Obsah článku
Pokosená tráva je bohatým zdrojom dusíka. Kompostovanie veľkého množstva trávy naraz ale má svoje špecifiká. Na to, aby bol kompost z trávy kvalitný, je potrebné dodržať pár postupov. Pri ich nedodržaní sa z kompostu veľké množstvo živín zbytočne odparí, v horšom prípade sa kompost môže stať pre rastliny dokonca až toxický.
Pri pravidelnom kosení nie sú s kompostovaním trávy žiadne problémy. V kompostéri sa rýchlo rozloží. Kompostovanie trávy sa stáva problematické, ak sa trávnik nekosil niekoľko týždňov. Dovolenka, pokazená kosačka… Trávy sa po následnom kosení nazbierajú bežne aj stovky litrov. Jednoduchým hodením do kompostéra si zarobíme na problémy. Hneď prvým, ktorý si všimneme, bude zápach šíriaci sa z kompostéra, ďalším potom môžu byť chradnúce až odumierajúce rastliny po aplikácií výsledného kompostu do záhrady. Dá sa tomu jednoducho predísť. A to aj potreby odvážať cenný organický materiál preč zo svojej záhrady.
Problémy pri kompostovaní trávy
Vyparovanie živín
Tráva patrí do zelenej zložky kompostu. Tieto materiály sú charakteristické vysokým obsahom dusíka a vody. Rozkladajú sa ľahko a rýchlo. A s tým súvisí hneď prvý problém pri kompostovaní väčšieho množstva trávy naraz. Bez prímesi hnedej zložky, s vysokým obsahom uhlíka, ktorá by kompostovanie spomalila, sa tráva začne rozkladať až príliš rýchlo. Aj keď by sa mohlo zdať, že je to dobre, nie je tomu tak. Z takéhoto kompostu uniká veľká množstvo živín. A o tie nám práve ide.
Tvorba jedovatých látok a patogénov
Ďalšou problematickou vlastnosťou pokosenej trávy je jej štruktúra. Tráva z pokosenej lúky je na tom ešte pomerne dobre. Obsahuje dlhé, duté, pevné steblá a klasy, ktoré udržia kopu pokosenej trávy vzdušnú. Pre trávu z pokoseného trávnika to neplatí. Táto je tvorená len listami, ktoré sú navyše ešte nadrobno nasekané rotorom kosačky. Výsledná štruktúra je veľmi jemná, extrémne náchylná na vytvorenie anaeróbneho prostredia, bez prístupu vzduchu. Stačí si počkať niekoľko hodín. Posekané listy zvädnú, stratia svoju pružnosť a pod vlastnou váhou, tvorenou veľkým množstvom vody sa natisnú tesne na seba. Z kopy sa vytlačí vzduch a začína proces kvasenia.
Aj pri kvasení sa organická hmota rozkladá. Rozdiel oproti procesu kompostovania je absencia kyslíka. Jedným z typických produktov kvasenia sú alkoholy. Pri výrobe pálenky žiaduce, v komposte ale musíme ich tvorbe zabrániť. Alkohol je totiž pre rastliny silne toxický.
Okrem jedovatých látok sú pre anaeróbne prostredie typické aj rôzne patogény—drobné mikroorganizmy, schopné vyvolať ochorenie rastlín, na ktoré by sme takýto kompost aplikovali.
Vytvorenie vodonepriepustnej vrstvy v kompostéri
Aj pár centimetrov posekanej trávy dokáže v kompostéri po uľahnutí vytvoriť vodonepriepustnú vrstvu. Táto bude síce sama plesnivieť v dôsledku príliš vysokej vlhkosti, ale vodu ďalej do nižších vrstiev kompostu neprepustí. Kompostovací proces v dolnej časti kompostéra sa následne v dôsledku presušenia zastaví.
