Pomáhame živočíchom v záhrade prežiť zimu

Obsah článku

Zima nie je k živočíchom v záhrade vôbec vľúdna. Na rozdiel od ľudí, zvieratá v zimnom období nemajú výhody v podobe teplého oblečenia, vykurovaných interiérov ani obchodov plných zásob jedla. Veľká časť z nich preto zimu neprežije. Úhyn živočíchov má následne negatívny vplyv na záhradný ekosystém. Ak v pôde uhynie veľké množstvo baktérií, na jar nemá kto recyklovať organický materiál. Ak uhynie veľké množstvo rozomieľačov organického materiálu, baktérie na jar nemajú čo recyklovať. Ak uhynie veľké množstvo dravého hmyzu alebo vtákov, na jar možno očakávať inváziu škodcov ktorými sa živia. Ak uhynie veľké množstvo opeľovačov, na jar nemá kto opeliť kvety a úroda viacerých druhov rastlín bude slabá. Aby sme tomuto všetkému predišli, vieme živočíchom v záhrade počas zimného obdobia pomôcť.

Exotermické živočíchy—v minulosti označované ako studenokrvné—prečkávajú zimu v štádiu hibernácie. Nedostatok potravy im problém nerobí. Ale keďže si nevedia vytvárať telesné teplo tak ako endotermické živočíchy, sú náchylnejšie na umrznutie. Smolu majú aj v tom že pred zimou nedokážu utiecť pretože majú kvôli nízkej telesnej teplote zníženú motoriku. Tie ktoré si na jeseň nenašli vhodný úkryt už druhú šancu väčšinou nedostanú.

Ako funguje ochrana živočíchov pred chladom a mrazom

Chlad exotermické živočíchy znehybní ale nezabije. Viaceré majú mechanizmy aj na ochranu pred miernym mrazom. Prečo je to dôležité? Pod bodom mrazu voda vytvára ostré kryštáliky ktoré prepichávajú živočíšne tkanivá a tým daný organizmus zabíjajú. Aj obranné látky ktoré živočíchy vo svojom tele vytvárajú aby predišli vytváraniu ľadových kryštálov pod určitou teplotnou hranicou prestávajú fungovať. Aby k tomu nedošlo, drobné živočíchy sa snažia pred zimou ukryť tak, aby ich teplota počas zimných mesiacov zostala čo najvyššie a čo najstabilnejšie. Výrazné teplotné výkyvy pre ne môžu byť rovnako smrteľné ako samotná nízka teplota.

Izolačná vrstva

Ako tepelný izolant v prírode slúži vzduch. Presnejšie vzduch znehybnený v množstve drobných dutín pórovitého materiálu tak, aby teplo nepredával ďalej. Na tomto princípe funguje izolácia domov (polystyrén, minerálna vlna), aj izolácia ľudí (pulóver, perina). 

V prírode sa nachádza veľké množstvo pórovitých materiálov pod ktoré sa živočíchy dokážu skryť. Takmer každý odumretý organický materiál v záhrade je pórovitý. Rastlinné tkanivá sú z veľkej časti tvorené z vody ktorú po odumretí a vysušení vystrieda vzduch. Medzi jednotlivými listami—živými či opadanými a aj medzi jednotlivými kúskami odumretých častí rastlín sa taktiež nachádza veľké množstvo vzduchu chráneného pred prúdením. Drevo, kôra, slama, lístie, suché letničky, pôdopokryvné rastliny sú všetko veľmi dobre izolujúce materiály ktoré živočíchy v záhrade využívajú ako svoj úkryt. Aj pôda zamŕza len do určitej hĺbky a funguje ako izolácia nižších vrstiev. Čím je vzdušnejšia, tým kladie prestupujúcemu teplu väčší odpor a zamŕza do menšej hĺbky.

Všetky spomenuté materiály môžu byť živočíchmi v záhrade využité ako zimovisko. Ale len za predpokladu že sa v záhrade nachádzajú a že ich drobné živočíchy nájdu. Ak máme jeden vzdialený roh záhrady zahádzaný suchými konármi ako zimovisko pre ježka a pre hmyz, je to super. Ale množstvo drobných živočíchov žije len na ploche niekoľkých desiatok centimetrov štvorcových. Mikroskopické živočíchy neprejdú za svoj život viac než pár milimetrov aj keby šli celý čas jedným smerom. Preto je vhodné aby bola na prezimovanie pripravená čo najväčšia časť záhrady.

