Tri spôsoby ako zúrodniť pôdu

Obsah článku

Živiny je možné do pôdy dopraviť troma spôsobmi - pomaly, rýchlo a neekologicky. Od toho ktorý spôsob zvolíme bude závisieť nielen kondícia rastlín a úroda v danej sezóne, ale aj zdravie celého pôdneho ekosystému v nadchádzajúcich rokoch. Podmienky v pôde sa prejavia aj nad povrchom. V pozitívnom aj v negatívnom zmysle. Buď bude záhrada odolná voči suchu, premokreniu, najrôznejším škodcom a výkyvom počasia alebo bude naopak odkázaná na pravidelnú pomoc v podobe polievania, hnojenia, likvidácie škodcov a náchylná na choroby.

Živiny

Rastliny k svojmu životu potrebujú množstvo látok. Vyše 40 o ktorých sa už vie že ich rastliny využívajú a pravdepodobne desiatky ďalších pri ktorých to bude dokázané v najbližších rokoch. Rozdeliť ich môžeme na makroživiny a mikroživiny.

Makroživiny

K makroživinám patrí dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Práve tieto látky sú súčasťou väčšiny umelých hnojív pretože rastliny ich spotrebovávajú v pomerne veľkých množstvách.

Mikroživiny

K najznámejším mikroživinám patrí bór (B), zinok (Zn), mangán (Mn), železo (Fe), meď (Cu), molybdén (Mo), chlór (Cl). Tvoria menej než 1% suchej hmotnosti rastlín. Ich množstvo obsiahnuté v pôde preto nemusí byť veľké. Dôležitá je ich prítomnosť a transport ku koreňom rastlín. Prítomnosť mikroživín v pôde je už vyriešená. V princípe neexistujú pôdy ktoré by ich mali nedostatok. Každá hornina z ktorej pôda vznikla a tým aj jednotlivé čiastočky pôdy obsahujú celú paletu najrôznejších látok. Problém môže nastať jedine s ich transportom ku koreňom rastlín. Buď živiny nemá kto z čiastočiek pôdy vydolovať (chýbajúce pôdne baktérie), alebo ich nemá kto ku koreňom dopraviť (chýbajúce hubové vlákna).

Zúrodnenie pôdy pomaly

Ak sa nikam neponáhľate, stačí si počkať milión rokov a len sledovať ako sa veľké balvany pretvárajú na úrodnú pôdu plnú živín. Práve takto vznikli všetky pôdy ktoré na planéte máme. Drobné mikroorganizmy kúsok po kúsku rozleptávali a rozdrobovali horninu až na jednotlivé čiastočky pôdy a atómy ktoré dokážu prejsť koreňmi rastlín.

Zúrodnenie pôdy rýchlo a ekologicky

Rýchlejšie než čakať kým pôdne baktérie vydolujú z horniny všetky potrebné látky je využiť látky ktoré už boli vydolované pred tisíckami rokov. Tie boli medzičasom vstrebané rastlinami a stali sa súčasťou ich bunkových štruktúr. Odumreté rastliny sú preto zdrojom veľkého množstva živín vo vysokých koncentráciách. Aj časti odumretých rastlín je potrebné najprv rozdrobiť a vydolovať ich obsah živín. Tiež sa o to starajú drobné pôdne mikroorganizmy. Na rozdiel od dolovania živín z horniny je ale tento proces rozkladu rastlín oveľa rýchlejší. Namiesto tisícročí stačí niekoľko mesiacov. Výsledkom tohoto procesu je kompost.

