Obsah článku
Pokosená tráva je bohatým zdrojom dusíka. Kompostovanie veľkého množstva trávy naraz ale má svoje špecifiká. Na to, aby bol kompost z trávy kvalitný, je potrebné dodržať pár postupov. Pri ich nedodržaní sa z kompostu veľké množstvo živín zbytočne odparí, v horšom prípade sa kompost môže stať pre rastliny dokonca až toxický.
Pri pravidelnom kosení nie sú s kompostovaním trávy žiadne problémy. V kompostéri sa rýchlo rozloží. Kompostovanie trávy sa stáva problematické, ak sa trávnik nekosil niekoľko týždňov. Dovolenka, pokazená kosačka… Trávy sa po následnom kosení nazbierajú bežne aj stovky litrov. Jednoduchým hodením do kompostéra si zarobíme na problémy. Hneď prvým, ktorý si všimneme, bude zápach šíriaci sa z kompostéra, ďalším potom môžu byť chradnúce až odumierajúce rastliny po aplikácií výsledného kompostu do záhrady. Dá sa tomu jednoducho predísť. A to aj potreby odvážať cenný organický materiál preč zo svojej záhrady.
Problémy pri kompostovaní trávy
Vyparovanie živín
Tráva patrí do zelenej zložky kompostu. Tieto materiály sú charakteristické vysokým obsahom dusíka a vody. Rozkladajú sa ľahko a rýchlo. A s tým súvisí hneď prvý problém pri kompostovaní väčšieho množstva trávy naraz. Bez prímesi hnedej zložky, s vysokým obsahom uhlíka, ktorá by kompostovanie spomalila, sa tráva začne rozkladať až príliš rýchlo. Aj keď by sa mohlo zdať, že je to dobre, nie je tomu tak. Z takéhoto kompostu uniká veľká množstvo živín. A o tie nám práve ide.
Tvorba jedovatých látok a patogénov
Ďalšou problematickou vlastnosťou pokosenej trávy je jej štruktúra. Tráva z pokosenej lúky je na tom ešte pomerne dobre. Obsahuje dlhé, duté, pevné steblá a klasy, ktoré udržia kopu pokosenej trávy vzdušnú. Pre trávu z pokoseného trávnika to neplatí. Táto je tvorená len listami, ktoré sú navyše ešte nadrobno nasekané rotorom kosačky. Výsledná štruktúra je veľmi jemná, extrémne náchylná na vytvorenie anaeróbneho prostredia, bez prístupu vzduchu. Stačí si počkať niekoľko hodín. Posekané listy zvädnú, stratia svoju pružnosť a pod vlastnou váhou, tvorenou veľkým množstvom vody sa natisnú tesne na seba. Z kopy sa vytlačí vzduch a začína proces kvasenia.
Aj pri kvasení sa organická hmota rozkladá. Rozdiel oproti procesu kompostovania je absencia kyslíka. Jedným z typických produktov kvasenia sú alkoholy. Pri výrobe pálenky žiaduce, v komposte ale musíme ich tvorbe zabrániť. Alkohol je totiž pre rastliny silne toxický.
Okrem jedovatých látok sú pre anaeróbne prostredie typické aj rôzne patogény—drobné mikroorganizmy, schopné vyvolať ochorenie rastlín, na ktoré by sme takýto kompost aplikovali.
Vytvorenie vodonepriepustnej vrstvy v kompostéri
Aj pár centimetrov posekanej trávy dokáže v kompostéri po uľahnutí vytvoriť vodonepriepustnú vrstvu. Táto bude síce sama plesnivieť v dôsledku príliš vysokej vlhkosti, ale vodu ďalej do nižších vrstiev kompostu neprepustí. Kompostovací proces v dolnej časti kompostéra sa následne v dôsledku presušenia zastaví.
Zápach z kompostéra
Kvalitný kompost nezapácha v žiadnej fáze kompostovania. Zápach šíriaci sa z kompostéra indikuje problém vyžadujúci našu pozornosť. Hŕba pokosenej trávy začína pútať našu pozornosť intenzívnym zápachom hneď na druhý deň po hodení do kompostéra.
Zápach šíriaci sa z kompostéra spôsobujú živiny unikajúce do ovzdušia. Podľa typu zápachu vieme dokonca identifikovať aj to, o aké živiny práve prichádzame. Zápach pripomínajúci močovku, ku ktorému sa pokosená tráva rýchlo dopracuje, spôsobujú unikajúce dusičnany. Výsledný kompost bude tým pádom chudobnejší na dusík.
Zápach typický pre proces kvasenia je neklamným znakom toho, že sa v kompostéri vytvorilo anaeróbne prostredie. Tvoria sa v ňom jedovaté látky a šíria škodlivé mikroorganizmy. Rastliny sa nám za takýto kompost veru nepoďakujú. Tie krehkejšie môžu dokonca odumrieť.
Riešenie problémov pri kompostovaní trávy
Ak chceme vyprodukovať kvalitný kompost, všetkým vyššie opísaným problémom treba predchádzať hneď pri plnení kompostéra trávou. Ide nám teda o:
- spomalenie rozkladu trávy
- znížením vlhkosti
- zvýšením množstva uhlíka v pomere k dusíku
- zabránenie vytvorenia anaeróbneho prostredia
- predchádzanie vytvoreniu vodonepriepustnej vrstvy uľahnutej trávy
- eliminácia zápachu
Spomalenie rozkladu trávy znížením vlhkosti
Kompostovací proces sa dá spomaliť znížením vlhkosti. Mikroorganizmy ktoré sa oň starajú, potrebujú na svoj pohyb vodu. Suchý organický materiál sa nerozkladá.