Zimoviská pre drobné živočíchy

Ak sa jedná o zabehnutú permakultúrnu záhradu, jej príprava na zimu s ohľadom na drobné živočíchy ktoré v nej zimujú nevyžaduje žiadnu robotu naviac. Dokonca nevyžaduje ani robotu ktorá sa bežne robí vo väčšine záhrad—odpratávanie odumretých rastlín, hrabanie lístia a podobne. Úkryty ktoré drobné živočíchy využívajú v zime, sú totiž využívané aj v lete. Či už na rozmnožovanie alebo ako úkryt pred predátormi. Ďalej spomenuté opatrenia majú zároveň množstvo iných, pre záhradu a jej obyvateľov užitočných funkcií. Ak sa jedná o novozaloženú záhradu, je dobré čo najviac z týchto opatrení stihnúť najneskôr na jeseň.

Mulč

Vrstva organického materiálu pokrývajúca povrch pôdy sa s príchodom zimy stáva útočiskom veľkého množstva hmyzu, pavúkov, húseníc a podobne. Skrútený list alebo kúsok kôry poskytnú len čiastočnú ochranu pred mrazom. Pre mrazuvzdornejšie druhy hmyzu však poskytuje dostatočnú ochranu pred vysúšajúcim vetrom a pred zrakmi predátorov. Počas hibernácie nevedia pred nehibernujúcimi predátormi ujsť takže sa namiesto toho snažia čo najlepšie ukryť.

Mŕtve drevo

Rozkladajúce sa drevo s dutinami a odlupujúcou sa kôrou je unikátnym biotopom množstva vzácnych druhov živočíchov. V zime sa navyše stáva skvelým zimoviskom. Drevo dobre izoluje pred zimou. Počas schnutia praská, viacero druhov hmyzu si doň vŕta diery do ktorých následne kladú vajíčka, kôra sa postupne odlupuje. Vďaka tomu je v ňom k dispozícií množstvo škár a chodbičiek cez ktoré sa hmyz dokáže dostať do dreva hlbšie a tým pádom aj ďalej od mrazivého vzduchu.

Pôda

Živočíchom ktoré by mráz neprežili nezostáva nič iné, než zavŕtať sa do pôdy. A to až do nezamŕzajúcej hĺbky. Táto hĺbka záleží od klímy v danej oblasti. V severnejšie a vyššie položených oblastiach sú to až desiatky centimetrov. To môže byť viac než dokáže drobný živočích vyvŕtať. Jeho prežitie v takom prípade záleží od štruktúry a zdravia pôdy. Zdravá pôda obsahuje množstvo života. Baktérie a hubové vlákna menia nepriedušný prach na hrudky agregátov s množstvom mikroskopických dutín, väčšie pôdne živočíchy ktoré sa nimi živia si v pôde vŕtajú väčšie chodbičky a hlodavce ktoré sú tiež súčasťou zdravého ekosystému vŕtajú ešte väčšie chodbičky ktoré sa skôr či neskôr stanú neobývané. Všetky spomenuté priechody pod zem umožnia ostatným živočíchom dostať sa hlbšie pod povrch a tým pádom aj do väčšieho bezpečia.

Bordel

Pre ľudí možno nevzhľadný bordel v podobe uschnutých letničiek, orezaných konárov, popadaného lístia ale aj rôzneho stavebného materiálu a odpadu. Pre drobné živočíchy útočisko pred zimou a skrýša pred predátormi ktorá im umožní prežiť do ďalšej jari.

Nikto z nás nechce žiť na smetisku ani na stavenisku, to ale ani nie je cieľom. Cieľom je vytvoriť záhradu ktorá má bližšie k divokej prírode než k obývačke. V lese tiež nikto nenadáva že tie listy nikto nepovysával. Bolo by fajn keby si ľudia čím skôr zvykli na lístie ako bežnú vrstvu mulču vo svojich záhradách. Ušetrí to kopec roboty, financií a príroda sa za to len poďakuje v podobe prosperujúcich rastlín a vyššej úrody. Uschnuté letničky a zvyšky rastlín vo vyvýšených záhonoch sa odstránia tiež, ale až na jar. Po tom ako sa v nich zimujúci hmyz prebudí. Stavenisko v záhrade je len dočasné, skôr či neskôr ho vystrieda hotový altánok či terasa. Kupodivu si ale malé živočíchy stavenisko užívajú viac než by človek čakal.