Pridanie kompostu do pôdy okamžite zvyšuje jej úrodnosť hneď niekoľkými spôsobmi:

• Do pôdy sa dostane množstvo živín vo vysokých koncentráciách.
• Kompost živiny zadržiava a bráni ich odplaveniu. Jednak tým že povrch rozkladajúcich sa rastlín má členitú štruktúru a jednak elektromagnetickými silami.
• Kompost v pôde zadrží veľké množstvo vody. Tá následné slúži ako dopravná sieť pre živiny ktoré sa jednoduchšie dostanú tak kde sú potrebné - ku koreňom rastlín.
• Kompost zlepšuje štruktúru pôdy. Členitý povrch vytvára pod povrchom množstvo malých dutín. Tie potom slúžia ako zásobáreň vzduchu, vody a priestor pre život pôdnych organizmov.
• Kompost slúži ako potrava pôdnych mikroorganizmov. Čím je ich viac, tým lepšie. Mikroorganizmy napríklad produkujú dusík (makroživina), urýchľujú recykláciu organického materiálu, z čiastočiek pôdy dokážu vydolovať ďalšie živiny aj keby tie v pridanom komposte chýbali a množstvo ďalších funkcií.

Kompost sa z pôdy priebežne vyparuje v procese podobnom horeniu. Tiež priňom vzniká teplo a do vzduchu sa uvoľňuje oxid uhličitý (CO2). Je tým zabezpečená recyklácia uhlíka v prírode. Z tohto dôvodu je potrebné kompost priebežne dopĺňať. Namiesto kompostu je možné použiť aj nerozložený organický materiál ktorý sa zmení na kompost priamo v pôde. Takto to robí aj sama príroda - opadané lístie sa do jari skompostuje a pridáva sa do pôdy pravidelne každý rok.

Organická zložka pôdy

Malá časť kompostu sa stáva súčasťou organickej zložky pôdy. Percento organickej zložky vyjadruje kvalitu pôdy. Už rozdiel jedného percenta znamená dramatický rozdiel vo vlastnostiach a úrodnosti pôdy. Vysoké percento znamená pôdu bohatú na život a organické zlúčeniny. Takéto pôdy sa zvyčajne nachádzajú v lesoch a človekom nenarušených trávnatých porastoch. Naopak poľnohospodárska pôda ktorá bola dlhodobo obrábaná bez použitia kompostu má organickej zložky menej než 4% a je neschopná zabezpečiť úrodu bez ďalších zásahov v podobe zavlažovania a hnojenia umelými hnojivami.

Na zvýšenie organickej zložky pôdy je potrebné sa o pôdu správne starať:

• pôdu nerozrývať, resp. rozrývať v čo najmenšej miere
• pôdu držať neustále zakrytú rastlinami alebo prírodným mulčom
• do pôdy dopĺňať organický materiál v podobe kompostu alebo odumretých rastlín

Ďalším, menej známym zdrojom organických zlúčenín v pôde sú koreňové výlučky. Jedná sa hlavne o cukry v rôznej forme ktoré rastliny vylučujú do okolia svojich koreňov. Tento zdroj organického materiálu má až 5 krát vyššiu šancu stať sa organickou zložkou pôdy než kompost. Jediné čo stačí spraviť je zasadiť alebo vysiať rastliny. Čím viac, tým lepšie. Priestor medzi stromami môže byť vyplnený krami, priestor medzi krami vyplnený bylinami a priestor medzi bylinami vyplnený pôdopokryvnými rastlinami. Pôda je tak po celej ploche a tiež do hĺbky vyplnená sieťou koreňov ktoré ju priebežne ďalej zúrodňujú. Viac o koreňových výlučkoch a ich funkcii v článku Symbiotické pôdne partnerstvá.

Humus

Časť organickej zložky pôdy sa časom zmení na humus. Sú to organické molekuly v stabilnej forme ktoré tvoria dlhodobú zásobáreň uhlíka v pôde. Humus je niečo ako vyšší level organického materiálu. Zadrží ešte viac vody, ešte viac živín, ešte viac zlepší štruktúru pôdy… Kým tvorba organickej zložky pôdy trvá roky, tvorba väčšieho množstva humusu môže zabrať aj desaťročia. Stabilnú formu uhlíka aj s jeho benefitmi je dovtedy možné do pôdy dostať v podobe biouhlia.

