Ochrana pôdy pomocou biouhlia

Obsah článku

Zdravá pôda je hlavným predpokladom zdravých rastlín, bohatej nádielky kvetov a úrody. Príroda má množstvo mechanizmov ktorými pôdu a život v nej chráni. V záhradách, špeciálne v úžitkových záhradách a na poliach, je ale pôda využívaná intenzívnejšie a hlavne ináč než je v divokej prírode bežné. Prirodzené obranné mechanizmy na takýto typ využívania pôdy nestačia. Ak si chceme aj naďalej užívať výnosy ktoré zdravá pôda poskytuje, treba občas prírode pomôcť. Materiálom, ktorý nám pomôže pôdu pred degradáciou a stratou úrodnosti lepšie chrániť, je biouhlie. Prírodné aditívum, ktoré je čoraz častejšie používané v záhradách a na poliach po celom svete.

Ochrana pôdy pred vylúhovaním živín

Jedným z dôvodov prečo je pôda v oblasti trópov neúrodná je, že v tejto oblasti planéty je veľké množstvo zrážok ktoré z pôdy okamžite vyplavujú všetky živiny do spodných vôd. Aj v našom podnebnom pásme sú ale oblasti ktorým sa dostáva viac dažďa než by bolo pre pôdu ideálne. Sú to hlavne náveterné strany hôr. V pôdach týchto oblastí dokáže biouhlie vyplavovanie živín z pôdy výrazne obmedziť. Molekuly, ktoré rastliny potrebujú pre svoj rast a vitalitu, sa na čiastočky biouhlia prichytávajú elektromagnetickou silou ktorá bráni ich splaveniu do hĺbok mimo dosahu koreňov. Platí to pre organické živiny ktoré sa do pôdy dostávajú prirodzenou cestou, aj pre umelé hnojivá. Vďaka obmedzeniu lúhovania živín stačí v pôde s biouhlím používať menšie množstvá umelých hnojív. Tým sa zároveň chráni čistota podzemných vôd aj vodných tokov.

Ochrana pôdy pred eróziou

Základnou ochranou pôdy pred eróziou je jej celoročné zakrytie vegetáciou. Môže byť živá, v podobe pestovaných plodín a medziplodín, alebo v odumretej forme ako organický mulč. V okrasnej záhrade stačí vysadiť pôdopokryvné rastliny a priestor medzi nimi vysypať mulčovacou kôrou. V úžitkovej záhrade to také jednoduché nie je a vrstva mulču bráni klíčeniu niektorých svetloklíčivých semien. Pôda slúžiaca na pestovanie jednoročných plodín je preto časť roka odkrytá, vystavená pôsobeniu vetra a vody. Jednotlivé prachové čiastočky pôdy bez problémov odnesie aj mierny vietor. Po povrchu tečúca voda zas s obľubou odplavuje organickú hmotu ktorá sa na vode vznáša. Našťastie, pôda sa dokáže pred veternou aj vodnou eróziou účinne brániť. Pokiaľ jej to dovolíme.

Pôda sa pred eróziou prachových častíc bráni tvorbou agretátov. Sú to zhluky zlepených zrniek piesku, prachu, ílu a organickej hmoty veľké aj niekoľko milimetrov. Pozliepané a zakliesnené pôdne agregáty už vietor ani voda len tak ľahko neodnesú. O tvorbu mikroagregátov sa starajú pôdne baktérie, o tvorbu makroagregátov zas huby žijúce pod povrchom ako mycélium. Ich rozmach môžme podporiť správnou starostlivosťou o pôdu, ktorá vďaka nim do niekoľkých rokov získa úplne inú, zdravšiu, hrudkovitú štruktúru. Tento proces sa dá výrazne urýchliť biouhlím, ktoré užitočným pôdnym organizmom zo dňa na deň zabezpečí vhodnejšie podmienky pre život.

Ochrana pôdy pred vysychaním

Voda, ktorou sa všetky pôdne póry počas dažďa alebo polievania zaplnia, v pôde nevydrží dlho. Gravitačná voda s väčších makropórov vplyvom gravitácie priebežne odteká hlbšie pod povrch až kým všetka neodtečie. Rastliny majú na jej vstrebanie maximálne pár dní. Naproti tomu kapilárne zavesená voda zostáva uväznená v mikropóroch (< 0,08mm) až dokým sa neodparí. Táto voda zostáva vo vrchných vrstvách pôdy k dispozícií rastlinám aj celé týždne po poslednom daždi. Makropóry sú v pôde rovnako dôležité. Zabezpečujú prístup vzduchu ku koreňom. Ale práve mikropóry sa starajú o zachytávanie vlhkosti v pôde. Čím je ich viac, tým viac vody dokáže pôda zadržať a tým dlhšie v nej dokážu rastliny prežiť. Biouhlie je celé posiate mikropórmi. V tom spočíva jeho schopnosť zadržať v pôde veľké množstvo vody. Až niekoľkonásobok svojej vlastnej hmotnosti. Čím má biouhlie menšiu frakciu, tým sú jeho vodozádržné schopnosti lepšie.