V čerstvej tráve je vlhkosti viac než dosť. Kompostér, ktorý ňou bol akurát naplnený netreba v najbližších týždňoch polievať. Situáciu by to ešte viac zhoršilo. Ak sa blíži dážď, kompost sa dokonca môže dočasne zakryť. Voda by z kompostovanej trávy vytlačila aj to malé množstvo vzduchu čo v nej ešte je.
Zníženie vlhkosti pokosenej trávy dosiahneme jednoducho tým, že ju ponecháme 1-2 dni rozhádzanú na trávniku a pohrabeme až následne. Praktické jedine v prípade ak používame kosačku bez zberného koša. Posekaná tráva za dva dni nestihne trávnik udusiť, ale časť jej vlhkosti sa už stihne vypariť. Taktiež sa presušením trávy zníži jej váha a spevní štruktúra. Mierne presušená tráva je odolnejšia voči uľahnutiu.
Stále sa jedná len o čiastočne účinné riešenie. Aj úplne suché seno dokáže po zmoknutí uľahnúť a vytvoriť vodonepriepustnú presnivejúcu vrstvu.
Spomalenie rozkladu trávy pridaním hnedej zložky
Zdrojový materiál kompostu sa delí na zelený a hnedý. V princípe tomu rôzny záhradný odpad zodpovedá aj farebne. Zelená zložka, do ktorej patrí aj tráva, je bohatým zdrojom rýchlo sa rozkladajúceho dusíka. Hnedá zložka je zas zdrojom pomalšie sa rozkladajúcich materiálov bohatých na uhlík. Čím väčšie množstvo hnedej zložky do trávy, prípadne aj pokosenej buriny primiešame, tým jej rozklad viac spomalíme. Nad presným pomerom sa pri záhradnom kompostéri nemá význam príliš zamýšľať. V záhrade priebežne kompostujeme to, čo akurát skompostovať treba. Dôležité je rôzne materiály priebežne kombinovať a nehádzať do kompostéra niekoľko fúrikov toho istého materiálu naraz.
Zabezpečenie aeróbnosti kompostu
Hnedá zložka kompostu má až na výnimky pevnejšiu, hrubšiu štruktúru. Dôležitou funkciou, ktorú v kompostéri plní, je udržanie vzdušnosti kompostu. A túto funkciu plní aj v prípade, že jej pomer k zelenej zložke nie je úplne ideálny. Vyparovanie živín v dôsledku nedostatočného množstva hnedého materiálu, nie je zďaleka také kritické, ako produkcia jedovatých látok a patogénov v dôsledku úplnej absencie hnedej zložky. Do trávy je preto dôležité primiešať aspoň nejaký hnedý materiál.
Udržanie priepustnosti pre vodu a vzduch
Plnenie kompostéra vo vrstvách je menej pracnou alternatívou k predmiešavaniu rôznorodého materiálu. Čím sú jednotlivé vrstvy tenšie, tým je premiešanie dôkladnejšie. V prípade trávy, ktorá je náchylná na vytvorenie nepriepustnej vrstvy, treba tú vrstvu spraviť čo najtenšiu, alebo ju rozhodiť len po okrajoch kompostéra, aby stred zostal priepustný pre vodu a vzduch. Kompost bude vďaka tomu nielen kvalitnejší, ale aj rýchlejšie hotový, nakoľko sa predíde mumifikácií materiálu suchom v spodnej časti kompostéra.
V prípade veľkého množstva posekanej trávy sa predmiešavaniu nevyhneme. Udržanie priepustnosti pre vodu a vzduch v tomto prípade zabezpečí primiešaná hnedá zložka s hrubou štruktúrou.
Riešením väčšiny problémov s kompostom je jeho prehádzanie. Pri prehadzovaní sa roztrhá aj prípadná uľahnutá vrstva trávy, čím sa obnoví aj prúdenie vzduchu a vody v komposte.
Zabránenie zapáchaniu kompostu
Nepríjemný zápach je neklamným znakom zlej kvality kompostu. Ak ho cítiť cez pol záhrady a lieta okolo neho veľký roj múch, nenaplnili sme ho správne. V prípade dodržania vyššie spomenutých postupov takéto niečo nehrozí, ani v prípade kompostovania trávy.
Kompostovanie pokosenej trávy v praxi
Výsledná kvalita kompostu
Udržanie živín v pôde
Kvalitný kompost plný rôznych živín je v podstate všeliek na všetky možné problémy so štruktúrou a vlastnosťami pôdy, kvalitná pôda je zas všeliek na všetky možné problémy rastlín s ich odolnosťou, vitalitou, chorobami a škodcami. Kompost sa však z pôdy priebežne odbúrava a živiny sa z nej vyplavujú. Preto treba kompost alebo čerstvú organickú hmotu do pôdy dopĺňať priebežne.
Dnes už poznáme spôsob, akým vyplavovanie živín z pôdy obmedziť. Je ním využitie unikátnych vlastností biouhlia, ktoré na seba dokáže živiny naviazať a zabrániť ich vyplaveniu z pôdy. Aplikácia kompostu s biouhlím tak zlepšuje vlastnosti a úrodnosť pôdy na veľmi dlhú dobu.
Komentáre