Biouhlie

Podobne ako humus, aj biouhlie je tvorené stabilnou formou uhlíka. A podobne ako humus, aj biouhlie v pôde zadržiava veľké množstvo vody, živín a celkovo má pozitívny vplyv na jej štruktúru a vlastnosti. Ďalšou výhodou biouhlia je jeho schopnosť zvýšiť populáciu pôdnych mikroorganizmov. A keďže práve mikroorganizmy zabezpečujú tvorbu, recykláciu a distribúciu živín, pôdy obsahujúce biouhlie - známe ako Terra preta - patria medzi najúrodnejšie pôdy na planéte. Vytvorenie takejto superúrodnej pôdy je teraz vďaka biouhliu veľmi jednoduché. Stačí aplikovať do pôdy a nechať nech sa o hnojenie odteraz starajú miliardy mikroskopických pomocníkov.

Zúrodnenie pôdy neekologicky

Mikrobiálnu zložku pôdy je pri vyživovaní rastlín možné úplne obísť. Namiesto toho aby sme kŕmili organickou hmotou pôdne mikroorganizmy a tie následne kŕmili rastliny, môžme rastliny kŕmiť priamo a to umelými hnojivami. Z krátkodobého hľadiska to funguje. Rastliny majú svoju potravu, my máme svoju úrodu. Netreba sa pechoriť s kompostom ani manažovať veľké množstvá organického materiálu. Počas toho nám ale pôda pod nohami pomaly umiera a mení na prach (Ako pôda umiera). Čím ďalej necháme tento proces zájsť, tým bude potrebných viac a výraznejších vstupov z našej strany.

Skompaktnená pôda zadržiava menej vody, je teda potrebné častejšie polievanie. Pôda z nízkym percentom organickej zložky zadržiava menej živín ktoré sa zároveň rýchlejšie odplavujú. Je preto potrebné aplikovať viac hnojiva. Rastliny s nedostatkom mikroživín sú náchylné na choroby a napadnutie škodcami, je preto potrebné aplikovať viac pesticídov a fungicídov. Zdevastovaná pôda je zároveň stále perfektným miestom pre život buriny takže je potrebných viac herbicídov. Každý chemický zásah pritom pôdu ešte viac ničí a je zdrojom ešte väčších problémov v budúcnosti. O tom ako sa dostať zo začarovaného kruhu von sa dočítate v článku Ako skoncovať s umelými hnojivami.

Zhrnutie

Ekologický spôsob zúrodňovania pôdy je založený na pravidelnom prísune potravy pôdnym organizmom ktoré sa následne starajú o vyživovanie rastlín. Takto pestované rastliny sa rok za rokom stávajú odolnejšími voči výkyvom počasia, chorobám a škodcom. Intenzita potrebných zásahov (polievanie, likvidácia buriny…) sa pri tomto spôsobe starostlivosti o pôdu časom znižuje.

Neekologický spôsob zúrodňovania pôdy je založený na obídení, respektíve až likvidácii pôdnych organizmov a vyživovaní rastlín priamo umelými hnojivami. Ekosystém so zredukovanou diverzitou je nestabilný. Platí to aj pre pôdny ekosystém. Rastliny ktoré v takejto pôde rastú sú náchylnejšie na poškodenie výkyvmi počasia, napadnutie chorobami či škodcami. Intenzita potrebných zásahov a tým aj časová a finančná náročnosť sa časom zvyšujú.

Z dlhodobého hľadiska je rozhodnutie ktorý spôsob použiť jednoznačné. Problémom v súčasnosti je, že až donedávna dlhodobé hľadisko nikto nevidel. To, že pôda je živý organizmus a to, že s umelými hnojivami ju zabíjame je objav posledných desaťročí. Bohužiaľ, predaj umelých hnojív stále neutícha aj napriek týmto novým poznatkom. Verím, že v najbližších rokoch sa to zmení. Je to v záujme prírody aj nás ľudí.