Obsah článku
Vodná erózia je väčšinou prezentovaná ako mohutný bahnotok, ktorý sa valí krajinou a v priebehu hodín odnáša stovky ton úrodnej vrchnej vrstvy ornice. Väčšinou je ale vodná erózia oveľa menej nápadná. Zo záhrad a polí odteká malý potôčik kalnej vody ktorú bez problémov odvedie práve na tento účel vybudovaný járok vedúci popri ceste k najbližšiemu potoku. Spolu ale tieto potôčky odplavia z krajiny obrovské množstvá úrodnej pôdy.
Závažnosť vodnej erózie zreteľne vidno pri pohľade na ktorúkoľvek rieku krátko po daždi. Voda v nej bude veľmi pravdepodobne výrazne zakalená. Na zakalenie celého prietoku rieky ale nestačí fúrik zeminy. Odplaveného materiálu v nej musí byť niekoľko ton. A takáto kalná si tečie aj niekoľko dní. Nejedná sa pritom o skelet v podobe piesku a kameňov ktorých by sme sa radi zbavili, ale práve o prachovú a organickú zložku pôdy ktoré zabezpečujú podmienky pre rast rastlín. Postupná degradácia pôdy je nenápadná a v praxi sa jednoducho kompenzuje častejším zavlažovaním, častejšou aplikáciou väčšieho množstva umelých hnojív, použitím odolnejšieho osiva alebo pestovaním menej náročných plodín. Skôr či neskôr ale erodovaná pôda dospeje do štádia kedy už žiadne zavlažovanie ani hnojenie nepomôžu pretože voda cez ňu len pretečie v priebehu sekúnd. Pole už v tomto štádiu pripomína hromadu betonárskeho štrku a v podstate sa jedná o malú púšť. Takéto mikropúšte vznikajú už aj v našom okolí. Kúsky, v minulosti úrodných polí, na ktorých už nič nerastie ani za pomoci techniky. Bez aktívnej každoročnej devastácie intenzívnym poľnohospodárstvom je vytvorenie takéhoto biotopu v miernom podnebnom pásme vďaka dostatku zrážok nemožné.
Ochrana polí pred vodnou eróziou
Väčšinu materiálu voda odplavuje z veľkých súvislých plôch polí, kde akurát nič nerastie, sú na svahu a navyše sú orané pozdĺž spádnic a nie pozdĺž vrstevníc. Járok v ničím nechránenej prekyprenej pôde so zlou štruktúrou vedúci dole zo svahu v ktorom odtekajúca voda naberá rýchlosť vytvára ideálne podmienky pre vodnú eróziu.
Základným opatrením polí pred vodnou eróziou je orba pozdĺž vrstevníc. Na poli to vytvorí horizontálne ležiace járky ktoré vodu stekajúcu po svahu zadržia, alebo aspoň spomalia. Väčšie množstvo vody tak má možnosť vsiaknuť do pôdy. Po povrchu jej tak odteká menej a pomalšie. V praxi ťažko realizovateľné, keďže pozemky zriedkavo rešpektujú geografiu krajiny a sú namiesto toho rozdelené na geometrické obdĺžniky. Na strmších svahoch, kde už ani orba po vrstevnici nepomôže, je potrebné terasovanie. V praxi to zahŕňa zapojenie ťažkých mechanizmov a veľké počiatočné investície. Na ešte strmších svahoch už nepomôže ani terasovanie, resp. by bolo nerentabilné. Jediné čo hodne strmý svah ochráni pred vodnou eróziou je súvislý vegetačný pokryv ideálne v podobe lesa. Z tohto dôvodu by sa strmé svahy nemali odlesňovať. Tie ktoré už boli vyklčované by sa mali čo najskôr opäť zalesniť. Podľa možnosti ešte predtým než bahnotok z povrchu odplaví všetku ornicu. Zalesňovanie neúrodnej podornice už bude náročnejšie.
Ochrana záhrad pred vodnou eróziou
Väčšina záhrad sa síce neorie, no obsahujú o to väčšie množstvo prvkov ktoré môžu byť vybudované pozdĺž vrstevníc a ktoré tak dokážu vodu pretekajúcu čo i len trochu svahovitou záhradou spomaliť a obmedziť tak odplavovanie cenného substrátu. Cestičky, múriky, vyvýšené záhony, radové výsadby ovocných drevín a iné. Terasy môžu byť v záhrade veľmi zaujímavým aj funkčným dizajnovým prvkom a ich vybudovanie nie je až také finančne náročné keďže sa jedná len o maximálne pár árov a nie celé hektáre územia. Vo väčších permakultúrnych záhradách sú veľmi populárne svejly. Sú to járky rôznej veľkosti, vykopané vodorovne po vrstevnici. Okrem iných funkcií ktoré plnia, svejly veľmi účinne zabraňujú vodnej erózií. Ak sú dobre vybudované, tak aj počas najväčších prívalových dažďov.
