Obsah článku
Každý prvok v permakultúrnej záhrade by mal mať minimálne dve, ideálne aspoň tri funkcie. To je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol náš záhradný altánok podpivničiť. Ďalšie podlažie mu pridalo ďalšiu funkciu. Pivnica záhradu zároveň rozšírila o zhruba 12 m2 využiteľnej plochy. Ale dá sa ísť aj ďalej. Pridaním ešte jedného podlažia.
Ďalšie podlažie ukryté pod podlahou v pivnici bude určené výlučne pre drobných obyvateľov našej záhrady. Prečo? Pretože sa nám po celú sezónu usilovne starajú o likvidáciu škodcov a celkovo prispievajú k vyššej odolnosti celého záhradného ekosystému.
Po dokončení jazierka, ktoré je v procese výstavby, nám do záhrady zavítajú mnohé ďalšie druhy živočíchov. Mimo iného, plazy a obojživelníky. Aby na tomto malom priestore prežili a usídlili sa tu natrvalo, budú potrebovať zimovisko—miesto kde môžu chránené pred silným mrazom prečkať chladné zimné mesiace.
Zimovisko pre plazy sa dá vybudovať aj separátne, ale v obmedzenom priestore prímestskej záhrady by to bolo plytvanie priestorom. Preto preferujem budovanie záhradných hadníkov, ktoré sú skryté pod inými záhradnými prvkami, ktorým tak pridávajú ďalšiu funkciu.
Príprava priestoru pivnice
Záhradná pivnica
Na stavbu biotopu je vyčlenených spodných zhruba 20 cm priestoru pivnice. Nachádzajúc sa dva metre pod zemou, obkolesený tonami betónu, je tento priestor celoročne bezmrazový. Aj keď je vonku -10°C a pivnica nemá dvere.
Pivnicu som stavbe zimoviska prispôsobil hneď pri jej výstavbe. Steny sú oblemované betónovými dlaždicami. Organický materiál sa tak nedostane do kontaktu so stenou.
Odvodňovacie vrty
Naša pivnica nemá žiadny problém so zatápaním. Je skôr suchá. Počas dažďa sa sem dostane len pár kvapiek vody a natekanie vody z povrchu tiež nehrozí. Všetky záhony v záhrade majú revitalizovanú pôdu a v rekordnom čase vstrebávajú extrémne množstvo vody. Pivnica teda zostáva v suchu aj počas prívalových dažďov. To ale nebráni vytvoreniu jednoduchej poistky v podobe odvodňovacích vrtov.
Odvodňovacie vrty vytváram všade tam, kde chcem dažďovú vodu z povrchu rýchlo odviesť do podložia. Pomocou zemného vrtáku je ich vyhĺbenie otázkou niekoľkých minút. Vrták s čepeľami je na vŕtanie zhutnenej alebo skeletovitej pôdy vhodnejší. Čepeľami sa dajú z diery vykývať aj menšie kamene.
Hĺbka odvodňovacích vrtov
Vrty na odvod vody do podložia robím spravidla do hĺbky okolo 75 cm. To je dĺžka mojej ruky, takže z diery ešte viem vybrať všetku uvoľnenú zeminu a kamene. Kratší vrt postačuje v prípade ak narazím na štrkové podložie. Na štrkové podložie som narazil v hĺbke pol metra aj tu. Približne 2,5 m pod pôvodným povrchom. Vrták už do štrku nejde a bolo by to aj zbytočné. Voda pretekajúca cez vrt sa tu napojí na vrstvu štrku, ktorá ju rýchlo rozptýli ďalej do hĺbky.
Zasypanie odvodňovacích vrtov
Aby sa vyhĺbené vrty nezasypali zeminou, čo by ich znefunkčnilo, treba ich ešte zasypať štrkom. Medzery medzi kamienkami udržia vrt priechodný, podobne ako keď sa robí vsakovacia jama pre odvod vody zo strechy. Tu som namiesto štrku použil Liapor väčšej frakcie. Splní svoj účel rovnako ako štrk, akurát priestor navyše ešte aj prevzdušní.
Keramzit
Keramzit (v stavebninách známy ako Liapor) je prírodný pórovitý materiál, odpadový produkt pri výrobe skla, ktorý okrem iného dokáže trocha regulovať vlhkosť vo svojom okolí. Vlhkosť nasaje do svojej pórovitej štruktúry a v čase sucha ju uvoľňuje. Zopár vriec menšej frakcie som preto použil aj pri stavbe zimoviska pre plazy a obojživelníky v pivnici. Nechceme predsa, aby nám žaby v zime vyschli, ani aby nám splesniveli od prílišnej vlhkosti. Keramzit by tomu mohol pomôcť predísť.
Dutá podlaha
Pochôdzna plocha
Rovná pochôdzna plocha podlahy pivnice je vytvorená pomocou debniacich tvárnic, ktoré mi zostali zo stavieb v záhrade. Chodiť po hromade konárov by nebolo nič príjemné. Debniace tvárnice zabezpečia, že ani pri rozklade použitého materiálu, ktorý bude postupom rokov sadať, sa na podlahe nevytvoria žiadne prepadliská v ktorých by si človek vytkol členok. Zároveň zabezpečia, že dutiny v podlahe zostanú trvalo priechodné a neušľapú sa.
Konáre na stavbu biotopu
Hlavnou súčasťou biotopu pre prezimovanie drobných živočíchov sú hrubé konáre. Práve tieto vytvárajú prielezné škáry a podzemné dutiny, v ktorých sa živočíchy na zimu uchýlia. Všetky potrebné konáre som bez problémov zabezpečil zo zberného dvora a z arboristických zákaziek. Pestrosť hrúbok a tvarov konárov je vítaná.
Vyplnenie debniacich tvárnic drevom
Debniace tvárnice sú vyplnené organickým materiálom dosť natesno. Ako sa budú postupne rozkladať, priestory pod podlahou sa budú už len zväčšovať. Všetky živočíchy, pre ktoré biotop budujem sa sem bez problémov zmestia.
Vstup do podzemného labyrintu
Osemuholníkový tvar pivnice neumožňuje naukladať debniace tvárnice až po okraj. Ale to ani nie je cieľom. Medzery medzi tvárnicami, nachádzajúce sa mimo hlavnej pochôdznej plochy, po okrajoch pivnice, pod policami a pod pracovným stolom, budú slúžiť ako vstup do podzemného labyrintu.
Ďalšia funkcia tvárnic
Použité debniace tvárnice plnia zároveň ešte jednu funkciu. Slúžia ako pevná rovná plocha, na ktorej stoja police a pracovný stôl. Aby všetko stálo rovno, tvárnice sú ukladané za pomoci vodováhy.
Priestor pod pracovným stolom
Pod pracovným stolom debniace tvárnice nie sú, pretože som už všetky minul. Ale tu sa ani nebude chodiť, takže to nevadí. Vznikol priestor na uloženie tých najhrubších konárov, ktoré by sa sem inak nezmestili.
Využitie hrčavého dreva
Dlhé rovné konáre perfektne zapadnú do dlhého radu tvárnic, malé hrčavé kusy dreva zas do všakovakých priestorov medzi nimi. Podlaha v pivnici tak zostane po celej ploche rovná a pevná.
Ďalší organický materiál
Konáre sú počas ukladania priebežne zasýpané ďalším organickým materiálom. Len jemne, aby spleť konárov zostala priechodná. Každý materiál má iné vlastnosti, inak uvoľňuje vlhkosť a vytvára mierne odlišný mikrobiotop. Plazy hľadajúce úkryt na zimu tak v pivnici skôr nájdu miestečko s ideálnou vlhkosťou. Použité bolo všetko možné, čo som v záhrade našiel: keramzit, rôzny kompost, substrát s biouhlím, rašelina, starý substrát pre orchidey, mulčovacia kôra…
Zakrytie podlahy
Staré jutové vrecia
Jutovina, ktorú som zachránil pred vyhodením a niekoľko rokov skladoval, našla svoje perfektné trvalé využitie.
Zakrytie podlahy jutovinou
Za záver je podlaha z väčšej časti zakrytá starými jutovými vrecami. Tie skryjú nevzhľadný betón a zároveň zabezpečia, aby sa konáre úplne nezasypali kôrou, ktorá príde navrch. Po okrajoch pivnice stále zostávajú priechodné škáry.
Agátová kôra
Svoje využitie konečne našiel aj kubík agátovej kôry, ktorú som pred pár rokmi olúpal z palivového dreva a skladoval presne na tento účel.
Zasypanie podlahy kôrou
Veľké kusiská agátovej kôry síce nie sú tak dobre pochôdzne ako jemnejšia frakcia mulčovacej kôry z obchodu, ale umožní živočíchom ľahší vstup do podzemného biotopu. Medzi veľkými kusmi kôry totiž zostávajú niekoľko centimetrov veľké medzery.
Hotová podlaha s ukrytým biotopom
Finálny vzhľad podlahy
Hotová pivničná podlaha je pevná, suchá, má pekný prírodný vzhľad aj dobrú pochôdznosť. Nič nedáva tušiť, že sa pod ňou ukrýva unikátny bezmrazový biotop s veľkosťou dvoch kubických metrov.
Rastliny a huby v pivnici
Časť pivnice v blízkosti vstupu, kam sa dostane viac svetla, občas aj pár kvapiek dažďa, je zasypaná substrátom s biouhlím. Bude slúžiť ako unikátne stanovište na pestovanie rastlín a húb.
Využívanie zimoviska v pivnici
Ako bude vytvorený biotop využívaný, ukáže čas. Vytvorený bol primárne pre žaby a hady. Tie sa do našej záhrady nasťahujú až po dokončení jazierka. Ale biotopy ktoré staviam sú často využívané aj neočakávanými hosťami. Lasica v hadníku, piskor v ježníku a podobne. Každopádne sú v našej záhrade obľúbené. Preto nepochybujem, že aj v pivnici skôr či neskôr niekoho zaujímavého stretnem.
Komentáre