Obsah článku
Aj keď už má strom tie najlepšie časy dávno za sebou, pomaly ale isto začína odumierať a začína hroziť nebezpečenstvo jeho statického zlyhania, nemusí to automaticky znamenať, že ho treba ihneď vyrúbať. Práve naopak. Práve tu sa nám otvárajú nové možnosti ako tento unikátny biotop zachrániť pre ďalšie generácie najrôznejšieho hmyzu a vtáctva, aj pre množstvo ekologických funkcií, ktoré pre svoje okolie zabezpečuje.
Funkcie, ktoré starý senescentný strom zabezpečuje, nedokáže plnohodnotne nahradiť ani veľké množstvo stromov nižšieho fyziologického veku. Chýbajú im unikátne mikrobiotopy v podobe odumretého dreva, dutín, puklín a odlupujúcej sa kôry, ktorých sú senescentné stromy plné. Takéto stromy sa stávajú čím ďalej vzácnejšie a drobné tvory, ktoré sú na nich závislé, čím ďalej tým viac ohrozené.
Výrub senescentných stromov v záhradách má svoje opodstatnenie. Je ním zaistenie prevádzkovej bezpečnosti. Avšak výrub je len jedno z opatrení na zaistenie bezpečnosti a malo by sa k nemu pristúpiť až ako k poslednej možnosti. Pred vyrubaním ďalšieho unikátneho biotopu stoja za zváženie ďalšie opatrenia, ktorými sa dá zachovanie stromu na stanovišti predĺžiť kľudne aj o celé desaťročia. Jedným z takých opatrení je aj radikálny zosadzovací rez.
Kedy sa môže robiť zosadzovací rez
Základným predpokladom zosadzovacieho rezu je riziko akútneho statického zlyhania stromu alebo jeho veľkej časti. Zosadzovací rez sa nemôže robiť na zdravých jedincoch, len tak, lebo sú príliš veľké. V takom prípade by sa jednalo o dekapitáciu. Od bohapustej dekapitácie sa zosadzovací rez líši aj sofistikovanejším prevedením, pri ktorom sa skorigujú sily pôsobiace na oslabený kmeň a konáre.
Tak ako aj pri iných rezoch, pri ktorých strom prichádza o veľkú časť asimilačnej plochy, aj zosadzovací rez je ideálne robiť na jar alebo v predjarí, pred vyrašením listov. Vtedy má strom uloženú veľkú časť zásobných látok v kmeni a koreňoch, bude ich teda môcť využiť na obnovu zredukovanej koruny.
Aby sa zosadzovací rez oplatilo robiť, strom musí byť ešte aspoň trochu perspektívny. To znamená, že by mal mať zdravú bázu, alebo aspoň jej pomerne veľkú časť v prípade dutých kmeňov. Strom v záverečnej fáze senescencie už nemá zmysel orezávať.
Redukcia pákových efektov
Identifikácia najväčších pákových efektov v korune a redukcia, prípadne odstránenie konárov ktoré sú za ne zodpovedné, umožňuje výrazné zníženie pôsobiacich síl, odstránením pomerne malého množstva drevnej hmoty.
Odstránenie vrchnej časti koruny
Zosadenie má vplyv na zvýšenie bezpečnosti hneď niekoľkými spôsobmi:
- Znižuje náporovú plochu vetra,
- znižuje ťažisko stromu, čím zmenšuje sily pôsobiace na kmeň,
- zmenšuje rádius, v ktorom by strom dokázal napáchať škody.
Odstránenie konárov smerujúcich nahor
Čím vzpriamenejšie konár rastie, tým rastie rýchlejšie. V čím väčšom uhle konár rastie, tým je jeho rast viac spomalený. Odstránenie konárov smerujúcich kolmo nahor zabezpečí, že strom sa už do svojej pôvodnej výšky len tak ľahko nedostane. Rozhodne to nebude v nasledujúcich rokoch. Zosadzovací rez sa tak stáva dlhodobejším riešením, než keby sa v korune nechali náhradné terminály.
Zníženie náporovej plochy vetra
Stromy sa vyvracajú a konáre lámu väčšinou pod náporom vetra, nie vlastnou váhou. Čím je koruna po zásahu vzdušnejšia, tým je toto riziko nižšie. Zároveň však v korune musí zostať dostatok listovej plochy, aby konáre neodumreli.
Špeciálnym prípadom, kedy si na zmenu náporovej plochy treba dať pozor, sú stromy, ktorých kmeň rastie do tvaru vývrtky. Ak sa do takto rastúceho kmeňa oprie vietor z nesprávnej strany, môže ho rozmotať ako lodné lano, ktoré skrútime proti smeru stáčania jednotlivých prameňov.
Ponechanie pahýľov
Pahýle, ktoré sú už na strome niekoľko rokov, sú krátke, dobre prichytené a nepredstavujú tým pádom žiadne riziko, nemá zmysel odstraňovať. Na to bol čas hneď ako sa vo vetre alebo pod váhou plodov daný konár odlomil. Strom už túto ranu aj tak nezahojí a práchnivejúci pahýľ stále môže slúžiť ako zaujímavý biotop.
Pahýle, ktoré naopak vážia dobrých pár kíl a pretŕčajú dva metre od kmeňa, už odstraňovať treba.
Strom po ošetrení
Ošetrený strom stále stojí, predpoklad je, že tu bude napriek množstvu odumretého dreva stáť ešte dobrých pár rokov. Sily pôsobiace na kmeň sa totiž znížili na zlomok pôvodných hodnôt. Každopádne, takýto strom je potrebné pravidelne kontrolovať a jeho prevádzkovú bezpečnosť nanovo prehodnotiť. Zmeniť sa totiž môže nielen stav samotného stromu, ale aj spôsob využívania plochy v jeho okolí.
Čo bude so stromom ďalej
Že by strom čoskoro odumrel, nepovažujem za pravdepodobné. Zabiť dospelý strom zas také jednoduché nie je. Pravdepodobné možnosti do budúcna má teda dve. Teraz sa ukáže, aký je rozumný. Bude sa silou mocou tlačiť nahor a bude ho treba aj tak odstrániť, pretože novú korunu už jeho slabnúci pôvodný kmeň jednoducho neunesie, alebo urýchlene započne proces retrenchmentu, pri ktorom sa vytvorí úplne nová koruna nižšie pri zemi, kde je ešte jeho kmeň zdravý. V tom druhom prípade by došlo k úplnému zmladeniu. Rizikovosť a fyziologický vek stromu by sa zresetovali takmer na nulu a mohol by tak započať novú etapu svojej existencie. Držím mu palce.