Obsah článku
Každý, kto už niekedy vysádzal dobre zakorenenú rastlinku z kvetináča, už videl zhluky koreňov rastúce dookola pozdĺž stien nádoby. Pri nesprávnej výsadbe alebo pri výsadbe stromov do tvrdej pôdy môže takýto rast koreňov do kruhu pokračovať alebo sa vytvoriť aj po vysadení priamo vo výsadbovej jame. Korene totiž nerastú len tak náhodne. Hľadajú si v pôde cestičky podľa toho kde je aká pôda. Či cez ňu vedia prerásť ľahko, alebo si naopak musia raziť cestu s veľkým úsilím. Či v nej nájdu vhodné podmienky pre ďalší rast alebo naopak len kopu sterilnej horniny bez živín a bez známok života. Ak kvetináčovému efektu nepredídeme hneď pri výsadbe, môže to pre strom predstavovať problém po zvyšok jeho života. Našťastie, správnym technologickým postupom vieme krúteniu koreňov vo výsadbovej jame predísť alebo ho aspoň výrazne obmedziť. Nikto z nás predsa nechce stromy ktoré chradnú a odumierajú v čase, kedy by mali byť vo svojej najlepšej forme.
Špička každého jedného drobného korienka, ktorým sa strom snaží zastabilizovať, nájsť vlahu a živiny, je veľmi vnímavá. Má zmysly, ktorými si v zemi hľadá ideálnu cestu. Funguje tak trochu ako endoskop. Ak v pôde nájde niečo zaujímavé, napríklad škáru v ktorej sa vie nadýchnuť a cez ktorú sa vie pretlačiť ďalej, vodu, živiny či symbiotické organizmy, rastie a hrubne ďalej. Ak nový korienok nič zaujímavé nenájde, odumrie a strom začne prehľadávať iným korienkom iný priestor. A tu sa dostávame k ďalšej zo schopností koreňov zodpovednej za vytváranie kvetináčového efektu. Nový korienok na svojej ceste substrátom dokáže zabočiť vždy keď narazí na kameň alebo tvrdú pôdu. V kruhovej výsadbovej jame, steny ktorej sú tvorené okolitou pôdou tvrdou ako betón to má za následok zatočenie koreňov a ich ďalší rast v kruhu pozdĺž stien pôvodnej jamy. A to aj mnoho rokov po výsadbe.
Následky kvetináčového efektu
Stres z nedostatku vody a zvýšené riziko vyschnutia stromu
Strom s malou koreňovou sústavou, ktorý nedokáže získavať vodu zo širokého okolia ale len z pôvodnej výsadbovej jamy je odkázaný na polievanie aj mnoho rokov po výsadbe. Rovnako ako mestské stromy vysadené v skutočných kvetináčoch. Aj keď strom prežije, stres z nedostatku vody sa odrazí na jeho vitalite, čo spolu s ďalšími stresovými faktormi môže viesť k jeho predčasnému skonu.
Stres z nedostatku živín
Po vyčerpaní alebo odplavení živín z výsadbového substrátu a neschopnosti malej koreňovej sústavy získať ďalšie živiny zo širšieho okolia začne strom vykazovať známky nedostatku niektorého prvku. Na to aby takýto strom prežil je potrebné k cene pravidelnej zálievky pripočítať aj cenu za pravidelné hnojenie. Každopádne nedostatok čo i len niektorej mikroživiny je ďalší stresový faktor, ktorý prispeje k zníženej vitalite.
Náchylnosť na napadnutie škodcami
Znížená vitalita spôsobená abiotickými stresormi (nedostatok vody a živín) predurčuje strom na napadnutie škodcami (biotický stresor). Ak strom nemá dostatok energie ani na zabezpečenie základných životných procesov – rastu, nebude mať dosť energie ani na obranu voči napadnutiu škodcami. Oslabený strom nemá plne funkčný imunitný systém, ktorým by sa vedel ubrániť, alebo aspoň obmedziť škody spôsobené napríklad hmyzom požierajúcim jeho listy. Škodce dokážu oslabený strom vycítiť a napáchať na ňom výrazne väčšie škody ako na zdravom jedincovi.
Škrtiace korene
Korene ktoré rastú v kruhu okolo kmeňa alebo sa prepletajú v obmedzenom priestore časom zhrubnú a začnú sa navzájom škrtiť. Následkom toho môže odumrieť významná časť koreňovej sústavy. Ešte väčší problém nastane ak krútiace sa korene začnú škrtiť priamo kmeň. Niektoré škrtiace korene vystupujú na povrch a dajú sa odstrániť aj keď za cenu masívneho poškodenia. Ak celý proces prebieha pod povrchom, dôvod odumretia stromu alebo jeho veľkej časti vôbec nezistíme.