Ochrana pôdy pred mrazom

Vzdušná štruktúra pôdy, plná pôdnych agregátov (hrudky zlepených čiastočiek) a pórov plných vzduchu funguje do istej miery ako perina. Hlbšie vrstvy pod ňou sú lepšie chránené pred mrazom. Rastliny sú v takejto zdravej pôde menej náchylné na vyschnutie počas dlhotrvajúcich holomrazov. Ich korene môžu v nezamrznutej pôde prijímať vodu a rásť, mikroorganizmy zas môžu pokračovať v recyklácií organickej hmoty a v zlepšovaní štruktúry a úrodnosti pôdy aj počas zimných mesiacov. K zdravej, vzdušnej štruktúre pôde vieme pomôcť pridaním biouhlia. Na rozdiel od revitalizácie pôdy správnou starostlivosťou ktorá trvá niekoľko rokov, biouhlie pôdu a v nej žijúce rastliny chráni hneď prvú zimu po aplikácií.

Ochrana pôdy pred skompaktnením

Korene rastlín potrebujú mať prístup k vzduchu. Pôda v okolí rastlín by sa preto nemala skompaktňovať. V zhutnenej pôde s nedostatkom kyslíka sú korene napádané škodlivými anaeróbnymi mikroorganizmami a hnilobnými procesmi. Organická zložka pôdy, do ktorej patrí aj biouhlie, skompaktneniu pôdy do určitej miery bráni. Taktiež pôda s hrudkovitou štruktúrou je na skompaktnenie menej náchylná. Za tvorbu týchto hrudiek—pôdnych agregátov, sú zodpovedné pôdne mikroorganizmy. Čím je ich v pôde viac, tým skôr sa obnoví zdravá, vzdušná štruktúra pôdy, ktorá potom lepšie odoláva skompaktneniu. Rozmach týchto užitočných pôdnych organizmov dokáže rýchlo a účinne podporiť biouhlie. Neznamená to že po pôde s biouhlím môžeme dennodenne jazdiť fúrikom alebo bagrom bez toho aby sme ju tým degradovali, ale občasný prejazd znesie lepšie. Navyše, v póroch biouhlia zostáva vzduch aj po tom ako sa pôda zhutní.

Ochrana pôdy pred zasolením

Úrodu v posledných rokoch čoraz častejšie a výraznejšie postihuje sucho. Šesť týždňov bez akéhokoľvek dažďa pri teplotách presahujúcich 30°C na juhozápade Slovenska nie sú ničím výnimočným. Našťastie, dnes už nie je problém umelo zavlažovať celé hektáre územia, o záhradách ani nehovoriac. Nanešťastie, voda zo studní ktorou sa zavlažuje, nie je taká čistá ako voda dažďová, ale je plná rozpustených minerálov. Nebol by to problém, ak by boli tieto minerály priebežne splavované naspäť do podložia. Zavlažuje sa ale len vrchná vrstva pôdy. Voda sa vyparí a všetky obsiahnuté minerály za sebou v tejto vrstve zanecháva. Pôda sa tak pomaly ale isto zasoľuje. (Týmto istým procesom tzv. “sladká” voda zasolila oceány.) Niektorým húževnatejším rastlinám mierne zasolenie nevadí, iné sa ale na takejto pôde nebudú dať pestovať ešte mnoho rokov. Svoje by o tom vedeli rozprávať v subtropických regiónoch planéty kde zasoľovanie pôd prebieha oproti našim pôdam v zrýchlenom tempe. Zrážky sú v týchto regiónoch slabé, sporadické alebo žiadne. Pestovanie kultúrnych plodín sa preto spolieha takmer výlučne na umelé zavlažovanie. Relatívne úrodná pôda, intenzívne zavlažovaná silne mineralizovanou vodou sa v priebehu niekoľkých rokov mení na púšť. V našom miernom podnebnom pásme je proces zasoľovania pôd spomalený. V zimnom, daždivom období sa veľká časť solí odplaví. Znižujúce sa množstvo zrážok ale bude spôsobovať čoraz väčší problém so zasoľovaním pôd umelým zavlažovaním.

Ochrana pôdy pred zasolením pomocou biouhlia spočíva v zadržaní čo najväčšieho množstva mäkkej dažďovej vody, po čo najdlhší čas, vo vrstve pôdy kde bude dostupná pestovaným rastlinám. Alebo inak povedané, spomalenie prietoku vody krajinou. Tým sa dá zredukovať, ba až eliminovať potreba umelého zavlažovania. Redukuje sa množstvo potrebnej vody a predlžuje sa interval medzi jednotlivými zálievkami. Obmedzenie umelého zavlažovania dokáže ušetriť kopec vody, času, peňazí a úrodnej pôdy ktorá tak zostane k dispozícií aj pre ďalšie generácie.