Obsah článku
Pestovanie paradajok môže byť hotová veda. Vyväzovanie k opore, tvarovanie, vylamovanie výhonkov z pazúch listov, riešenie nedostatku vody a rôznych živín, likvidácia škodcov… Ak chce záhradkár dosiahnuť prvotriednu úrodu veľkých plodov, nezaobíde sa to bez adekvátneho množstva času, energie a skúseností. Pre začiatočníkov, víkendových záhradkárov a tých čo majú habadej inej roboty je tu alternatíva v podobe divokých paradajok.
Výhodou divokých paradajok je nenáročnosť ich pestovania. Sú odolnejšie voči plesniam a iným chorobám s ktorými sa kultivované formy paradajok nevedia sami vysporiadať. Bujný rast ich ochráni aj pred masívnymi nájazdami divokých slizniakov ktoré rýchlo rastúce výhony jednoducho nestíhajú konzumovať takým tempom aby to rastline priveľmi uškodilo. Menej skúseností s pestovaním vyžadujú hneď od začiatku—od priesad. Aj zo slabých, vytiahnutých jedincov ktoré nevyrastali v ideálnych svetelných podmienkach dokážu po vysadení do záhrady narásť niekoľkometrové rastliny. Po vysadení už končí potreba akejkoľvek špeciálnej starostlivosti. Prežijú v bežnej záhradnej pôde, nevyžadujú tvarovanie ani vylamovanie výhonkov, zaobídu sa aj bez opory. Jediné čo budú potrebovať je dostatok svetla a vlahy.
Nevýhodou divokých paradajok sú ich nároky na priestor. Jedna rastlina dokáže bez problémov narásť viac než meter do výšky aj do šírky. Keďže sa jedná o hustý ker, oberanie plodov je náročnejšie. Plody sú pomerne malé ale ich veľkosť je bohato kompenzovaná množstvom plodov. K dispozícií je niekoľko odrôd. Plody viacerých z nich dosahujú veľkosť bežných cherry paradajok.
Cieľom v našej záhrade bolo dosiahnuť úrodu paradajok pre vlastnú spotrebu pri súčasnej minimalizácií času potrebného na ich pestovanie. Tomu zodpovedal výber odrôd aj spôsob ich pestovania. S výsledkom sme všetci spokojní. Úroda neláme rekordy, ale máme celé leto až do príchodu mrazov pravidelnú nádielku rajčín. Navyše, rastliny už od nás po vysadení nevyžadujú žiadnu ďalšiu starostlivosť takže zostáva viac času na budovanie zvyšku záhrady. Takto pestujeme paradajky bezúdržbovo u nás.
Level 1) testovacia výsadba
Aby rastliny dokázali v záhrade prežiť a prosperovať, treba vybrať odrody ktorým klimatické a pôdne podmienky v našej záhrade vyhovujú. Nesmieme zabúdať ani na osobné chuťové preferencie. Výber tej najlepšej odrody je preto pre rôzne záhrady iný. Experimentovanie s výsadbou rôznych odrôd pritom nemusí trvať roky, stačí len jeden. Na prvú výsadbu bol preto použitý Mix divokých paradajok. Ak záhrada nemá vyhradené miesto pre pestovanie zeleniny, za jeden rok sa dá určiť aj ideálne miesto pre ich ďalšie pestovanie. Za týmto účelom bolo prvý rok vysadených 20 rastlín, 10 odrôd na 5-tich rôznych stanovištiach po celej záhrade.
Prvý rok boli rastliny rajčín vysadené bez akýchkoľvek špeciálnych opatrení či substrátu a bez opory. Napriek tomu rástli ako divé. Zakrátko väčšina rastlín vytvorila husté kry obsypané malými rajčinkami. Jediné čo potrebovali bola pravidelná zálievka. Chýbajúca opora sa ukázala byť problém až po hustom lejaku spojenom so silným vetrom počas ktorého si väčšie rastliny ľahli na zem. To skomplikovalo ďalší zber plodov. Z rôznych stanovíšť boli na ďalšie pestovanie vybrané len tie slnečnejšie. Niežeby v polotieni neprežili, ale veľkosť rastlín a množstvo plodov ktoré tvorili na celodennom slnku boli niekoľkonásobné. Z odrôd bola do ďalšieho roka vybraná tá, ktorá dosahovala najväčšiu veľkosť rastlín, spolu s tým aj najväčšie množstvo a veľkosť plodov, ktoré boli zároveň aj chuťovo najlepšie. Všetko jasné, hurá do ďalšej sezóny. Ešte zostáva zbaviť sa potreby rastliny polievať a zabrániť ich ľahnutiu v silnom daždi.