Riziko vývratu
Malá koreňová sústava bez dlhých a pevných stabilizačných koreňov, ktoré by sa dokázali do pôdy zaprieť zvyšuje pri stromoch riziko vývratu. Čím bude strom vyšší a čím bude mať väčšiu korunu (náporovú plochu), tým väčšie riziko bude zle zakorenený strom predstavovať. Riziko vývratu je zvýšené aj u stromov ktoré sú zdravé, vitálne, netrpia nedostatkom vody ani živín, akurát majú korene zapustené len v rámci pôvodnej výsadbovej jamy. V mestách to zvykne byť ten ostrovček na okraji chodníka široký sotva 2 metre.
Ošetrenie koreňov pri výsadbe
Rozmotanie koreňov pri výsadbe
Pri sadení voľnokorenných stromčekov je realizovateľné rozmotanie koreňov a ich rovnomerné rozloženie v priestore výsadbovej jamy. Vhodné spraviť aj pri výsadbe do kyprých úrodných pôd. Okrem toho, že úhľadne rozložené korene nebudú prerastať jeden cez druhý a nebudú sa časom navzájom škrtiť, zlepší sa tým aj zastabilizovanie stromu hneď v prvé roky po výsadbe.
Prerušenie koreňov rastúcich v kruhu po obvode kvetináča
Pri výsadbe stromov z kontajnerov je dôležité prerušiť zhluky koreňov rastúce po obvode koreňového balu. Nutné spraviť aj pri výsadbe do úrodných kyprých pôd. Bez prerušenia by vo svojom raste v kruhu pokračovali aj po výsadbe. Spomalilo by to kolonizovanie okolitej pôdy, vo vyššom veku by mohli tieto koreňové slučky strom dokonca uškrtiť. Prerušenie koreňov sa realizuje prerezaním nožom. Prerezávajú sa len korene tesne po obvode a na spodku koreňového balu. Korene vnútri balu zostanú nepoškodené takže sa nemusíme báť že by sme tým sadenici ublížili. Z miest rezov začnú rásť hneď po vysadení zhluky nových korienkov von z pôvodného koreňového balu rovno do okolitej pôdy.
Výsadbová jama
Tvar výsadbovej jamy
Štandardný kruhový tvar výsadbovej jamy v zhutnených pôdach nefunguje dobre. Korene sa v nej budú krútiť rovnako ako keby sme strom strčili do zeme rovno aj s kvetináčom. Riešením je výsadbová jama hviezdicového tvaru. Akonáhle sa nové korene dostanú do jej cípu, nedokážu z neho vycúvať a nemajú inú možnosť než sa predrať ďalej do okolitej pôdy. Tvar jamy nemusí byť vôbec úhľadný, ide len o to, aby v nej boli nejaké rohy. Ideálne v ostrých uhloch.
Výkop výsadbovej jamy bagrom problematický kruhový tvar sčasti rieši. Jama bude obdĺžniková, nejaké rohy v nej už sú, akurát steny jamy sú ešte hladšie ako pri ručnom výkope. Tu prichádza na rad zdrsnenie stien rýľom.
Rozrušenie hladkých stien výsadbovej jamy
Hladké steny výsadbovej jamy sú taktiež problematické. Vznikajú najmä po výkope lyžicou bagra. Korene po hladkých stenách ľahšie skĺznu späť do priestoru pôvodnej výsadbovej jamy namiesto toho aby pokračovali ďalej. Riešenie je jednoduché – steny stačí narušiť. Hlboké ryhy po celom obvode výsadbovej jamy, spravené ručným rýľom podporia prenikanie koreňov do okolitej pôdy.
Výsadbový járok
Pri výsadbe živých plotov, či už zo stromov alebo z kríkov, pokiaľ je to možné, odporúčam namiesto pracného kopania množstva dier vyhĺbenie jedného dlhého járku bagrom. Novovysadené dreviny tak budú mať k dispozícii ľahko prekoreniteľný priestor obmedzený len dvoma stenami, nie kol dookola.
Radiálne mulčovanie
Na rozdiel od vertikálneho a radiálneho mulčovania v okolí dospelých stromov, kde sa musíme držať v dostatočnej vzdialenosti od hlavných koreňov, pri výsadbe môžeme ísť úplne ku kmeňu. Princíp radiálneho mulčovania spočíva vo vyhĺbení járkov vedúcich lúčovito od kmeňa do okolitého priestoru, ktoré sa následne vyplnia úrodnejším a vzdušnejším substrátom. Vytvoríme tým kanály, ktorými vedia korene ľahko prerásť do širšieho okolia. Okrem získania prístupu k väčšiemu množstvu živín a vlahy sa tým mladý strom aj rýchlejšie a lepšie zastabilizuje.
Podobné prekoreniteľné kanály máme možnosť vidieť na parkoviskách pred nákupnými centrami – úzke pásy zeme oddeľujúce rady áut, prepájajúce ostrovčeky, v ktorých rastú stromy.
Výsadbový substrát
Príliš úrodný výsadbový substrát – častá a pochopiteľná chyba, ktorú robí pri výsadbe mnoho ľudí. Pre svoj strom chcem len to najlepšie, tak mu namiesto pôvodnej zeminy dám do jamy čo najviac super úrodného substrátu s množstvom kompostu, pôdnych kondicionérov, aditív, nadýchaného ako čersto dopečená bublanina, nie? Nuž, nie!