Zápach z kompostéra
Kvalitný kompost nezapácha v žiadnej fáze kompostovania. Zápach šíriaci sa z kompostéra indikuje problém vyžadujúci našu pozornosť. Hŕba pokosenej trávy začína pútať našu pozornosť intenzívnym zápachom hneď na druhý deň po hodení do kompostéra.
Zápach šíriaci sa z kompostéra spôsobujú živiny unikajúce do ovzdušia. Podľa typu zápachu vieme dokonca identifikovať aj to, o aké živiny práve prichádzame. Zápach pripomínajúci močovku, ku ktorému sa pokosená tráva rýchlo dopracuje, spôsobujú unikajúce dusičnany. Výsledný kompost bude tým pádom chudobnejší na dusík.
Zápach typický pre proces kvasenia je neklamným znakom toho, že sa v kompostéri vytvorilo anaeróbne prostredie. Tvoria sa v ňom jedovaté látky a šíria škodlivé mikroorganizmy. Rastliny sa nám za takýto kompost veru nepoďakujú. Tie krehkejšie môžu dokonca odumrieť.
Riešenie problémov pri kompostovaní trávy
Ak chceme vyprodukovať kvalitný kompost, všetkým vyššie opísaným problémom treba predchádzať hneď pri plnení kompostéra trávou. Ide nám teda o:
- spomalenie rozkladu trávy
- znížením vlhkosti
- zvýšením množstva uhlíka v pomere k dusíku
- zabránenie vytvorenia anaeróbneho prostredia
- predchádzanie vytvoreniu vodonepriepustnej vrstvy uľahnutej trávy
- eliminácia zápachu
Spomalenie rozkladu trávy znížením vlhkosti
Kompostovací proces sa dá spomaliť znížením vlhkosti. Mikroorganizmy ktoré sa oň starajú, potrebujú na svoj pohyb vodu. Suchý organický materiál sa nerozkladá.
V čerstvej tráve je vlhkosti viac než dosť. Kompostér, ktorý ňou bol akurát naplnený netreba v najbližších týždňoch polievať. Situáciu by to ešte viac zhoršilo. Ak sa blíži dážď, kompost sa dokonca môže dočasne zakryť. Voda by z kompostovanej trávy vytlačila aj to malé množstvo vzduchu čo v nej ešte je.
Zníženie vlhkosti pokosenej trávy dosiahneme jednoducho tým, že ju ponecháme 1-2 dni rozhádzanú na trávniku a pohrabeme až následne. Praktické jedine v prípade ak používame kosačku bez zberného koša. Posekaná tráva za dva dni nestihne trávnik udusiť, ale časť jej vlhkosti sa už stihne vypariť. Taktiež sa presušením trávy zníži jej váha a spevní štruktúra. Mierne presušená tráva je odolnejšia voči uľahnutiu.
Stále sa jedná len o čiastočne účinné riešenie. Aj úplne suché seno dokáže po zmoknutí uľahnúť a vytvoriť vodonepriepustnú presnivejúcu vrstvu.
Spomalenie rozkladu trávy pridaním hnedej zložky
Zdrojový materiál kompostu sa delí na zelený a hnedý. V princípe tomu rôzny záhradný odpad zodpovedá aj farebne. Zelená zložka, do ktorej patrí aj tráva, je bohatým zdrojom rýchlo sa rozkladajúceho dusíka. Hnedá zložka je zas zdrojom pomalšie sa rozkladajúcich materiálov bohatých na uhlík. Čím väčšie množstvo hnedej zložky do trávy, prípadne aj pokosenej buriny primiešame, tým jej rozklad viac spomalíme. Nad presným pomerom sa pri záhradnom kompostéri nemá význam príliš zamýšľať. V záhrade priebežne kompostujeme to, čo akurát skompostovať treba. Dôležité je rôzne materiály priebežne kombinovať a nehádzať do kompostéra niekoľko fúrikov toho istého materiálu naraz.