Úkryty pre väčšie živočíchy

Aj keď pre trebárs ježkov žiadny špeciálny príbytok nevybudujeme, môže sa stať že na zimu využije náš kompostér. Najmä ak je plný suchého, ťažko rozložiteľného dreveného materiálu. Kompost je kyprý, takže sa dá do neho jednoducho zahrabať a zároveň počas celého roka produkuje svojím rozkladom teplo. Preto by sa malo s kompostérom manipulovať opatrne. Neprehadzovať ho v zime ani doň nepichať vidlami.

Zimoviská pre väčšie živočíchy sa dajú vybudovať bez väčšej námahy. Dajú sa kúpiť rôzne hlinené či prútené brlohy pre ježkov, ale ak také ježko na jeseň nenájde, rád sa uchýli aj do hromady konárov, raždia a lístia ktorú mu zriadime v tichom kúte záhrady.

Zimovisko pre plazy sa dá vybudovať tiež pomerne jednoducho. Treba vykopať jamu do nezamŕzajúcej hĺbky, na mieste chránenom pred vytopením, trebárs na vyvýšenom mieste alebo na svahu. Z jamy vyviesť rúru ktorá bude slúžiť ako vstup do podzemných priestorov. Jamu vyplniť konármi a kameňmi aby vnútri vzniklo množstvo dutín a zakryť tak aby dovnútra netieklo príliš veľa vody.

Údržba záhrady s ohľadom na zimujúce živočíchy

Dôležitá zásada pri odpratávaní lístia, uschnutých letničiek a iného organického bordelu zo záhrady: Poriadok sa v záhrade nerobí na jeseň, ale na jar keď denné teploty stabilne vystúpia nad 10℃. Vtedy už zo svojich skrýš vylezú aj tie najviac zimomravé živočíchy a môžme uschnuté časti rastlín s kľudným svedomím odpratať.

Ostrihanie veľkých okrasných tráv sa robí tiež na jar. Okrem toho že sa pred mrazom chráni koreňový systém samotnej rastliny, tieto veľké trsy sú častým zimoviskom čmeliakov. Ak v našej záhrade prežijú, naše rastliny budú prvé ktoré na jar opelia a zabezpečia tak úrodu v ďalšom roku.

Výhody pre záhradu

Väčšinu malých až mikroskopických živočíchov v záhrade nevídame. Jašterice sú plaché, ježkovia po záhrade dupocú len v noci, väčšina hmyzu je príliš malá na to aby sme si ich všimli a na mikroskopické živočíchy potrebujeme mikroskop. To že ich nevidíme ale neznamená že na záhradný ekosystém nemajú veľký vplyv. Práve naopak. Rozsah ich vplyvu na ekosystém a dosah v prípade ich vymiznutia objavujeme len pár posledných desaťročí. A v mnohých prípadoch sa nestíhame čudovať. Dva príklady pomerne nových poznatkov ktoré od základov menia vnímanie potreby drobných živočíchov v prírode:

Umelé hnojivá ani zďaleka nie sú v dodávaní živín rastlinám tak efektívne ako pôdne mikróby a nie sú ani trvalo udržateľné pretože pôdu devastujú. Na rozdiel od pôdnych mikróbov ktoré pôdu naopak budujú.

Insekticídy fungujú proti škodcom len dočasne a z dlhodobého hľadiska ich rozmachu práveže napomáhajú. Prirodzený predátori naopak dokážu populácie škodcov udržať na uzde každý rok bez zásahov človeka.

S ekozáhradou je menej starostí a vyžaduje menej nákladov na údržbu pretože ľudské zásahy sú nahradené prirodzenými prírodnými procesmi. To je myslím dostatočne dobrý dôvod na to aby sme si vo svojich záhradách udržali čo najpestrejšiu druhovú škálu živočíchov. Napríklad aj tým, že im pomôžeme prežiť zimu.