Menu

Ako sa zbaviť bodliakov a im podobných rastlín ekologicky

Bodliak

Obsah článku

Na burinu sa dá ísť viacerými spôsobmi. Ak sa postupuje správne, každý z nich burine viac a viac skomplikuje život až kým v záhrade alebo na poli nezostane len posledných pár chabých jedincov ktoré si sotva niekto všimne. Na burinu sa dá ísť aj nesprávne. Často používané a zdanlivo účinné postupy burine nakoniec z dlhodobého hľadiska pomôžu. V pôde totiž vytvárajú presne tie podmienky ktoré burina, na rozdiel od vysádzaných rastlín obľubuje.

Čo je burina

Pojmom burina sú často označované neželané rastliny. To sú tie, ktoré síce môžu byť pekné a užitočné, ale rastú na nesprávnom mieste. Skvelý príklad je trávnik. V ňom je neželanou rastlinou skoro všetko. Krásne kvitnúce lúčne kvety, okrasné pôdopokryvné rastliny ktoré sa do trávnika ťahajú z priľahlého záhona, dokonca aj samotná tráva ak je to iný druh než ktorý bol vysiaty. V dokonale uprataných záhonoch geometrických tvarov taktiež pôsobí každá nová rastlina doviata vetrom ako päsť na oko.

Skutočnou burinou sú rastliny ktoré obľubujú narušenú pôdu. Môže to byť pôda rozrytá alebo naopak príliš skompaktnená, pôda zbavená mikrobiálneho života, pôda kontaminovaná chemikáliami… Väčšinou sa jedná o pionierske rastliny s rýchlym životným cyklom. Na plochy s narušenou pôdnou pokrývkou a zničenou vegetáciou prichádzajú ako prvé. Rýchlo vytvoria veľké množstvo semien a šíria sa ďalej.

Význam buriny

Burina rozhodne nie je zlá. Práve naopak. Na plochách zničených prírodným živlom alebo ľudskou činnosťou je to práve burina ktorá prichádza na pomoc s regeneráciou ako prvá. Práve burina na takýchto miestach chráni odkrytú pôdu pred eróziou, slnečným žiarením a ďalšou degradáciou. Je to práve burina ktorá postupne pôdu zúrodní a zlepší jej vlastnosti dostatočne na to aby v nej začala rásť tráva a trvalky, neskôr kry a stromy. Bez buriny by tento proces nikdy nezačal a holá pôda by zostala navždy holá.

Identifikácia problému

Rastliny a živočíchy nežijú len sami pre seba, ale sú súčasťou väčšieho celku - ekosystému, v rámci ktorého plnia určitú funkciu. Ak sa niektorému druhu mimoriadne darí, znamená to, že príroda sa snaží znovunastoliť rovnováhu. Niečoho je tu priveľa alebo primálo. Podľa funkcie ktorú premnožený organizmus zastáva vieme v danom ekosystéme identifikovať problém a prírode s regeneráciou pomôcť. V prípade pôdy sú najzreteľnejším indikátorom rastliny.

Odstránenie bodliakov zo záhrady

Burina v záhrade
Burina v záhrade

Bodliaky sú typickým predstaviteľom buriny s pevným koreňom siahajúcim hlboko do pôdy. Podobný koreň a odolnosť má aj púpava. Pre prírodu sú tieto rastliny užitočné - poskytujú potravu opeľovačom a vyťahujú minerálne látky z veľkej hĺbky na povrch, kde sú následne využiteľné ďalšími rastlinami. Ich špeciálnou funkciou je, že svojím hrubým koreňom dokážu preraziť skompaktnenú pôdu a zaniesť organický materiál hlboko pod povrch. Po odumretí zostáva koreň v zemi kde sa rozloží. Skompostovaný koreň týchto rastlín vytvára pod povrchom chodbičku kyprého substrátu vedúcu do hĺbky kde pôda vysychá neskôr. Korene iných rastlín potom vedia tieto chodbičky využiť. Bez predošlej pomoci by to veľa z nich nedokázalo. Korene by im rástli len plytko, pár centimetrov pod povrchom kde pôda v lete často vysychá už po pár hodinách a v lete sú náchylné na vyschnutie.

Premnoženie rastlín s kolovitým koreňom je indikátorom skompaktnenej pôdy. Je to dobre viditeľné okolo cestičiek a stavenísk. Okraj cestičky je obľúbeným miestom púpavy. Využíva tu viac svetla v dôsledku malej konkurencie iných rastlín. Rastlín ktoré nemajú v koreňoch dostatočnú silu na to aby zarástli do udupanej pôdy dostatočne hlboko. Okolie novovybudovaných ciest a záhrady okolo novostavieb sú zas miestom častého výskytu hustého porastu bodliakov a iných rastlín s podobným koreňom. Bez nich by tieto plochy zostali z väčšej časti holé a rýchlo by erodovali.

Jednoduché pomalé riešenie

Najjednoduchším riešením je nechať túto burinu spraviť svoju prácu - rozbiť koreňmi zhutnené vrstvy, zvýšiť v pôde množstvo organického materiálu, vzduchu a vody, celkovo pôdu ozdraviť a pripraviť plochu pre klíčenie ďalších rastlín. V praxi sa väčšinou robí presný opak. Burina sa pokosí alebo ešte horšie - vytrhá. Nedostane tak možnosť dokončiť svoju prácu. Pôda zostáva suchá a tvrdá. Znova v nej dokáže vyklíčiť len burina, ktorá sa znova pokosí a tak ďalej dookola až do nekonečna. Burinu je údajne potrebné kosiť aby sa nešírila. Až na výnimky ktorými sú invazívne rastliny, takéto šírenie nehrozí. Ak máte v záhrade úrodnú kyprú pôdu, môže rásť za plotom celé pole bodliakov, ale v záhrade sa neuchytia. Platí to aj naopak. Ak máte v záhrade suchú udupanú pôdu, vyklíčia v nej bodliaky aj keď nikde naokolo dovtedy žiadny nerástol.

Čakať niekoľko rokov kým sa burina sama odprace a vystrieda ju lúka, nemusí byť práve najšťastnejším riešením v blízkosti obydlí. Hlavne ak sa jedná o rastliny spôsobujúce alergiu akými sú napríklad palina a ambrózia ktorých porasty sa kosia povinne.

Odstránenie bodliakov zo záhrady za jednu sezónu

My ľudia máme okrem svojich deštrukčných schopností na prírodu aj schopnosť mnohé prírodné procesy urýchliť, nahradiť alebo dokonca spraviť efektívnejšie. Pretvorenie neúrodnej plochy plnej buriny napríklad na rozkvitnutú lúku, ktoré by ináč trvalo roky, vieme zariadiť za niekoľko mesiacov. Čo je pritom veľmi dôležité - nemôže sa jednať o boj proti prírode, len o urýchlenie prirodzených procesov ktoré by nastali tak či tak, akurát neskôr. Mechanická, prípadne chemická likvidácia buriny herbicídmi je len krátkodobé riešenie a z dlhodobého hľadiska je to len nekončiaci, časovo aj finančne náročný proces. Dlhodobo účinným riešením je pretvoriť podmienky v pôde na také, aké by o niekoľko rokov vytvorila samotná burina. Akonáhle je tento proces hotový, burina sama ustúpi a prenechá miesto rastlinám ďalšieho štádia. Konkrétne sa jedná o prevzdušnenie pôdy, zvýšenie organickej zložky pôdy, zvýšenie pôdnej vlahy v čase sucha, zatienenie pôdy, zníženie pH pôdy, obsadenie plochy inými rastlinami a zlepšenie mikrobiologických vlastností pôdy. Jedná sa o zásahy ktoré spolu súvisia a dajú sa zvládnuť v priebehu jednej sezóny.

Prevzdušnenie pôdy

Prevzdušnenie má na zhutnenú pôdu hneď niekoľko pozitívnych účinkov. V pôde sa vytvorí množstvo drobných pórov a dutín ktoré pod povrch privedú vzduch. Do týchto pórov zároveň vie pritiecť z povrchu väčšie množstvo vody a aj sa jej v pôde väčšie množstvo zadrží. Cez póry zároveň vedia prerastať aj menej húževnaté korene rastlín. Dostanú sa tak hlbšie pod povrch kde pôda väčšinu roka vôbec nevysychá. Dokážu tu potom rásť aj rastliny citlivejšie na sucho. Aby sa pôdne póry znova neuzavreli, pri prevzdušnení sa do pôdy môže zapracovať organický alebo pórovitý materiál - keramzit, perlit, zeolit alebo ekouhlie. Ekouhlie má na rozdiel od ostatných spomenutých materiálov navyše ešte aj funkciu výrazného zlepšenia mikrobiologických vlastností pôdy. Viac v článku Prevzdušnenie pôdy.