Level 2) hĺbková výsadba rajčín pre vyššiu odolnosť rastlín voči suchu
Priesady paradajok sú pre hĺbkovú výsadbu obzvlášť vhodné. Rastú rýchlo, takže ich korene sa pri tomto spôsobe výsadby dostanú za krátky čas hlboko pod povrch odkiaľ môžu čerpať potrebné množstvo vlahy aj keď už vrchných pár desiatok centimetrov pôdy vyschne. Druhý rok pestovania preto išli všetky priesady do pol metra hlbokých dier vyplnených naštiepaným drevom a kompostom s pridaným biouhlím. Kompost do výsadbového vrtu priniesol množstvo života v podobe pôdnych baktérií a húb. Primiešané biouhlie týmto organizmom umožnilo ďalší rýchly rozmach. V jeho mikropóroch sa môžu drobné jednobunkové organizmy uchytiť a byť tak chránené pred odplavením a zožratím väčšími mikroorganizmami. Zakopané drevo funguje ako zásobáreň vody a zároveň aj ako potrava húb. Bohato rozvetvené vlákna húb rozptýlené pod povrchom zabezpečia distribúciu vlahy a v nej rozpustených živín aj z väčších vzdialeností kam korene rastlín nestihnú dorásť. Pôdne baktérie a huby sa spolupodieľajú na dolovaní ďalších živín—minerálov prítomných v čiastočkách pôdy. Ak je týchto drobných pomocníkov v pôde dostatočné množstvo, produkcia živín je väčšia než ich odčerpávanie rastlinami, v tomto prípade rajčinami. Pôda sa tak nevyčerpá ale naopak zúrodní a odpadá potreba plodiny v záhrade rotovať. Svoje obľúbené slnečné stanovište si tak paradajky môžu užívať rok za rokom.
Čo sa týka opory, použité boli kmene vianočných stromčekov. Sú dosť pevné na to aby ich rozkošatené rastliny nezvalili a po drsnom povrchu kmeňov sa rastliny nezošmyknú. Po pár úvodných vyviazaniach sa už rajčiny dokážu šplhať samé a zostávajú vzpriamené aj po silných vetroch a dažďoch. Zber plodov je výrazne jednoduchší ako keď rástli bez opory.
Level 3) permakultúrny svejl a pestovanie paradajok na strome
Za kostru tejto výsadby bola použitá Hlošina úzkolistá Elaeagnus angustifolia známa aj ako Ruská oliva. Vitálny, dobre zakorenený strom rastúci na celodennom slnku v strede záhrady ktorému nijak neuškodí keď sa po ňom bude kvačkať niekoľko rastlín divokých paradajok.
Druh stromu nie je podstatný, dôležitejší je jeho tvar. Naša Hlošina si prirodzene vytvorila nízku kotlovitú korunu. Prípravou pre výsadbu paradajok bolo len presvetlenie celej koruny aby na pod ňou rastúce rajčiny dopadalo dostatok svetla. Mierne zatienenie môže paradajkám uprostred leta dokonca pomôcť. Predíde sa tým nadmernej saturácií listov svetlom a následnému spomaleniu fotosyntézy a stagnácií rastu. Tak ako v predošlom prípade, aj tu bola použitá hĺbková výsadba po obvode koruny.
Príprava plochy pre výsadbu priesad
Priestor pod stromom zbavený trávy. Divoké paradajky vytvárajú veľmi hustý porast. Na pôdu pod nimi sa už o pár týždňov nedostane takmer žiadne svetlo takže náletové semená pod nimi nedokážu vyklíčiť. S burinou okolo divokých paradajok v princípe problém nie je.
Výsadbové vrty
Výsadbové diery po obvode koruny vyhĺbené v pravidelných rozostupoch. Tak, aby mala každá rastlina dostatok svetla a zároveň sa mohla neskôr šplhať po konároch stromu. Ako počiatočná opora je použité rôzne odpadové drevo ktoré tak dostane ďalšie využitie. Stačí aby bol kôl dostatočne dlhý na to aby cezeň rastlina dosiahla konáre. Ako hlavná opora paradajok bude slúžiť koruna stromu.
Substrát pre výsadbu priesad
Ako výsadbový substrát je použitá zmes pôvodnej vykopanej pôdy a kompostu s Ekouhlím. Pôvodná pôda musí tvoriť vždy aspoň 50% namiešaného substrátu. Aby korene rastlín zloženie tejto pôdy poznali hneď od začiatku a nebáli sa prerastať aj do širšieho okolia. V opačnom prípade sa korene budú držať vnútri výsadbovej diery vyplnenej kyprým úrodným substrátom a nebudú sa unúvať raziť nové cestičky tvrdšou pôdou naokolo. To ale znižuje rádius z ktorého rastliny prijímajú vlahu a tým aj ich odolnosť voči suchu.
Permakultúrny svejl okolo priesad rajčín
Jednou z metód ako pri čerstvo vysadených rastlinách udržať dopadajúce zrážky, je obkolesiť ich malým valom pôdy. Namiesto toho aby dopadajúca voda po povrchu odtiekla, udrží sa v tomto lavóri a má tak všetok potrebný čas na to aby vsiakla do pôdy priamo ku koreňom rastlín. Táto metóda sa bežne používa pri výsadbe stromov, ale rovnako účinná je aj pri výsadbe priesad. Funguje ale aj v oveľa väčšej mierke. Podobné zemné valy sa v permakultúre používajú na zachytenie zrážok stekajúcich zo svahu. Známe sú pod pojmom svejl.