Zabezpečenie aeróbnosti kompostu
Hnedá zložka kompostu má až na výnimky pevnejšiu, hrubšiu štruktúru. Dôležitou funkciou, ktorú v kompostéri plní, je udržanie vzdušnosti kompostu. A túto funkciu plní aj v prípade, že jej pomer k zelenej zložke nie je úplne ideálny. Vyparovanie živín v dôsledku nedostatočného množstva hnedého materiálu, nie je zďaleka také kritické, ako produkcia jedovatých látok a patogénov v dôsledku úplnej absencie hnedej zložky. Do trávy je preto dôležité primiešať aspoň nejaký hnedý materiál.
Udržanie priepustnosti pre vodu a vzduch
Plnenie kompostéra vo vrstvách je menej pracnou alternatívou k predmiešavaniu rôznorodého materiálu. Čím sú jednotlivé vrstvy tenšie, tým je premiešanie dôkladnejšie. V prípade trávy, ktorá je náchylná na vytvorenie nepriepustnej vrstvy, treba tú vrstvu spraviť čo najtenšiu, alebo ju rozhodiť len po okrajoch kompostéra, aby stred zostal priepustný pre vodu a vzduch. Kompost bude vďaka tomu nielen kvalitnejší, ale aj rýchlejšie hotový, nakoľko sa predíde mumifikácií materiálu suchom v spodnej časti kompostéra.
V prípade veľkého množstva posekanej trávy sa predmiešavaniu nevyhneme. Udržanie priepustnosti pre vodu a vzduch v tomto prípade zabezpečí primiešaná hnedá zložka s hrubou štruktúrou.
Riešením väčšiny problémov s kompostom je jeho prehádzanie. Pri prehadzovaní sa roztrhá aj prípadná uľahnutá vrstva trávy, čím sa obnoví aj prúdenie vzduchu a vody v komposte.
Zabránenie zapáchaniu kompostu
Nepríjemný zápach je neklamným znakom zlej kvality kompostu. Ak ho cítiť cez pol záhrady a lieta okolo neho veľký roj múch, nenaplnili sme ho správne. V prípade dodržania vyššie spomenutých postupov takéto niečo nehrozí, ani v prípade kompostovania trávy.
Kompostovanie pokosenej trávy v praxi
V našej permakultúrnej záhrade síce trávnik nemáme, ale doviezol som si niekoľko big-bagov trávy z prerasteného trávnika, ktorý som kosil. V čerstvom stave zhruba kubík materiálu. Teória je jasná, výzva prijatá, ide sa na to v praxi.
Urýchlenie kompostovacieho procesu inokuláciou
Všetok materiál, ktorý do kompostu dávam, priebežne zasýpam tenkou vrstvou polovyzretého kompostu z vedľajšieho kompostéra. Už v tejto fáze kompost obsahuje veľké množstvo mikroorganizmov a dážďoviek, ktoré kompostovací proces okamžite naštartujú a tým výrazne urýchlia. Funguje to podobne ako urýchľovače kompostu, akurát ešte účinnejšie. Polovyzretým kompostom netreba šetriť, nikam sa nestratí, navyše v prítomnosti veľkého množstva čerstvej zelenej hmoty sám skôr dozreje.
Využitie veľkých ozdobných tráv
V predjarí záhrada produkuje veľké množstvo hnedého organického odpadu. Patria sem aj suché ornamentálne trávy. Hodené v celku na spodok kompostéra zabezpečia dobré prevzdušnenie kompostu, ale rozkladajú sa veľmi pomaly. Oplatí sa preto nechať časť z nich na leto, kedy je v záhrade prebytok zeleného odpadu.
Po prehnaní drvičkou konárov sa dlhé pevné steblá veľkých okrasných tráv stávajú ideálne a ľahko primiešateľné do kompostovanej trávy. Zabezpečia lepší pomer uhlíka aj lepšiu vzdušnosť kompostu.