Ochrana pôdy pred eróziou pomocou vegetácie
Príroda nikdy žiadne terasy ani svejly nebudovala. Napriek tomu dokázala svahy svojich hôr ochrániť pred vodnou eróziou po milióny rokov. Používa na to súvislý vegetačný pokryv, ktorým sa snaží každý kus odkrytej pôdy okamžite zakryť. Tisíckami semien donášaných vetrom, aj pomocou tých, ktoré v pôde celé roky poctivo čakajú na vhodné svetelné podmienky, takmer zo dňa na deň pláta poškodenia ochranného vegetačného krytu ktorým pôdu chráni pred všemožnými nepriaznivými vplyvmi, vrátane vodnej erózie. V tejto snahe môžme prírode brániť, alebo jej pomôcť. Môžeme pôdu neustále rozrývať a zbavovať všetkého čo sa na nej pokúša vyrásť, alebo naopak pokrytie vegetáciou urýchliť a udržať. Erózia spojená s degradáciou pôdy, alebo naopak zlepšenie štruktúry a úrodnosti pôdy sa v oboch prípadoch postarajú o to, aby sme boli za svoju snahu patrične odmenení. Či už v pozitívnom alebo v negatívnom slova zmysle.
V praxi sa polia chránia pred eróziou výsevom ozimín alebo zeleného hnojenia ktoré výrazne obmedzia odplavovanie pôdy počas daždivých chladných mesiacov. V záhradách pôdu ochráni trvalý vegetačný pokryv pôdopokryvnými rastlinami, alebo ešte lepšie, viacvrstvovou výsadbou. Zdravý ekosystém, ktorý je možné vytvoriť aj na malej ploche záhrady, má 7 vegetačných vrstiev. Každá zaberá určitý priestor v horizontálnom aj vertikálnom smere. Spolu vytvárajú niekoľko metrov hrubý vegetačný kryt a hustú spleť koreňov ktoré držia čiastočky pôdy na mieste a zabraňujú ich odplaveniu. Erózia v takejto zapojenej výsadbe nehrozí ani na strmších svahoch.
Zapojenie vegetačného krytu a koreňových systémov rastlín, ktoré pôdu v záhrade spoľahlivo ochránia pred eróziou bude trvať roky. Dovtedy je potrebné pôdu medzi rastlinami chrániť pred odplavovaním vrstvou organickéhu mulču. Pri pestovaní sezónnych rastlín by zas bolo vysadenie trvalého pokryvu rastlinami hodne nepraktické. Na týchto miestach je potrebné chrániť pôdu na svahu ináč. A to zlepšením štruktúry samotnej pôdy.
Ochrana pred vodnou eróziou zlepšením štruktúry pôdy
Zemina bez života má uniformnú, jemne drobivú štruktúru. Každá čiastočka takejto pôdy je odkázaná sama na seba. Leží voľne pohodená na povrchu bez akejkoľvek fixácie a stáva sa ľahkou korisťou vetra a vody. Naproti tomu zdravá pôda má hrudkovitú štruktúru. Je plná užitočných pôdnych baktérií, ktoré svojou aktivitou zlepujú jednotlivé prachové čiastočky do malých hrudiek nazývaných mikroagregáty. Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou zdravej pôdy sú nespočetné kilometre hubových vlákien ktoré ako laná ďalej spájajúce pôdne mikroagregáty do väčších makroagregátov. Ľahké prachové čiastočky sa v zdravej pôde stávajú súčasťou hrudiek veľkých aj niekoľko centimetrov. Tieto už vietor a voda len tak ľahko neodnesú. A keďže hubové vlákna nie sú rozpustné vo vode, pôdne agregáty držia pokope aj keď sú kompletne zaplavené pretekajúcou vodou.
Rozdiel medzi zdravou a nezdravou pôdou je možné overiť na jednoduchom pokuse. Ak do vedra s vodou hodíme nezdravú, svetlú pôdu s jemne drobivou štruktúrou, voda sa okamžite a výrazne zakalí. Tento kal je práve tá časť pôdy ktorú by zrážková voda veľmi rýchlo odniesla. Ak ale do vody hodíme za hrsť zdravej tmavej pôdy s výrazne hrudkovitou štruktúrou, pôda klesne na dno a voda zostáva takmer čistá. Voľných čiastočiek zeminy, náchylných na eróziu je v takejto pôde minimum.
Zlepšenie štruktúry pôdy pomocou biouhlia
Pretvorenie zdegradovanej pôdy na pôdu plnú života a pôdnych agregátov môže aj pri dobrej starostlivosti trvať roky. Existuje ale spôsob ako tento proces urýchliť. Pomocou biouhlia. V prvom rade je do pôdy potrebné navrátiť druhovú diverzitu mikroorganizmov. O to sa postará kvalitný kompost alebo hnoj. Následne sa treba postarať o to aby tieto drobné organizmy v pôde prosperovali, množili sa, a svojou činnosťou štruktúru pôdy čo najskôr pretvorili. Veľmi vhodným materiálom ktorý im to umožní je biouhlie. V extrémne veľkom množstve mikroskopických pórov ktoré biouhlie obsahuje, baktérie a huby nachádzajú útočisko v ktorom sú chránené pred vyplavením, žravými hlístovcami a prvokmi. Spomedzi všetkých pórovitých pôdnych aditív má práve biouhlie najväčší vplyv na zlepšenie mikrobiologických vlastností pôdy. Pôdu s biouhlím dokážu populácie nápomocných mikroorganizmov rýchlejšie kolonizovať a aj štruktúra pôdy sa tak zlepší rýchlejšie než by to príroda dokázala bez našej pomoci.