Zvýšenie organickej hmoty v pôde

Organická hmota v pôde funguje ako špongia. Počas dažďa nasiakne vodou a v čase sucha ju z nej vedia rastliny čerpať. Najčastejšie sa na to používa kompost. Vlastnosti kompostu je možné ešte viac vylepšiť pridaním ekouhlia. Organická hmota sa môže pridávať aj v surovej forme. Ako mulčovacia vrstva alebo ako zelené hnojenie - rastliny ktoré sa vysejú a následne zlikvidujú a skompostujú rovno na ploche kde je to potrebné.

Zvýšenie pôdnej vlahy

Spôsobov ako dlhodobo zvýšiť vlhkosť pôdy a pripraviť tak plochu pre rast chúlostivejších rastlín tiež niekoľko:

V pôde by malo byť v prvom rade veľké množstvo organickej hmoty ktorá zrážkovú vodu odvedie pod povrch a zadrží.

Pôda by mala byť počas celého roka zakrytá aby sa zabránilo jej prehrievaniu a tým nadmernému odparovaniu vody. Buď vrstvou organického materiálu použitého ako mulč (kôra, slama, podrvené konáre…) alebo ešte lepšie vrstvou súvislého porastu rastlín rôznej výšky. Na rozdiel od mulčovacej vrstvy, rastliny pôdu zatienia vyššie nad povrchom takže pôda sa prehrieva ešte menej. Vo vlhkejšej pôde bude klíčiť väčšie množstvo semien. Zostane tak menej priestoru pre burinu.

Zníženie pH pôdy

Vysoké pH pôdy v dôsledku prítomnosti veľkého množsva betónu burina obľubuje, zatiaľ čo väčšina ostatných rastlín práve naopak. Znížením pH pôdy je možné sa zbaviť veľkej časti buriny natrvalo. Viac informácií v článku Potlačenie rastu buriny znížením pH pôdy.

Obsadenie plochy inými rastlinami

Keď je pôda vyplnená sieťou koreňov a priestor nad zemou kompletne zakrytý listami, náletové semiačka jednoducho nemajú kde vyrásť. Buď na takom mieste vôbec nevyklíčia, alebo budú krátko po vyklíčení zahlušené okolo rastúcimi rastlinami. Ako prevencia rastu buriny stačí mať pôdu počas celého roka zakrytú hustým porastom rastlín. V prípade úžitkovej záhrady sa to dá docieliť výsevom zeleného hnojenia po zbere úrody, v prípade okrasnej záhrady zarastením priestoru medzi väčšími rastlinami pôdopokryvnými trvalkami alebo krami.

Zlepšenie mikrobiologických vlastností pôdy

Lepšie mikobiologické vlastnosti pôdy, t. j. viac pôdnych mikroorganizmov znamenajú vyššiu úrodnosť a lepšiu štruktúru pôdy. Mikroorganizmy sa v nej starajú o tvorbu a recykláciu živín aj o budovanie štruktúry pôdnych agregátov. Úrodná pôda umožní rast množstva rôznych rastlín, nielen buriny. Burine tým pádom zostane menej svetla a menej miesta pre klíčenie a rast. Jednoduchým a účinným spôsobom ako zlepšiť mikrobiologické vlastnosti pôdy je pridanie Ekouhlia. Môže sa zapracovať do pôdy, alebo len rozsypať po povrchu a počkať kým ho do pôdy zanesie dážď a hrabavé pôdne organizmy - dážďovky, chrobáky a pod. Zároveň sa tým zlepšie ďalšie vlastnosti pôdy spomenuté vyššie.

Zhrnutie

Proti burine sa dá bojovať buď neustále sa opakujúcimi zásahmi s krátkodobým účinkom alebo sa s ňou vysporiadať raz a navždy zmenou v obhospodarovaní pôdy. Používanie spomenutých techník má navyše aj pozitívny vplyv na zdravie pôdy a jej úrodnosť. Redukcia nákladov a času potrebných na odburiňovanie je zároveň aj redukciou nákladov a času potrebných na hnojenie. Pozitívny vplyv na pôdny ale aj nadzemný ekosystém ako bonus.

Súvisiace články