Prevzdušnenie kompostovaného materiálu šiškami
Veľké ihličnany dokážu v záhrade zabezpečiť bohatý prísun najrôznejších šišiek. Okrem možnosti ich využitia ako mulč, sú vďaka svojej unikátnej štruktúre perfektné aj na zabezpečenie vzdušnosti kompostu. Akurát ich potom treba z hotového kompostu vyosiať, keďže sa rozkladajú aj dva kompostovacie cykly.
Využitie štiepky v komposte
Ako prímes do kompostovanej trávy sa dajú využiť aj drvené konáre. Na kvalitu kompostu majú pozitívny vplyv. Podporia rozmach hubových vlákien a výsledkom je lesný typ kompostu, extra vhodný na pestovanie dlhovekých rastlín ako sú stromy a kry.
Drvené konáre sú perfektný záhradný mulč. Z hľadiska funkčnosti, aj estetiky. Preto ich využívam v prvom rade na mulčovanie. Ale drvené konáre s tŕňmi (z ruží, hlošiny, hlohyne, rakytníka a pod.) idú do kompostu, kde sa tŕne zakrátko rozložia.
Využitie kartónu pri kompostovaní trávy
Kartón má v permakultúrnej záhrade nespočet možností využitia a oplatí sa mať nejaký v zásobe počas celého roka. Práve pri kompostovaní trávy môže prísť vhod. Všetky lepiace pásky a nálepky z neho musia ísť samozrejme preč.
Jednu vrstvu kartónu nie je problém natrhať na pásiky aj ručne. V prípade, že toho kartónu potrebujem dať do kompostu viac, je jednoduchšie ho prehnať záhradnou drvičkou konárov.
Drvička konárov si s kartónovými škatuľami poradí úplne bez problémov. Stačí ich do nej vkladať v rolkách.
Kartón sa v komposte rozkladá prekvapivo rýchlo. Najmä ak máte v komposte dážďovky. Tie ho priam zbožňujú. Už po pár týždňoch z tohoto množstva kartónu zostane len zopár kúskov.
Materiál v komposte spravidla len vrstvím, nemiešam. Je to menej pracné. Radšej celý kompost častejšie prehodím. Pri tráve z trávnika ale robím výnimku a jednotlivé zložky aspoň zbežne premiešam. Zabránim tým vytvoreniu vodonepriepustnej vrstvy uľahnutej trávy, pod ktorou by zvyšok kompostu presychal.
Využitie vyosievky kompostu pri ďalšom kompostovaní
Kompost nedozrieva v presnom momente, kedy je všetok zdrojový materiál zrazu úspešne rozložený, ale postupne. V priebehu týždňov až mesiacov, od najjemnejších zelených lístočkov, postupne až po hrubšie konáriky. V ktoromkoľvek momente z neho preto mám možnosť za pomoci sita vyzretú časť kompostu vyosiať. Je to síce pracné, ale veľmi praktické keď v kompostéri dôjde miesto.
Vyosievka kompostu obsahuje prevažne ťažko rozložiteľný, uhlíkatý materiál (konáre, hrubé steblá tráv a pod.). Patrí preto do hnedej zložky kompostu a je tým pádom využiteľná ako prímes do čerstvého zeleného materiálu. Na rozdiel od čerstvej hnedej zložky, vyosievka už obsahuje obrovské množstvo pôdnych mikroorganizmov, ale aj väčších článkonožcov a dážďoviek, ktoré kompostovací proces okamžite naštartujú a tým skrátia o celé mesiace.
Prehádzanie kompostu
Vždy keď sa do kompostéra hodí veľké množstvo jednorodého materiálu, v tomto prípade trávy, hrozí, že sa v ňom vytvorí miesto s prílišnou vlhkosťou. Tráva splesnivie, prípadne začne aj kvasiť. Obdobne to platí aj pre hnedý materiál, ktorý je naopak príliš suchý a nerozkladá sa vôbec. Je preto vhodné takto naplnený kompostér v priebehu nasledujúcich týždňov prehádzať. Všetky problematické zhluky materiálu sa tým uvoľnia a ďalej sa už kompostujú rýchlejšie a bez straty živín.