Úrodnosť výsadbového substrátu
Ani pri výsadbe do kyprých, úrodných pôd by obohatenie vykopanej pôdy nemalo presiahnuť 50 %. Aby strom nepovažoval chemické zloženie okolia za neznáme a nebál sa doň prerásť. Čím je pôda do ktorej strom sadíme horšia, tým menej kompostu do nej pri výsadbe pridávame. Tie úplne najhoršie pôdy pri výsadbe neobohacujeme kompostom ani ničím podobným vôbec. Strom len zasypeme pôvodnou zeminou. Strom je tak nútený živiny hľadať v širšom okolí, čo účinne potláča kvetináčový efekt.
Vzdušnosť výsadbového substrátu
Výnimku z vyššie spomenutého pravidla tvoria pórovité horniny, prípadne biouhlie. Tieto žiadne živiny neobsahujú, takže sa nejedná o zúrodňovanie výsadbového substrátu, akurát umožnia koreňom prvé roky po výsadbe ľahšie dýchať, predchádzajú premokreniu substrátu a odhnívaniu koreňov. Odbúrame tým časť stresu, s ktorým sa budú musieť stromy v najkritickejších prvých rokoch vyrovnať.
Nalákanie koreňov do širšieho okolia
V zdravej pôde strom hneď v priebehu prvých dvoch rokov vystrelí do okolia korene dlhé aj niekoľko metrov. V zhutnenej pôde to také jednoduché nemá. Prerážanie tvrdej pôdy stojí strom energiu. Tú si vie ušetriť, ak sa spoľahne na pravidelnú zálievku ktorú mu zabezpečíme. Malá koreňová sústava ho však robí slabším, odďaľuje dobu kedy bude samostatný a zvyšuje cenu za jeho držanie pri živote neustálym polievaním. Aby sme tomuto predišli, šírenie koreňov do širšieho okolia vieme podporiť.
Postupné redukovanie zálievky
Čím strom viac vytýrame suchom, tým viac ho motivujeme k vyslaniu nových koreňov do širšieho okolia. A to až do momentu, kedy strom skutočne vyschne. Takže trápiť ich treba s mierou a treba nájsť vhodný kompromis ktorý ešte stromy zvládnu. Zálievku treba znižovať postupne, aby sa strom mal čas adaptovať, nevynechať ju práve uprostred najhorúcejších letných mesiacov, ani prvú vegetačnú sezónu, kedy sa strom ešte vysporiadava s povýsadbovým šokom.
Zavlažovacie vaky
Nalákať korene do väčšej vzdialenosti vieme aj pomocou zavlažovacích vakov. Pointa je v ich postupnom posúvaní ďalej od kmeňa – prvý rok sú priamo na kmeni, keďže hneď po výsadbe strom korene ďalej nemá, druhý rok vaky presunieme na koly kotvenia, ktoré sú od kmeňa vzdialené pár desiatok centimetrov, tretí rok ak sú stále potrebné, tak ešte ďalej. Namiesto držania koreňov v blízkosti kmeňa ich takto vieme pekne vytiahnuť do širšieho okolia.
Vertikálne mulčovanie
Rovnaký princíp ako pri radiálnom mulčovaní, akurát tu sa namiesto kopania járkov v okolí stromu vŕtajú diery. Ak sa vrty zrealizujú v okolí stromov hneď pri výsadbe, neriskujeme poškodenie ich koreňov. Rovnomerne roztrúsené vo vzdialenosti niekoľkých desiatok až stoviek centimetrov od kmeňa budú do pár rokov husto prerastené koreňmi, ktoré v nich nájdu potrebnú vlahu, vzduch a živiny. Extra účinné v zhutnených a neúrodných pôdach.
Plošná revitalizácia pôdy
Stromy budú veľmi radi púšťať svoje korene aj do vzdialenosti desiatok metrov, ak im to pôdne prostredie dovolí. Aby sme im takéto prostredie vytvorili, najprv treba na danom území odstrániť zdroj zhutňovania. Príroda si už pôdu opraví sama. Akurát jej v tom nesmieme brániť. Komu sa na výsledok nechce čakať desiatky rokov, môže pôde pomôcť plošnou revitalizáciou. Po nej už budú mať stromy k dispozícii celý priestor. Môžu v ňom slobodne a naplno rozvinúť svoju koreňovú sústavu a žiť tak, ako im to ich genetika predurčila.
Výsadba stromov v rukách odborníkov
Odborná výsadba stromov je investíciou na desiatky rokov. Každá chyba spravená pri výsadbe má potenciál zvyšovať náklady na povýsadbovú starostlivosť a neskoršie ošetrovanie. Nesprávna výsadba často vedie k zlému zdravotnému stavu a úhynu mladých stromov do niekoľkých rokov po výsadbe. Správny postup pri výsadbe je o to dôležitejší, o čo sú stanovištné podmienky nehostinnejšie. Zhutnená pôda stanovištné podmienky zhoršuje výrazne. Ďalší stresový faktor v dôsledku nesprávnej výsadby by už stromy nemuseli zvládnuť.