu zvládne každý. Väčšina záhradkárov preto sadí stromy svojpomocne. Správna výsadba stromu už zas taká jednoduchá nie je. Riadi sa samostatným arboristickým štandardom a množstvom zásad ktoré je pri nej potrebné dodržať. V závislosti od stanovišťa, typu pôdy aj samotnej sadenice.
Odborná výsadba stromov je investíciou na desiatky rokov. Každá chyba spravená pri výsadbe má potenciál zvyšovať náklady na povýsadbovú starostlivosť a neskoršie ošetrovanie. Nesprávna výsadba často vedie ku katastrofálnemu zdravotnému stavu a úhynu mladých stromov do niekoľkých rokov po výsadbe. V praxi sa s tým stretávam úplne bežne.
Arborista pri výsadbe nie je len niekto, kto za vás spraví fyzickú prácu. Je to človek, ktorý dokáže:
- Posúdiť typ a stav pôdy
- Navrhnúť alebo aj vykonať úpravu stanovištných podmienok
- Poradiť s výberom vhodného druhu stromu
- Vybrať konkrétny životaschopný exemplár
- Vykopať výsadbovú jamu správnej veľkosti a tvaru
- Namiešať vhodný výsadbový substrát
- Vhodne upraviť korene alebo koreňový bal
- Povrch v okolí výsadby vhodne upraviť
- Vytvarovať alebo osadiť zavlažovací lem
- Strom ukotviť, prípadne aj nainštalovať ochranu proti zveri
- Vykonať povýsadbový rez
- V rokoch nasledujúcich po výsadbe vytvarovať korunu
- Vyriešiť prípadné problémy či už priamo pri výsadbe alebo po nej
Zveriť výsadbu certifikovanému arboristovi znamená dať stromu najlepšiu možnú šancu na dlhý život v zdraví a vitalite. Najmä ak sa jedná o stanovište v urbanizovanom prostredí so zdegradovanou pôdou, ktoré pre strom nie je prirodzené.