Namiesto malého zemného valu zvlášť okolo každej jednej rastlinky je takýmto svejlom ohradená celá plocha výsadby. Svejl zachytáva aj vodu stekajúcu z vyvýšeného stredu výsadbového kruhu. Stromu, ktorý je už dobre zakorenený voda odtekajúca ďalej od kmeňa nevadí, pre paradajky ale znamená dažďovú vodu z ďalších dvoch až troch metrov štvorcových naviac.
Svejl po naplnení vodou
Svejl vodu rovnomerne rozdelí všetkým rastlinám, treba akurát dať pozor na to aby ležal vodorovne. Voda má v tomto priestore dosť času na to aby pomaly vsiakla do zeme. Tento čas sa dá ešte ďalej využiť. Svejl je za týmto účelom čiastočne vyplnený kompostom a Ekouhlím. Voda ktorá ho zaplaví je vďaka tomu ešte pred vsiaknutím saturovaná množstvom živín. Pôda okolo výsadby je tak každým dažďom do hĺbky obohacovaná o ďalšie živiny a pôdne mikróby bez toho aby ju bolo potrebné rozrývať.
Zelené hnojenie
Už o pár týždňov bude táto plocha kompletne zatienená listami rajčín čo znemožní klíčenie náletových rastlín. Aby ani dovtedy nebolo treba plochu plieť, stačí uprostred výsadby rozhodiť semená zeleného hnojenia. Tu bola použitá lucerna. V tieni rajčín sa jej nebude dariť takže vyrastú len drobné rastlinky ktoré paradajkám nebudú nijak konkurovať. Plochu ale okamžite obsadia a klíčeniu burín počas tohoto prechodného obdobia zabránia.
Lucerna patrí k rastlinám ktoré tak ako ostatné strukoviny obohacujú pôdu o dusík. Vyrábajú ho symbiotické baktérie žijúce v ich koreňoch. Pôda je vďaka tomu ďalej obohacovaná o jednu zo základných živín bez toho aby ju bolo treba rozrývať.
Výsadba priesad
Priesady po vysadení zvädli. Je to spôsobené tým, že po vyklíčení neboli presadené do samostatných nádob, ale rástli spoločne v jednom kvetináči. Pri výsadbe sa ich prepletené korene museli najprv roztrhať aby sa dali rastliny rozdeliť. Toto nie je optimálny spôsob pestovania priesad, ale išlo o úsporu času a divoké paradajky takéto zaobchádzanie zvládnu. Do pár dní boli všetky rastliny opäť fit.
Zamulčovanie plochy okolo priesad
Celý priestor dôkladne zamulčovaný. Tenká vrstva mulču uprostred kruhu umožní vyklíčenu vysiatej lucerny, niekoľko centimetrov hrubá vrstva mulču po obvode kruhu pôdu izoluje, zabráni jej vysúšaniu a zároveň aj klíčeniu burín. Ako mulč sú tu použité drvené konáre vianočných stromčekov.
Úroda divokých paradajok vypestovaných na strome
Takto vyzerá každodenná úroda paradajok ktorá pretrvá až do príchodu mrazov. Plody rastú ďalej od zeme, ďalej od pažravých slizniakov a lepšie dostupné. Rastliny sa ťahajú po strome do dvojmetrovej výšky, sú zdravé aj bez použitia fungicídov, dostatočne mohutné na to aby ich obžieranie škodcami neohrozovalo. Navyše, nepotrebujú zálievku. Vďaka čiastočnému zatieneniu konármi stromu, svejlu, hĺbkovej výsadbe, zakopanému drevu, kompostu, Ekouhliu a mulču žijú a plodia bez jedinej kvapky dažďa či zálievky aj počas tých najteplejších a najsuchších týždňov roka, kedy už okolo nich začínajú mať problémy s nedostatkom vlahy aj niektoré stromy.
Sumár
Divoké paradajky určite nie sú ideálne pre každého. Najmä kvôli veľkosti ich plodov. Ak ale ide predovšetkým o to dosiahnuť úrodu čo najjednoduchšie, či už z pohľadu skúseností alebo z pohľadu času, divoké paradajky sú tá správna voľba. Spôsob výsadby dokáže ich odolnosť a bezúdržbovosť ešte viac znásobiť. Počas sezóny tak vedia ušetriť kopec roboty a najmä času strávenom polievaním. Ako bonus, s využitím vyššie opísanej výsadby pôda okolo rastlín nebude po skončení sezóny vyčerpaná, ale práve naopak—do hĺbky zrevitalizovaná, prevzdušnená a pripravená do ďalšieho roka na pestovanie ďalších paradajok alebo čohokoľvek iného.
Komentáre