Čím sa vyznačuje zdegradovaná pôda a ako ju rozpoznať

Obsah článku

Prirodzene zdravú pôdu dnes nachádzame zväčša už len v národných parkoch a v ťažko dostupných oblastiach, nedotknutých ľudskou činnosťou posledných niekoľko stoviek až tisícok rokov. Všetky zvyšné plochy—naše záhrady, parky, sady, pastviny, polia, ale aj lesy—boli v rôznej miere zdegradované. Intenzívne poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat, ťažba surovín, prejazd ťažkej techniky, chemizácia prostredia a mnoho ďalších aktivít, ktoré pre prírodu nie sú prirodzené, sa na kvalite našich pôd negatívnym spôsobom odrazili.

Zdegradovaná pôda je okrem iného typická predovšetkým nízkym percentom organickej zložky. Pritom práve organická hmota je tým čo robí pôdu pôdou a odlišuje ju od neživej horniny. Čím je organickej hmoty v pôde menej, tým sú horšie aj jej fyzikálne a mikrobiologické vlastnosti. Zdegradovaná pôda je menej úrodná, menej vzdušná, má zvýšenú náchylnosť na skompaktnenie, horšie vodozádržné schopnosti, nízku diverzitu aj množstvo pôdnych organizmov, ktoré by dokázali jej vlastnosti postupne napraviť. 

Chemické vlastnosti zdegradovanej pôdy

Málo dusíka

Hneď prvým problémom, čo sa týka živín v zdegradovanej pôde, je nedostatok dusíka. Dusík je makroživina, ktorú rastliny spotrebúvajú vo veľkom množstve. Dusík sa zároveň z pôdy rýchlo vyparuje. Jeho obnova preto musí prebiehať kontinuálne. Deje sa to predovšetkým rozkladom organickej hmoty a činnosťou nitrifikačných pôdnych baktérií. No a keďže tými zdegradovaná pôda nijako neoplýva, úroveň obsiahnutého dusíka zostáva nízka. 

Nedostatok dusíka má na rastliny viditeľný vplyv v podobe pomalého rastu. Pomalý rast so sebou obnáša zníženú vitalitu. Tá sa následne skôr či neskôr prejaví v podobe rôznych zdravotných problémov, s ktorými sa rastlina nemá dosť síl vysporiadať. 

Malé množstvo dostupných mikroživín

Mikroživín je aj v zdegradovanej pôde v princípe dostatok. Každé zrnko pôdy obsahuje širokú paletu chemických prvkov, ktoré rastliny potrebujú pre svoj rast. Problémom je akurát to, že bez prítomnosti veľkého množstva pôdnych baktérií, zostávajú tieto látky uzamknuté v čiastočkách horniny. Ak sa z nich predsa len nejaké živiny horko-ťažko uvoľnia, kvôli zlej štruktúre pôdy sa z nej aj rýchlo vyplavia. 

Nedostatok mikroživín sa na rastlinách prejavuje špecifickými symptómami typickými pre nedostatok konkrétneho chemického prvku. Často ide o neprirodzené sfarbenie listov, defektný rast, ale aj postupný úhyn chúlostivejších druhov rastlín. 

Kontaminácia jedovatými látkami

Aj v zdravej pôde sa môžu nachádzať jedovaté chemické prvky, ľuďmi vytvorené chemikálie a ťažké kovy. Rozdiel je v tom, že sú pevne uzamknuté v organickej zložke pôdy a nestávajú sa súčasťou vodného roztoku, ktorý rastliny svojimi koreňmi vstrebávajú. Symptómy spojené s kontamináciou sú preto na rastlinách rastúcich v zdravej pôde ťažšie pozorovateľné a ich zdravotný stav je lepší. Napriek rovnakej miere kontaminácie v porovnaní s pôdou zdegradovanou. Pôdne baktérie v zdravej pôde súčasne dokážu molekuly toxických chemických zlúčenín (napr. ropných látok, rozpúšťadiel, biocídov) rozkladať a pôdu tak postupne v priebehu rokov dekontaminovať. Keďže zdegradovaná pôda nemá potrebné chemické a mikrobiologické vlastnosti na to, aby sa dokázala sama uzdraviť, jej prípadná kontaminácia je o to vážnejšia. 