Svoj kompostér som prehadzoval 3 týždne po naplnení trávou. Tráva bola podľa očakávania splesnivená. Pomer medzi zelenou a primiešanou hnedou organickou zložkou očividne nebol ideálny. Čo je ale dôležité, z kompostu sa nešíril vôbec žiadny zápach. To znamená, že živiny sú stále v ňom. Nikam sa nevyparili. Obrovské množstvo dusíka ktoré sa do kompostu spolu s trávou dostalo, mi teraz umožňuje rýchlejšie skompostovať väčšie množstvo drevnej hmoty. Tým sa kompost stane bohatší na hubové vlákna a vhodnejší pre pestovanie dlhovekých rastlín, na ktoré je naša záhrada zameraná. Výsledný kompost bude zároveň stále dostatočne bohatý na dusík, ktorý sa pri kompostovaní dreva spotrebováva a teda stále vhodný aj na pestovanie krátkovekých bylín, ktoré u nás tvoria súvislý podrast pod drevinami.
Využitie vyosievky pri prehadzovaní kompostu
Prehádzanie kompostu s trávou som si naplánoval hneď po preosiatí hotového kompostu z vedľajšieho kompostéra. Prehadzovaný, prevažne zelený, dusíkatý materiál, som tak mal možnosť priebežne vrstviť s vyosievkou tvorenou prevažne hnedým, uhlíkatým materiálom. Pomer medzi zelenou a hnedou zložkou v kompostéri som tým posunul bližšie k ideálu.
Spolu s vyosievkou sa do prehadzovaného kompostu dostali aj tisíce dážďoviek, stonožiek, zvinaviek, žižiaviek a samozrejme miliardy mikroorganizmov. Aj vďaka takémuto miešaniu čerstvého záhradného odpadu s polovyzretým kompostom sa mi podarilo skrátiť kompostovací proces na štvrtinu, pri súčasnom zvýšení jeho kvality.
Výsledná kvalita kompostu
Kvalita kompostu sa dá do istej miery posúdiť aj v domácich podmienkach. Tmavohnedá až čierna farba, vzdušná štruktúra, zemitá vôňa, rozhodne žiadny zápach, to všetko sú indikátory kvalitného kompostu.
Dobrým znamením kvality je aj prekvapivo veľké množstvo vyprodukovaného kompostu. Čím je kompostér lepšie spravovaný, tým menej uhlíka a živín sa z neho vyparí. Jedná sa pritom o nezanedbateľné objemy. Zapáchajúce kompostéry sú bezodné a ľudia do nich dokážu hádzať odpad celé roky dokým sa zaplnia. Naproti tomu, dobre spravovaný kompost vyprodukuje z tony odpadu, tonu kompostu. A stačí mu na to niekoľko týždňov, maximálne mesiacov.
Udržanie živín v pôde
Kvalitný kompost plný rôznych živín je v podstate všeliek na všetky možné problémy so štruktúrou a vlastnosťami pôdy, kvalitná pôda je zas všeliek na všetky možné problémy rastlín s ich odolnosťou, vitalitou, chorobami a škodcami. Kompost sa však z pôdy priebežne odbúrava a živiny sa z nej vyplavujú. Preto treba kompost alebo čerstvú organickú hmotu do pôdy dopĺňať priebežne.
Dnes už poznáme spôsob, akým vyplavovanie živín z pôdy obmedziť. Je ním využitie unikátnych vlastností biouhlia, ktoré na seba dokáže živiny naviazať a zabrániť ich vyplaveniu z pôdy. Aplikácia kompostu s biouhlím tak zlepšuje vlastnosti a úrodnosť pôdy na veľmi dlhú dobu.