Úroda divokých paradajok

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Mix divokých paradajok

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Trsy divokých rajčín

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Príprava plochy pre výsadbu priesad

Priestor pod stromom zbavený trávy. Divoké paradajky vytvárajú veľmi hustý porast. Na pôdu pod nimi sa už o pár týždňov nedostane takmer žiadne svetlo takže náletové semená pod nimi nedokážu vyklíčiť. S burinou okolo divokých paradajok v princípe problém nie je.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Výsadbové vrty po obvode koruny

Výsadbové diery po obvode koruny vyhĺbené v pravidelných rozostupoch. Tak, aby mala každá rastlina dostatok svetla a zároveň sa mohla neskôr šplhať po konároch stromu. Ako počiatočná opora je použité rôzne odpadové drevo ktoré tak dostane ďalšie využitie. Stačí aby bol kôl dostatočne dlhý na to aby cezeň rastlina dosiahla konáre. Ako hlavná opora paradajok bude slúžiť koruna stromu.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Substrát pre výsadbu priesad

Ako výsadbový substrát je použitá zmes pôvodnej vykopanej pôdy a kompostu s Ekouhlím. Pôvodná pôda musí tvoriť vždy aspoň 50% namiešaného substrátu. Aby korene rastlín zloženie tejto pôdy poznali hneď od začiatku a nebáli sa prerastať aj do širšieho okolia. V opačnom prípade sa korene budú držať vnútri výsadbovej diery vyplnenej kyprým úrodným substrátom a nebudú sa unúvať raziť nové cestičky tvrdšou pôdou naokolo. To ale znižuje rádius z ktorého rastliny prijímajú vlahu a tým aj ich odolnosť voči suchu.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Permakultúrny svejl okolo priesad rajčín

Jednou z metód ako pri čerstvo vysadených rastlinách udržať dopadajúce zrážky, je obkolesiť ich malým valom pôdy. Namiesto toho aby dopadajúca voda po povrchu odtiekla, udrží sa v tomto lavóri a má tak všetok potrebný čas na to aby vsiakla do pôdy priamo ku koreňom rastlín. Táto metóda sa bežne používa pri výsadbe stromov, ale rovnako účinná je aj pri výsadbe priesad. Funguje ale aj v oveľa väčšej mierke. Podobné zemné valy sa v permakultúre používajú na zachytenie zrážok stekajúcich zo svahu. Známe sú pod pojmom svejl.

Namiesto malého zemného valu zvlášť okolo každej jednej rastlinky je takýmto svejlom ohradená celá plocha výsadby. Svejl zachytáva aj vodu stekajúcu z vyvýšeného stredu výsadbového kruhu. Stromu, ktorý je už dobre zakorenený voda odtekajúca ďalej od kmeňa nevadí, pre paradajky ale znamená dažďovú vodu z ďalších dvoch až troch metrov štvorcových naviac.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Svejl po naplnení vodou

Svejl vodu rovnomerne rozdelí všetkým rastlinám, treba akurát dať pozor na to aby ležal vodorovne. Voda má v tomto priestore dosť času na to aby pomaly vsiakla do zeme. Tento čas sa dá ešte ďalej využiť. Svejl je za týmto účelom čiastočne vyplnený kompostom a Ekouhlím. Voda ktorá ho zaplaví je vďaka tomu ešte pred vsiaknutím saturovaná množstvom živín. Pôda okolo výsadby je tak každým dažďom do hĺbky obohacovaná o ďalšie živiny a pôdne mikróby bez toho aby ju bolo potrebné rozrývať.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Zelené hnojenie

Už o pár týždňov bude táto plocha kompletne zatienená listami rajčín čo znemožní klíčenie náletových rastlín. Aby ani dovtedy nebolo treba plochu plieť, stačí uprostred výsadby rozhodiť semená zeleného hnojenia. Tu bola použitá lucerna. V tieni rajčín sa jej nebude dariť takže vyrastú len drobné rastlinky ktoré paradajkám nebudú nijak konkurovať. Plochu ale okamžite obsadia a klíčeniu burín počas tohoto prechodného obdobia zabránia.

Lucerna patrí k rastlinám ktoré tak ako ostatné strukoviny obohacujú pôdu o dusík. Vyrábajú ho symbiotické baktérie žijúce v ich koreňoch. Pôda je vďaka tomu ďalej obohacovaná o jednu zo základných živín bez toho aby ju bolo treba rozrývať.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Dočasné zvädnutie priesad po výsadbe

Priesady po vysadení zvädli. Je to spôsobené tým, že po vyklíčení neboli presadené do samostatných nádob, ale rástli spoločne v jednom kvetináči. Pri výsadbe sa ich prepletené korene museli najprv roztrhať aby sa dali rastliny rozdeliť. Toto nie je optimálny spôsob pestovania priesad, ale išlo o úsporu času a divoké paradajky takéto zaobchádzanie zvládnu. Do pár dní boli všetky rastliny opäť fit.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Zamulčovanie plochy okolo priesad

Celý priestor dôkladne zamulčovaný. Tenká vrstva mulču uprostred kruhu umožní vyklíčenu vysiatej lucerny, niekoľko centimetrov hrubá vrstva mulču po obvode kruhu pôdu izoluje, zabráni jej vysúšaniu a zároveň aj klíčeniu burín. Ako mulč sú tu použité drvené konáre vianočných stromčekov.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Divoké paradajky vypestované na strome

Takto vyzerá každodenná úroda paradajok ktorá pretrvá až do príchodu mrazov. Plody rastú ďalej od zeme, ďalej od pažravých slizniakov a lepšie dostupné. Rastliny sa ťahajú po strome do dvojmetrovej výšky, sú zdravé aj bez použitia fungicídov, dostatočne mohutné na to aby ich obžieranie škodcami neohrozovalo. Navyše, nepotrebujú zálievku. Vďaka čiastočnému zatieneniu konármi stromu, svejlu, hĺbkovej výsadbe, zakopanému drevu, kompostu, Ekouhliu a mulču žijú a plodia bez jedinej kvapky dažďa či zálievky aj počas tých najteplejších a najsuchších týždňov roka, kedy už okolo nich začínajú mať problémy s nedostatkom vlahy aj niektoré stromy.

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku

Strom obsypaný paradajkami

Foto: Peter Žilka Facebook
Zdieľať fotku