Obsah článku
Bežne sa v záhradách stretávam so starými stromami, zrelými na výrub. Väčšinou sa jedná o vzrastlé ovocné stromy, ktoré sú v princípe krátkoveké, a po pol stroročí sa nevyhnutne ocitajú vo svojej poslednej životnej fáze—vo fáze senescencie. S rodivosťou problém nemusia mať, príjemný tieň vrhajú rovnako dobre ako mladý, vitálny jedinec, problémom je akurát prevádzková bezpečnosť takéhoto stromu.
Keď sa kúpi pozemok s veľkým, umierajúcim stromom, ku ktorému človek nemá žiadny osobný vzťah, väčšinou prvé čo ho napadne, je strom jednoducho vyrúbať. Niežeby bol výrub stromu nevhodným riešením, ale malo by sa k nemu pristúpiť až po preskúmaní a zvážení množstva ďalších opatrení, ktorými je možné prevádzkovú bezpečnosť stromu zaistiť bez potreby jeho odstránenia. Prečo? Kvôli množstvu ekologických, ale aj iných prospešných funkcií, ktoré mladé stromy zabezpečiť nedokážu.
Senescentná fáza života stromov
Znížená vitalita starého stromu, spolu s početnými a rozsiahlymi poraneniami, ktoré počas života získal, idú ruka v ruke s rozkladnými procesmi, ktoré ho pomaly ale isto zabíjajú. Veľké stromy však umierajú pomaly. Ani odlomené kostrové konáre, ani početné dutiny v kmeni strom nezabijú okamžite. V tomto majú stromy oproti živočíchom veľkú výhodu. Dokým drevokazné huby rozložia niekoľko ton dreva, uplynie mnoho rokov, počas ktorých strom ďalej rastie a svoj úplný skon naďalej odsúva. Stromy tak dokážu v senescentnej fáze stráviť aj polovicu života. Dôkazom sú jedince, ktoré utrpeli smrteľné zranenie kedysi v stredoveku.
Význam senescentných stromov pre ľudí a pre prírodu
Mohlo by sa zdať, že stromy sú celkovo najprospešnejšie v čase, keď sú v plnej veľkosti a sile—vo fáze dospelosti. No najväčšiu ekologickú hodnotu majú stromy až vo svojej ďalšej, záverečnej fáze života. Odumreté drevo, navyše natrávené drevokaznými hubami, je mäkšie. Spolu s odlupujúcou sa kôrou sa stáva domovom veľkého množstva hmyzu, neskôr aj vtákov ktoré v senescentných stromoch nachádzajú okrem hniezdnych dutín aj potravu. Hrubá, odlupujúca sa kôra je navyše obľúbeným úkrytom netopierov. Na senescentných stromoch tak máme možnosť nájsť neuveriteľnú diverzitu najrôznejších organizmov. Samotné prežitie druhu niektorých z nich je priamo späté s biotopom odumierajúcich stromov. Výrub stromov vo fáze dospelosti v rámci lesného hospodárstva, a výrub stromov hneď na začiatku senescencie v rámci záhrad, sadov a parkov, má za následok, že senescentné stromy z krajiny rýchlo miznú. Organizmy, špecializované na život alebo rozmnožovanie v rozkladajúcom sa dreve, sa tak stávajú ohrozenými druhmi, prípadne z regiónu úplne vymiznú.
Množstvo a diverzitu drobných živočíchov, ktoré so sebou senescentné stromy prinášajú, vieme veľmi dobre využiť aj vo svojich záhradách. Diverzita je základom zdravého a odolného ekosystému. A aj keď si nenavyberáme, ktoré druhy hmyzu do našej záhrady privítajú a začnú v nej robiť paseku, máme možnosť zvýšiť ich druhovú diverzitu a zabezpečiť tým, aby sa žiadny z nich nepremnožil. V princípe to funguje tak, že nech už ide o akéhokoľvek chrobáka, vošku, či húsenicu, spomedzi stoviek ďalších druhov sa vždy nájde aspoň jeden taký, ktorý si na nich rád pochutná. V zabehnutých permakultúrnych záhradách sa už mnohým, aj profesionálnym pestovateľom, podarilo vybudovaním diverzných biotopov plnohodnotne nahradiť použitie pesticídov. Odstránenie senescentného stromu zo záhrady by druhovú diverzitu hmyzu radikálne znížilo.
Ako rozpoznať senescentný strom
Nie každý starý strom je automaticky senescentný. Niektoré sa v plnom zdraví dožívajú stovky rokov. Senescentným sa strom stane, keď začne pomaly umierať. Vplyvom vetra alebo napadnutia drevokaznými hubami zhadzuje kostrové konáre, je posiaty výletovými otvormi alebo dniezdnymi dutinami, objavujú sa na ňom pukliny, dutiny, plodnice húb, stráca svoj prirodzený habitus, vytvára sekundárnu korunu a podobne.