Kontaminácia pôdy toxickými látkami sa môže, ale aj nemusí prejaviť na rastlinách ktoré v nej rastú. Každopádne, silne kontaminovaná pôda nie je vhodná na pestovanie plodín určených na konzumáciu. 

Fyzikálne vlastnosti zdegradovanej pôdy

Zhoršené fyzikálne vlastnosti sú úzko späté so zhoršenou štruktúrou pôdy. Rozdiel je v množstve a veľkosti pôdnych agregátov. Práve pôdne agregáty vytvárajú hrudkovitú štruktúru, typickú pre úrodné pôdy. Ich rozpad mení pôdu na neživú drvenú horninu, pripomínajúcu skôr sypký materiál zo stavebnín. 

Zdravá štruktúra pôdy je priamo naviazaná na percentuálny objem organickej zložky, ktorá sa v pôde nachádza. Aj v prípade, že pôda príde vplyvom ľudskej činnosti len o pár málo percent svojho pôvodného materiálového zloženia (prevažne organickej zložky), zmena jej štruktúry, ktorú to spôsobí, má na jej fyzikálne vlastnosti obrovský negatívny dosah. 

Nízka vzdušnosť

Bez prítomnosti pôdnych agregátov sa jednotlivé zrnká horniny na seba natisnú a vytlačia spomedzi seba všetok vzduch. Korene rastlín, aj užitočné pôdne organizmy však potrebujú dýchať. Čím hlbšie pod povrch sa dostanú, v tým horšej situácií sa ocitajú. Stromy, ktoré bežne púšťajú korene aj do niekoľkometrových hĺbok, majú v tomto smere nevýhodu oproti rastlinám s plytkými koreňovými sústavami. Nízka vzdušnosť pôdy je zároveň aj dôsledkom nízkeho obsahu organickej hmoty. 

V nedostatočne prevzdušnenej pôde sú rastliny vystavené väčšiemu riziku odhnívania koreňov. Problematické je to najmä pri stromoch. Vytvorenie plytkej koreňovej sústavy môže v extrémnych prípadoch viesť až k destabilizácií celého stromu.  

Zhoršená vodopriepustnosť

Ak je pôda málo vzdušná, alebo dokonca až skompaktnená, znamená to, že medzi čiastočkami horniny je málo miesta. Málo miesta pre vzduch, aj pre vodu. Pôda počas dažďa rýchlo dosiahne stav plného nasýtenia vodou. Zvyšná voda odteká po povrchu aj keď je pôda pár centimetrov pod povrchom stále suchá. Ak majú zhoršenú vodopriepustnosť veľké plochy, prejaví sa to záplavami v nižšie položených oblastiach. 

Horšie vodozádržné schopnosti

Zdegradované ľahké (piesčité) pôdy dokážu na dlhšiu dobu zadržať len malý objem vody. Sú síce vzdušné, póry medzi pomerne veľkými čiastočkami horniny sú priestranné a v čase plného nasýtenia pôdy zaplnené veľkým množstvom vody. Tvorené sú však prevažne gravitačnými pórmi, z ktorých voda vplyvom gravitácie odteká. Kapilaritou zadržanej vody, ktorá po daždi zostáva v okolí koreňov až do jej vyparenia alebo absorbovania, je v tomto type pôdy málo. 

Zvýšená náchylnosť na skompaktnenie

Zeminu bez života dokážu skompaktniť dokonca aj dažďové kvapky. Jej uvoľnenie dôkladným preoraním alebo prerýľovaním má preto len krátkodobý efekt a bez ďalšej revitalizácie nemá z dlhodobej perspektívy žiadny zmysel. 

Skompaktnená pôda je význačná nedostatočným prevzdušnením. Navyše, cez tvrdú zhutnenú pôdu si korene rastlín razia cestu len s veľkými ťažkosťami. Slabo rozvinutá koreňová sústava je bežnou príčinou nedostatočného prísunu vody a živín. To sa dá čiastočne kompenzovať pravidelnou zálievkou a hnojením. Pri stromoch ale takáto “pomoc” nemusí byť práve najšťastnejšou stratégiou. Strom síce môže prosperovať, ale zostane len otázkou času, kedy slabo rozvinutá koreňová sústava neudrží neustále sa zväčšujúcu korunu vzpriamene. 

Zvýšená náchylnosť na veternú eróziu

Kamene a štrk vietor z pôdy nikam neodfúkne. V bezpečí sú aj zrnká piesku—vietor ich odfúkne nanajvýš tak o kúsok ďalej. Čiastočky menších rozmerov (prachová, ílová a organická zložka pôdy) už vietor odfúknuť dokáže. Nanešťastie, práve táto malá frakcia je pre pôdu najcennejšia. 

Zdravá pôda má obranný mechanizmus, ktorým dokáže odfúknutiu svojich jemných čiastočiek zabrániť. Je ním tvorba vyššie spomínaných pôdnych agregátov. Hrudka pôdy veľká aj niekoľko milimetrov je už dostatočne ťažká na to, aby ju vietor len tak nezdvihol. Zdegradovaná pôda takúto obranu nemá. Zrnká prachu sú odkázané samé na seba a preto bežne putujú vo vetre krajinou. 

Úbytok pôdy v dôsledku veternej erózie nie je viditeľný zo dňa na deň. Ale postupne, v priebehu desaťročí, už v extrémnych prípadoch vietor na niektorých miestach odniesol viac než metrovú vrstvu pôdy. Intenzívne obhospodarované polia tu vyzerajú, ako by ich niekto zámerne vybagroval. 

Zvýšená náchylnosť na vodnú eróziu a vyplavovanie živín

Vodná erózia je okrem odnášania čiastočiek pôdy spojená aj s vyplavovaním cenných živín, ktoré sú pred veternou eróziou čiastočne chránené tým, že sú pod povrchom. 

Zdravá pôda dokáže do podložia rýchlo odviesť obrovské množstvá dažďovej vody bez toho, aby pritom zo seba uvoľnila drahocenné živiny. Zdegradovaná pôda sa na druhú stranu správa úplne ináč. Buď odvedie vodu do podložia rovnako efektívne, ale za cenu vyplavenia živín, alebo vodu do podložia odvádza veľmi pomaly. Dažďová voda sa v tomto prípade kumuluje na povrchu a splavuje so sebou čiastočky pôdy aj oveľa väčšie než aké dokáže odniesť vietor. 

Množstvo pôdy odnesenej vodnou eróziou máme možnosť pozorovať okamžite—rieky odvádzajúce vodu z erodovaných území sa razom zmútia bahnom, ktoré so sebou odnášajú. 

Úrodnosť a mikrobiologické vlastnosti zdegradovanej pôdy

Agregáty sa v pôde tvoria aktivitou pôdnych mikroorganizmov. Štruktúra pôdy je tým pádom priamo naviazaná na mikrobiologické vlastnosti pôdy. Keďže mikroorganizmov je v zdegradovanej pôde poskromne, štruktúra týchto pôd je homogénna a pripomína skôr stavebný piesok. 

Ďalšou vlastnosťou pôdy, ktorá je úzko spätá s aktivitou mikroorganizmov je jej úrodnosť. Za tvorbu a obnovu živín v pôde sú zodpovedné práve mikroorganizmy. 

Nízka diverzita pôdnych organizmov

Zdegradované pôdy majú zníženú diverzitu pôdnych mikroorganizmov. Rastliny tak v okolí svojich koreňových systémov nenachádzajú potrebné druhy symbiotických organizmov, nevyhnutných pre ich ďalší vitálny rast. Bez pomoci symbiotických organizmov rastliny nemusia mať na boj so stresormi dostatok síl a prostriedkov, následkom čoho chradnú a nezriedka odumierajú. 

Znížená hustota populácie mikroorganizmov

Na pôde so zhoršenými mikrobiologickými vlastnosťami sa aj napadané lístie rozkladá pomalšie. To isté platí aj pre akúkoľvek inú organickú hmotu. Vyčerpané živiny sa tak v zdegradovanej pôde obnovujú pomalšie. Rovnako je spomalená aj produkcia nových živín, rozkladom horniny pôdnymi baktériami. 

Nedostatok živín, aj keď len niektorých, aj keď len dočasne, môže mať na rastliny výrazný negatívny vplyv. Najmä ak sa akurát daná rastlina nachádza vo fáze, kedy tie živiny potrebuje najviac. Môže sa jednať trebárs o obdobie intenzívneho rastu, kvitnutia alebo tvorby plodov, či napadnutie chorobou, prípadne škodcom. 

Ako rozpoznať zdegradovanú pôdu

Pomocou rozpoznania štruktúry zdegradovanej pôdy

Zdravá pôda má hrudkovitú štruktúru. Drobné hrudky zložené z čiastočiek piesku, prachu a ílu, pozliepané metabolickými výlučkami pôdnych baktérií a pozväzované hubovými vláknami držia pokope aj pri drolení. Ak sa pôda pri drolení medzi prstami rozpadá úplne až na jednotlivé zrnká, jedná o pôdu zdegradovanú. Tiež sa môže jednať o podornicu—pôdu vybagrovanú z väčšej hĺbky, ktorá je prirodzene chudobná na pôdny život a má výrazne horšiu štruktúru a vlastnosti než vrchná vrstva pôdy—ornica. Podornica by sa preto bez revitalizácie nikdy nemala používať ako vrchná vrstva pôdy v záhrade. Ani na iných miestach určených na výsadbu. 

Jednoduchým testom

Súdržnosť pôdnych agregátov si vieme jednoducho otestovať aj sami. Bude nám na to stačiť pohár s vodou, prípadne sitko. 

Test č. 1

Postup: Do pohára s vodou vhodíme hrudu zeminy. 
Pozorovanie zdravej pôdy: Hruda zdravej pôdy zostáva aj po ponorení do vody vcelku. Rozpadúva sa len minimálne, voda v pohári zostáva pomerne čistá, zakalí sa len minimálne. 
Pozorovanie zdegradovanej pôdy: Hruda zdegradovanej zeminy sa okamžite po ponorení začína kompletne rozpadať. Voda v pohári sa rýchlo a výrazne zakalí. 

Test č. 2

Postup: Sitko vyplníme zeminou a necháme cez ňu pretekať vodu do pohára. 
Pozorovanie zdravej pôdy: Do pohára vyteká, podobne ako pri prvom teste, len mierne zakalená voda. Jemné čiastočky pôdy sú zlepené do agregátov a tie cez sitko len tak neprepadnú. 
Pozorovanie zdegradovanej pôdy: Do pohára vteká výrazne zablatená voda plná čiastočiek prachu a ílu, ktoré cez sitko bez problémov prepadnú. V sitku zostáva pôda, ktorá je po takomto prepláchnutí tvorená väčším podielom piesku. Toto je zároveň aj jednoduchá vizualizácia vodnej erózie pôdy. 

Rozpoznaním typu náletových rastlín

Každý z nás už asi videl záplavu rôznych pichľavých rastlín a vlčieho maku, ktoré akoby niekto zámerne vysieval okolo každej jednej novostavby. Či už ide o novopostavený dom, cestu alebo chodník, bodliaky si to nenechajú ujsť a už z diaľky zreteľne indikujú pôdu zdegradovanú stavebnou činnosťou. 

Na druhom konci spektra náletových rastlín sú semenáče dlhovekých stromov. Tie sú naopak známkou zdravej pôdy. Indikujú, že pôda nebola zdegradovaná, alebo že bola dostatočne zrevitalizovaná. 

Rozpoznaním relatívneho malého počtu živočíchov v pôde

Na spočítanie baktérií vo vzorke pôdy by sme potrebovali mikroskop a kopec času. Ale úplne zbytočne. Pôdne baktérie sú potravou väčších prvokov, tie sú potravou väčších hlístic, tie zas potravou ešte väčších mikročlánkonožcov a tak ďalej až po živočíchy, ktoré už bez problémov vidíme voľným okom. Jednými z najznámejších pôdnych živočíchov sú dážďovky. Práve tie vieme skvele využiť ako pomerne spoľahlivý indikátor množstva života v pôde. Najmä na jar je zdravá pôda plná dážďoviek a neexistuje také, že by sme pri výsadbe rastlín na nejakú nenarazili. V lete sa dážďovky kvôli suchu sťahujú do hlbších vrstiev pôdy, ale zanechávajú po sebe dobre rozpoznateľné cestičky. Počas leta sú teda dobrým indikátorom množstva života v pôde práve tieto dážďovkové tunely. 

Ak do záhona zaryjeme rýľom, vyberieme z neho kusisko pôdy a nenájdeme v ňom ani dážďovku, ani žiadneho iného pôdneho živočícha, dokonca ani len tunel po dážďovke, veľmi pravdepodobne sa jedná o zdegradovanú pôdu. 

Revitalizácia zdegradovaných pôd

Zdegradované pôdy so zlou štruktúrou, chudobné na živiny, s minimom pôdneho života, netreba v princípe chápať ako niečo negatívne. V prírode sa tvoria aj prirodzeným spôsobom. Napríklad po požiaroch, zosuvoch pôdy, záplavách, výbuchoch sopky… Ak by chudobné pôdy neexistovali, z našej planéty by vymizla viac než polovica všetkých druhov rastlín a tiež všetky živočíchy, ktoré sú na ne nejakým spôsobom naviazané. 

Problémom dnešnej doby je, že výrazným spôsobom zdegradované pôdy začínajú zaberať príliš veľké percento súše. Nehostinný biotop, ktorý lokálne podporuje druhovú diverzitu živých organizmov, sa tak v globálnom ponímaní začal podieľať na znižovaní druhovej rozmanitosti. Z dlhodobej perspektívy osobne nevidím inú cestu, než že sa revitalizácia skôr či neskôr (ale radšej skôr) stane bežnou súčasťou starostlivosti o pôdu. Od malých záhrad, až po veľké polia a všetko medzi tým. 

Revitalizácia pôdy sa dá robiť komplikovane (doména farmárov a poľnohospodárov), ale aj veľmi jednoducho. Na revitalizáciu pôdy v záhrade budú na začiatok stačiť "Tri základné princípy starostlivosti o pôdu" a organický materiál. V ideálnom prípade šialené množstvá najrôznejšieho organického materiálu. Toho je ale všade dostatok a zadarmo. Pomalá revitalizácia pôd vyžaduje hlavne čas, nie finančné prostriedky. S revitalizáciou pôdy každopádne netreba otáľať. Aj pri najväčšej snahe sa bude jednať o postupný proces trvajúci niekoľko rokov. 

Výsledok revitalizácie pôdy

Či už ide o plochu úžitkovú alebo okrasnú, výsledkom revitalizácie pôdy budú znížené nároky na jej údržbu. V zdravej pôde rastú zdravšie a vitálnejšie rastliny. Tým pádom dosiahneme aj hodnotnejšiu úrodu a zvýšenú estetickú hodnotu okrasných plôch. 

Výsledok revitalizácie pôdy z ekologického hľadiska

Bonus pre tých, ktorým záleží aj na prírode—revitalizácia pôd má obrovský význam najmä z ekologického hľadiska. Čím je prostredie viac urbanizované, o to väčší význam má aj revitalizácia pôdy a jej dosah na lokálny ekosystém bude o to zreteľnejší. Permakultúrne mestské záhony a prímestské záhrady, ktorých neoddeliteľnou súčasťou a predpokladom úspechu je aj revitalizácia pôdy, sa stávajú útočiskom živočíchov z celého okolia a vytvárajú oázy plné života, ktoré svojou rozmanitosťou príjemne prekvapia nejedného návštevníka. Každému, kto sa vydá touto cestou, prajem veľa úspechov. A veľa mikroorganizmov. Bez nich sa s revitalizáciou nikam nepohneme :-)