Záhradná pivnica

Na stavbu biotopu je vyčlenených spodných zhruba 20 cm priestoru pivnice. Nachádzajúc sa dva metre pod zemou, obkolesený tonami betónu, je tento priestor celoročne bezmrazový. Aj keď je vonku -10°C a pivnica nemá dvere.

Pivnicu som stavbe zimoviska prispôsobil hneď pri jej výstavbe. Steny sú oblemované betónovými dlaždicami. Organický materiál sa tak nedostane do kontaktu so stenou. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Odvodňovacie vrty

Naša pivnica nemá žiadny problém so zatápaním. Je skôr suchá. Počas dažďa sa sem dostane len pár kvapiek vody a natekanie vody z povrchu tiež nehrozí. Všetky záhony v záhrade majú revitalizovanú pôdu a v rekordnom čase vstrebávajú extrémne množstvo vody. Pivnica teda zostáva v suchu aj počas prívalových dažďov. To ale nebráni vytvoreniu jednoduchej poistky v podobe odvodňovacích vrtov.

Odvodňovacie vrty vytváram všade tam, kde chcem dažďovú vodu z povrchu rýchlo odviesť do podložia. Pomocou zemného vrtáku je ich vyhĺbenie otázkou niekoľkých minút. Vrták s čepeľami je na vŕtanie zhutnenej alebo skeletovitej pôdy vhodnejší. Čepeľami sa dajú z diery vykývať aj menšie kamene. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Hĺbka odvodňovacích vrtov

Vrty na odvod vody do podložia robím spravidla do hĺbky okolo 75 cm. To je dĺžka mojej ruky, takže z diery ešte viem vybrať všetku uvoľnenú zeminu a kamene. Kratší vrt postačuje v prípade ak narazím na štrkové podložie. Na štrkové podložie som narazil v hĺbke pol metra aj tu. Približne 2,5 m pod pôvodným povrchom. Vrták už do štrku nejde a bolo by to aj zbytočné. Voda pretekajúca cez vrt sa tu napojí na vrstvu štrku, ktorá ju rýchlo rozptýli ďalej do hĺbky. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Zasypanie odvodňovacích vrtov

Aby sa vyhĺbené vrty nezasypali zeminou, čo by ich znefunkčnilo, treba ich ešte zasypať štrkom. Medzery medzi kamienkami udržia vrt priechodný, podobne ako keď sa robí vsakovacia jama pre odvod vody zo strechy. Tu som namiesto štrku použil Liapor väčšej frakcie. Splní svoj účel rovnako ako štrk, akurát priestor navyše ešte aj prevzdušní. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Keramzit

Keramzit (v stavebninách známy ako Liapor) je prírodný pórovitý materiál, odpadový produkt pri výrobe skla, ktorý okrem iného dokáže trocha regulovať vlhkosť vo svojom okolí. Vlhkosť nasaje do svojej pórovitej štruktúry a v čase sucha ju uvoľňuje. Zopár vriec menšej frakcie som preto použil aj pri stavbe zimoviska pre plazy a obojživelníky v pivnici. Nechceme predsa, aby nám žaby v zime vyschli, ani aby nám splesniveli od prílišnej vlhkosti. Keramzit by tomu mohol pomôcť predísť. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Pochôdzna plocha

Rovná pochôdzna plocha podlahy pivnice je vytvorená pomocou debniacich tvárnic, ktoré mi zostali zo stavieb v záhrade. Chodiť po hromade konárov by nebolo nič príjemné. Debniace tvárnice zabezpečia, že ani pri rozklade použitého materiálu, ktorý bude postupom rokov sadať, sa na podlahe nevytvoria žiadne prepadliská v ktorých by si človek vytkol členok. Zároveň zabezpečia, že dutiny v podlahe zostanú trvalo priechodné a neušľapú sa. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Konáre na stavbu biotopu

Hlavnou súčasťou biotopu pre prezimovanie drobných živočíchov sú hrubé konáre. Práve tieto vytvárajú prielezné škáry a podzemné dutiny, v ktorých sa živočíchy na zimu uchýlia. Všetky potrebné konáre som bez problémov zabezpečil zo zberného dvora a z arboristických zákaziek. Pestrosť hrúbok a tvarov konárov je vítaná. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Vyplnenie debniacich tvárnic drevom