S rodivosťou problém spravidla nemajú. Práve naopak. Bohato kvitnú a produkujú množstvo plodov na úkor vegetatívneho rastu. Každoročné prírastky konárov sú už len minimálne, často len niekoľko centimetrové. Nestíhajú nahrádzať usychajúce konáre a primárna koruna sa tak zmenšuje a presvetľuje.
Prevádzková bezpečnosť senescentných stromov
Nie každý senescentný strom je automaticky nebezpečný. Pri posudzovaní rizika treba brať do úvahy množstvo faktorov na samotnom strome, ako aj v jeho okolí. Odlomená kostrová vetva je neklamným znakom toho, že so stromom nie je všetko v úplnom poriadku, aj pre úplného laika. V prípade starých stromov je však vhodné spraviť kontrolu skôr než niečo privalí. V princípe sa dá odlomenie hociktorej vetvy či vývrat celého stromu predvídať v niekoľkoročnom predstihu. Vždy som rád, keď ma ku stromu zavolajú pred vylomením časti koruny. Aj keď sa pod stromom nič nenachádza, odľahčenie prestarnutého kostrového konára niekde v polovici, je pre strom nepomerne slabšie zranenie, než jeho vylomenie vetrom hneď pri kmeni. Včasným zásahom je tak možné nielen predísť škodám a zraneniam, ale aj predĺžiť život stromu. Kľudne aj o celé dekády.
Kedy sa neoplatí ošetrovať senescentný strom
Bezpečnosť sa neoplatí zanedbávať. Ako arborista o tom viem svoje. To však neznamená, že každý senescentný strom s narušenou statikou treba automaticky riešiť. Vyrúbať, zosadiť alebo nejakým spôsobom zabezpečiť. Pri posudzovaní prevádzkovej bezpečnosti sa okrem samotného stromu berie do úvahy aj priestor v jeho dosahu. Ak sa pod stromom nenachádza žiadna stavba, nikto pod ním neparkuje autá, nevedie popri ňom cesta ani chodník, predpokladá sa, že aj keby padol celý, nikto pod ním nebude. Takýto strom z pohľadu bezpečnosti netreba nijako riešiť. Nikoho a nič totiž neohrozuje. Môže v pokoji zhadzovať konáre, aj sa celý vyvrátiť.
Ak nám nejde o bezpečnosť, ale o predĺženie života stromu, stále sa neoplatí ošetrovať stromy, ktoré sú v záverečnej fáze senescencie. Tu sa už nejedná len o výrazné poškodenia v korune, ale aj priamo na kmeni, nízko pri zemi. Korunu ešte niektoré stromy dokážu obnoviť, ale kmeň už nie. Do takéhoto stromu sa už neoplatí nič investovať. V prípade ovocných stromov máme možnosť ešte posledných pár rokov zbierať ovocie, dokým sa strom vo víchrici celý nevyvalí.
Kedy sa oplatí ošetrovať senescentný strom
Strom, ktorý má zdravú bázu, alebo jej pomerne veľkú časť v prípade dutých stromov, ešte má pred sebou budúcnosť. Pri takýchto stromoch treba akurát predchádzať vylamovaniu veľkých kostrových konárov. Jednak kvôli bezpečnosti a jednak ako prevencia vzniku zbytočne veľkých rán na kmeni, ktoré dokážu ulomené kostrové konáre spôsobiť. Spôsobov, ako to docieliť je hneď niekoľko. Od neinvazívnych dynamických bezpečnostných väzieb, cez bezpečnostný a redukčný rez, až po radikálny zosadzovací rez v prípade akútneho nebezpečenstva statického zlyhania celého stromu alebo jeho veľkej časti. Každý strom je individuálny, pri návrhu opatrení treba zvážiť množstvo faktorov a je preto vhodné ich zveriť certifikovanému arboristovi.
Výhody vyplývajúce zo zachovania senescentných stromov
Ak sa rozhodneme starý strom zo svojej záhrady neodstrániť, ale radšej trochu zainvestovať do jeho zachovania, odmenou nám bude strom ktorý je unikátny nielen svojím tvarom, ale najmä rôznorodosťou života ktorým oplýva. Množstvo opeľovačov a iného užitočného hmyzu ktorý v ňom bude prebývať zlepší opelenie okolitých rastlín a zníži potrebu použitia pesticídov. Zároveň tento strom môže ešte mnoho rokov sám poskytovať bohatú úrodu a príjemný tieň.