Obsah článku
Ak chceme mať v záhrade krásny, veľký a zdravý strom, ktorý nás na jar poteší záplavou svojich kvetov, ktorý nás v lete zatieni pred slnkom svojou korunou, ktorý nás na jeseň obdarí chutnými plodmi, nestačí ho len kúpiť a vysadiť. O tom, či raz z krehkej sadenice vyrastie odolný životaschopný strom, sa bude rozhodovať ešte niekoľko mesiacov až rokov po výsadbe. Počas tohto obdobia je strom zraniteľný a aby prežil, bude vyžadovať pomoc.
Mladé stromy sú odkázané na pomoc od svojho bezprostredného okolia. V prirodzenom prostredí, v lese, sa im starostlivosti dostáva od okolitých stromov. Špeciálnu opateru dostávajú od svojich rodičovských rastlín. Voda, živiny a uhlík prúdia zo starých stromov cez podzemnú lesnú sieť k mladým rastlinám ktoré tak udržiavajú pri živote až kým sami neskonajú a neprenechajú svoj životný priestor svojim potomkom. V záhradách stromy na takúto starostlivosť šťastie nemajú. Úlohu rodičovských rastlín v záhrade preberáme my, záhradkári. Najdôležitejšou úlohou ktorú máme, je zabezpečiť novému prírastku dostatok vody. Od nej sa odvíja zásobovanie živinami aj schopnosť premieňať slnečné lúče na energiu k životu.
Následky nedostatku vody v korune stromu
Pri nedostatku vody sa prieduchy v listoch uzatvárajú aby znížili odparovanie a šetrili vodu. Cez uzavreté póry sa ale do listov nedostane vzduch. A keďže vzdušný kyslík je nevyhnutný pre fotosyntézu, nedostatok vody v listoch spolu s transpiráciou spomaľuje aj fotosyntézu a tým aj produkciu živín. Následný nedostatok potravy strom oslabí. Takýto strom sa ťažšie bráni proti každodenným útokom škodcov a chorôb, a na zimu si do koreňov ukladá menej energie. Pri ďalšom jarnom rašení potom môžu živiny chýbať. Strom, ktorého koruna nie je dostatočne zásobená vodou tak môže prvé roky po výsadbe uhynúť aj na zdanlivo s vlahou nesúvisiace ochorenia.
Nerovnováha medzi nadzemnou a podzemnou časťou stromu
Koruna a koreňová sústava stromu musia byť v rovnováhe pretože sa navzájom zásobujú vodou a sacharidmi. Pri výsadbe voľnokorenných sadeníc rastlina o veľkú časť koreňov príde. Takisto pri presádzaní. Pri vysádzaní z kontajnera je tiež vhodné do kruhu rastúce korene prerezať aby sa podporilo ich prerastanie do okolia. Poškodená koreňová sústava vytvára nepomer medzi množstvom vody ktorú koruna odparuje a množstvom vody ktorú sú korene schopné do koruny vytlačiť. Podobná nerovnováha vznikne keď sa strom, pôvodne rastúci v škôlke, nasúkaný v tieni ostatných rastlín zrazu ocitne vysadený na slnečnom stanovišti. Odparovanie vody z koruny sa tým razom zvýši. Aby to koreňová sústava zvládla, je potrebné jej situáciu čo najviac uľahčiť. Premiestňovanie pre stromy logicky nie je prirodzenou životnou udalosťou. Nie sú na ňu preto evolučne prispôsobené. Ak to necháme na prírodu, časť stromov stres z presádzania neprežije.
Základné opatrenia proti vyschnutiu stromu
Dostatočná pôdna vlhkosť okolo novovysadeného stromu je prvoradá. Niekto sa spolieha na svoju vlastnú silu, prípadne čas a strom celé leto poctivo polieva. Iní siahnu po technológií. Zavlažovacie vaky, kvapkové, tryskové závlahy a iné vymoženosti účinnosťou nijak nezaostávajú. Ďalším krokom je zabrániť vyparovaniu pôdnej vlahy. Prvou líniou obrany proti vyparovaniu je mulč—vrstva organického materiálu zabraňujúca vysúšaniu pôdy priamym dopadom slnečných lúčov. Druhou líniou obrany sú rastliny. Od nízkych pôdopokryvných, až po vyššie byliny a kry. Záhradu zatienia a udržia slnečné lúče ďalej od pôdy. Zabránia jej prehrievaniu a tým zvýšenému odparovaniu vlahy. Vysadené okolo mladého stromu, zatienením pôdy v nej ušetria viac vlahy než koľko jej sami spotrebujú. Výnimku tvorí tráva. Skúpa na živiny, rast mladých stromov spomaľuje. Ako podrast okolo sadeníc preto nie je vhodná.
Rozšírenie koreňovej sústavy stromu o hubové vlákna
Úspešnosť výsadby závisí okrem samotného množstva pôdnej vlahy aj na tom ako dobre je táto vlaha pod povrchom distribuovaná. Z akej vzdialenosti od kmeňa je strom schopný vodu získať v prípade jej nedostatku. Či už v dôsledku presychania slnečných častí záhrady alebo v dôsledku zamŕzania pôdy. Možnosťou ako tento rádius rozšíriť je rozšírenie koreňového systému o nespočetné kilometre vodu prenášajúcich dráh prepájajúcich strom so širokým okolím. Reč je o hubách. Konkrétne o ich pár mikrometrov širokých, ale kilometre dlhých vláknach ťahajúcich sa pôdou.
Korene rastlín majú svoje limity. Vyrastajú lúčovito z jedného miesta, často nerastú dostatočne rýchlo na to aby strom dokázali na slnečnom stanovišti udržať pri živote a aj vlásočnice sú na mikroskopickej úrovni pomerne široké takže sa nedokážu dostať do úzkych škár. Hubové vlákna dokážu tieto limity prekonať. V zdravých pôdach je hubovými vláknami husto pretkaná celá plocha. Hubové vlákna dokážu rýchlo rásť a majú hrúbku len jednej bunky takže sa zmestia aj do hodne úzkych škár medzi čiastočkami pôdy. Tam sa zbytková pôdna vlaha drží najdlhšie. Po zrastení koreňov s podhubím ho rastliny dokážu využiť ako transportnú sieť. Voda k nim tak môže prúdiť aj zo vzdialených miest do ktorých by inak nedosiahli.
Najneskôr počas výsadby je potrebné pôdu okolo koreňov stromu inokulovať hubami. Mykorízne huby sa dajú kúpiť v sáčku, neporovnateľne väčšiu druhovú diverzitu ale obsahuje kvalitný kompost. Ideálny je na to poctivý domáci kompost optimalizovaný pre rozmach húb. Dobre ale poslúži aj kompost z najbližšej kompostárne. V oboch prípadoch je vhodné do kompostu ešte pred aplikáciou primiešať biouhlie a nechať pár týždňov odstáť. Biouhlie ďalej zvýši množstvo pôdnych mikroorganizmov v komposte a tým kolonizáciu okolitej pôdy hubami urýchli. Pôvodná vykopaná zemina zmiešaná s kompostom a biouhlím je na výsadbu rozhodne lepšia než sterilizované substráty ktoré takú druhovú diverzitu ani množstvo pôdnych mikroorganizmov zďaleka nedosahujú.
Aby huby ktoré sme do pôdy pomocou kompostu pridali prosperovali a aby vytvárali čoraz hustejšiu a efektívnejšiu sieť vlákien, musíme im ešte zabezpečiť dostatok potravy. Potravou húb je predovšetkým ťažko rozložiteľná potrava ktorú iné organizmy rozložiť nedokážu—chitín (schránky článkonožcov) a celulóza (drevo). Mŕtve drevo nad aj pod povrchom záhrady je pre rozmach húb nevyhnutné. Čím ho bude viac, tým bude sieť hubových vlákien hustejšia. Nie náhodou sa chodí na zber húb do lesa kde je mŕtveho dreva habadej a nie na pole kde žiadne drevo nie je. Kôra alebo drvené konáre sú preto ako podstielka čerstvo vysadených stromov veľmi vhodné. Zatienenie okolia stromu výsadbou alebo výsevom ďalších rastlín tento priestor udrží vlhkejším a rast húb ďalej podporí.
Predpríprava záhrady pre ďalšiu výsadbu stromov
Ideálne pre strom je ak sa hneď po výsadbe ocitne v pôde kolonizovanej množstvom rôznych druhov húb. Skôr si medzi nimi nájde vhodného symbionta a skôr svoju koreňovú sústavu prepojí s ďalšími časťami záhrady. Vhodné pôdne prostredie je preto výhodné v záhrade pripraviť čo najskôr. Každoročná aplikácia kompostu udrží druhovú diverzitu mikroorganizmov v meniacom sa prostredí, dopĺňanie rozkladajúceho sa dreva hubám zabezpečí potravu, biouhlie primiešané do kompostu zlepší vlastnosti pôdy a celkovo urýchli jej revitalizáciu. Stromy vysadené v takomto les pripomínajúcom prostredí budú mať vyššiu mieru prežitia a to aj bez každodennej starostlivosti ktorá býva vo väčších záhradách a pri nedostatku času problematická.
Okolité stromy, priestor medzi nimi vyplnený krami a bylinami. Pôda zatienená súvislou vrstvou rastlín a rozkladajúceho sa organického materiálu vrátane mŕtveho dreva. Hustá, druhovo rozmanitá podzemná sieť hubových vlákien a ďalších mikroorganizmov. To všetko sú faktory vďaka ktorým mladé stromy vyrastajúce v lone prírody nemusí chodiť nikto polievať. Vďaka ktorým sú aj odolnejšie a dožívajú sa vyššieho veku než stromy vyrastajúce izolovane v urbánnom prostredí. Imitáciou ich prirodzeného prostredia, aj keď len čiastočnou, môžeme aj vo vlastnej záhrade dopriať stromom úspešný štart do dlhého života v zdraví a sebe tým zároveň ušetriť množstvo energie a času stráveného polievaním.