Debniace tvárnice sú vyplnené organickým materiálom dosť natesno. Ako sa budú postupne rozkladať, priestory pod podlahou sa budú už len zväčšovať. Všetky živočíchy, pre ktoré biotop budujem sa sem bez problémov zmestia. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Vstup do podzemného labyrintu

Osemuholníkový tvar pivnice neumožňuje naukladať debniace tvárnice až po okraj. Ale to ani nie je cieľom. Medzery medzi tvárnicami, nachádzajúce sa mimo hlavnej pochôdznej plochy, po okrajoch pivnice, pod policami a pod pracovným stolom, budú slúžiť ako vstup do podzemného labyrintu. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Ďalšia funkcia tvárnic

Použité debniace tvárnice plnia zároveň ešte jednu funkciu. Slúžia ako pevná rovná plocha, na ktorej stoja police a pracovný stôl. Aby všetko stálo rovno, tvárnice sú ukladané za pomoci vodováhy. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Priestor pod pracovným stolom

Pod pracovným stolom debniace tvárnice nie sú, pretože som už všetky minul. Ale tu sa ani nebude chodiť, takže to nevadí. Vznikol priestor na uloženie tých najhrubších konárov, ktoré by sa sem inak nezmestili. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Využitie hrčavého dreva

Dlhé rovné konáre perfektne zapadnú do dlhého radu tvárnic, malé hrčavé kusy dreva zas do všakovakých priestorov medzi nimi. Podlaha v pivnici tak zostane po celej ploche rovná a pevná. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Ďalší organický materiál

Konáre sú počas ukladania priebežne zasýpané ďalším organickým materiálom. Len jemne, aby spleť konárov zostala priechodná. Každý materiál má iné vlastnosti, inak uvoľňuje vlhkosť a vytvára mierne odlišný mikrobiotop. Plazy hľadajúce úkryt na zimu tak v pivnici skôr nájdu miestečko s ideálnou vlhkosťou. Použité bolo všetko možné, čo som v záhrade našiel: keramzit, rôzny kompost, substrát s biouhlím, rašelina, starý substrát pre orchidey, mulčovacia kôra… 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Staré jutové vrecia

Jutovina, ktorú som zachránil pred vyhodením a niekoľko rokov skladoval, našla svoje perfektné trvalé využitie. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Zakrytie podlahy jutovinou

Za záver je podlaha z väčšej časti zakrytá starými jutovými vrecami. Tie skryjú nevzhľadný betón a zároveň zabezpečia, aby sa konáre úplne nezasypali kôrou, ktorá príde navrch. Po okrajoch pivnice stále zostávajú priechodné škáry. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Agátová kôra

Svoje využitie konečne našiel aj kubík agátovej kôry, ktorú som pred pár rokmi olúpal z palivového dreva a skladoval presne na tento účel. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Zasypanie podlahy kôrou

Veľké kusiská agátovej kôry síce nie sú tak dobre pochôdzne ako jemnejšia frakcia mulčovacej kôry z obchodu, ale umožní živočíchom ľahší vstup do podzemného biotopu. Medzi veľkými kusmi kôry totiž zostávajú niekoľko centimetrov veľké medzery. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Finálny vzhľad podlahy

Hotová pivničná podlaha je pevná, suchá, má pekný prírodný vzhľad aj dobrú pochôdznosť. Nič nedáva tušiť, že sa pod ňou ukrýva unikátny bezmrazový biotop s veľkosťou dvoch kubických metrov. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Rastliny a huby v pivnici

Časť pivnice v blízkosti vstupu, kam sa dostane viac svetla, občas aj pár kvapiek dažďa, je zasypaná substrátom s biouhlím. Bude slúžiť ako unikátne stanovište na pestovanie rastlín a húb. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Využívanie zimoviska v pivnici

Ako bude vytvorený biotop využívaný, ukáže čas. Vytvorený bol primárne pre žaby a hady. Tie sa do našej záhrady nasťahujú až po dokončení jazierka. Ale biotopy ktoré staviam sú často využívané aj neočakávanými hosťami. Lasica v hadníku, piskor v ježníku a podobne. Každopádne sú v našej záhrade obľúbené. Preto nepochybujem, že aj v pivnici skôr či neskôr niekoho zaujímavého stretnem. 

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku