Obsah článku
Zemina je tvorená drobnými čiastočkami rozdrvenej horniny do veľkosti 2 mm. Čím sú tieto čiastočky väčšie, v prípade piesku 0,05-2 mm, tým sú väčšie aj póry medzi nimi. Rýchlejšie pojmú väčšie množstvo vody, zároveň z nich ale táto voda vplyvom gravitácie rýchlejšie odteká. Rastliny rastúce na piesočnatých pôdach sú tak po niekoľkých hodinách až dňoch po poslednej zálievke alebo výdatnom daždi vystavené dlhšiemu obdobiu sucha než rastliny rastúce v pôdach ílovitých. Našťastie ale vieme zlepšiť vlastnosti v podstate akejkoľvek pôdy. Vrátane tej piesčitej.
Vplyv pórov na zadržiavanie vody v pôde
Z pohľadu vodozádržných schopností rozlišujeme v pôde dva typy pórov. Väčšie gravitačné póry a menšie kapilárne póry. Po výdatnej zálievke alebo daždi sa oba typy zaplnia vodou. Pôda je v stave plného nasýtenia. V nasledujúcich hodinách voda z gravitačných pórov postupne pod vplyvom gravitácie odteká hlbšie do podložia. Naproti tomu, kapilárne zavesená voda v kapilárnych póroch zostáva v horných vrstvách pôdy, v oblasti koreňových sústav rastlín. A zostáva tu až kým sa neodparí, alebo nie je vstrebaná koreňmi rastlín. V dobre zatienenej pôde dokáže kapilárna voda vydržať celé týždne aj počas horúcich letných dní.
Vplyv textúry pôdy na zadržiavanie vody
Poľnú vodnú kapacitu pôdy, t. j. maximálne množstvo kapilárne zavesenej vody, ktoré pôda zadrží, určuje v prvom rade textúra pôdy. Textúra pôdy je daná podielom častíc (piesku, prachu a ílu), ktoré tvoria minerálnu frakciu pôdy.1 Čím sú čiastočky pôdy väčšie, tým spomedzi nich voda rýchlejšie odtečie a menej jej zostane kapilárne zavesenej. Poľná kapacita piesčitých pôd je nízka a rastliny v nich majú krátko po daždi už len obmedzené množstvo vody.
Zlepšenie vlastností pôdy zmenou jej textúry?
Mohlo by sa zdať že kľúčom k zlepšeniu vodozádržných schopností piesčitých pôd je úprava ich textúry primiešaním ílu a/alebo prachu. V praxi by to ale bola hotová katastrofa z pohľadu finančných nákladov aj finálneho výsledku. Existuje ale ešte ďalšia možnosť ako vlastnosti piesčitej pôdy zlepšiť a to zmenou jej štruktúry.
Vplyv štruktúry pôdy na zadržiavanie vody
Štruktúrou pôdy sa rozumie zoskupenie pôdnych častíc (piesok, prach, íl, organická hmota) do pórovitých zhlukov nazývaných pôdne agregáty. Štruktúra pôdy je daná zároveň aj usporiadaním pôdnych agregátov a ich oddelenia pórmi a trhlinami.2 Pôdne agregáty zlepšujú viaceré fyzikálne vlastnosti pôdy. Čo je ale pre nás v tomto prípade dôležité je, že zvyšujú poľnú vodnú kapacitu pôdy, t. j. množstvo vody ktorá z pôdy neodteká, ale zostáva v jej horných vrstvách dlho po poslednom daždi či zálievke. Znižujú sa tým náklady na zálievku a zároveň sa zvyšuje šanca rastlín na prežitie a vitálny rast v prípade že zálievka nie je zabezpečená.
Zlepšenie vlastností piesočnatej pôdy zmenou jej štruktúry
Kľúčom k zlepšeniu vodozádržných vlastností piesočnatej pôdy je teda vytvorenie čo najväčšieho množstva pôdnych agregátov a zmena jej štruktúry zo sypkej na hrudkovitú. Nanešťastie, nikto z nás pôdne agregáty vytvoriť nevie. Našťastie, vieme kto to dokáže a ako ich k tomu primäť. Reč je o pôdnych baktériách a hubách.
Baktérie svojimi výlučkami zlepujú pôdne čiastočky do menších mikroagregátov, huby ich následne svojimi vláknami zväzujú do väčších makroagregátov. Robia to zadarmo, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, väčšinu roka. Aj oni ale potrebujú mať zabezpečené základné predpoklady pre život a rozmach. Pozrime sa na ne bližšie.
Vzduch
V pôde chceme mať predovšetkým prospešné mikroorganizmy, ktoré sú v princípe aeróbne. K svojmu životu potrebujú kyslík. Piesčité pôdy s prevzdušnením spravidla problém nemajú. Vzduchu je v nich skôr prebytok než nedostatok. Predpoklad je teda splnený.
Voda
Jednobunkové pôdne baktérie nedokážu behať, ani skákať. Na svoj pohyb za potravou potrebujú aspoň tenkú vrstvu vody v ktorej môžu plávať. Ich aktivitu a rozmach v pôde vieme spočiatku podporiť pravidelnou zálievkou. Postupom času, ako sa ich pôsobením vodozádržná schopnosť pôdy zlepšuje, bude na zachovanie pôdnej vlhkosti zálievka potrebná v čím ďalej, tým menšej miere.
Potrava
Pôdne mikroorganizmy sa živia rozkladaním organického materiálu. Ten im zabezpečíme v podobe kompostu, alebo čerstvého organického materiálu ktorý necháme kompostovať na povrchu pôdy. Čím ho bude viac, tým bude v pôde aj viac mikroorganizmov, tým rýchlejšie svojou aktivitou štruktúru pôdy pretvoria.
Úkryt
Aj keď to neznie veľmi intuitívne, pôdne baktérie sú svojím spôsobom vodné živočíchy. Aktívne sú vo vode ktorá obopína čiastočky pôdy v aspoň niekoľko molekúl hrubej vrstve po ktorej sa môžu skĺznuť. Tým pádom sú ale hodne náchylné na odplavenie. Pokiaľ chceme mať mikrobiálnu aktivitu v pôde čo najvyššiu, treba pôdne baktérie pred odplavením chrániť. Obzvlášť v piesčitých pôdach cez ktoré preteká veľké množstvo gravitačnej vody. Odplavovanie mikroorganizmov z pôdy obmedzí organická hmota v ktorej mikropóroch sa pôdne baktérie dokážu zachytiť. Časom, po obnovení zdravej, hrudkovitej štruktúry pôdy, budú pôdne baktérie pred odplavením bezpečne ukryté v pôdnych agregátoch. To ale potrvá minimálne pár rokov. Dovtedy pôde a jej drobným užitočným obyvateľom vieme pomôcť a celý ozdravný proces pôdy urýchliť ešte ďalším spôsobom—biouhlím.
Zlepšenie piesočnatej pôdy pomocou Ekouhlia
Ekouhlie je vysokokvalitné biouhlie vyrábané z ručne triedeného dreva pre maximalizáciu pórovitosti jednotlivých čiastočiek. Určené na revitalizáciu, zúrodňovanie a zlepšenie fyzikálnych vlastností všetkých typov pôd.
Každé zrnko Ekouhlia v pôde funguje podobne ako pôdny agregát. Na svoj členitý povrch viaže veľké množstvo kapilárnej vody a vo svojich mikropóroch poskytuje pôdnym baktériám úkryt pred odplavením. Ekouhlie nie je plnohodnotnou náhradou zdravej pôdnej štruktúry, ale je to spôsob ktorým sa dá vytváranie zdravej štruktúry výrazným spôsobom urýchliť. Zároveň je to spôsob ktorým dokážeme vlastnosti rýchlo vysychajúcej piesčitej pôdy zo dňa na deň dramaticky zlepšiť. Investícia do Ekouhlia sa vracia v podobe rastlín ktoré na piesočnatých pôdach nehynú vplyvom nedostatku vlahy a živín, ale naopak rastú do krásy.