Obsah článku
Mŕtve drevo plní v prírode dôležitú funkciu - je zdrojom nového života. Je dôležitou súčasťou lesov a malo by byť aj súčasťou záhrad a sadov.
Za mŕtve drevo sa považujú odschnuté konáre aj celé odumreté stromy. Pojem je to ale trochu zavádzajúci. Naznačujúci že mŕtve drevo už odslúžilo a je načase sa ho zbaviť. Opak je však pravdou. Odumreté drevo v sebe obsahuje neporovnateľne viac života než drevo živé. Čo sa týka počtu v ňom žijúcich organizmov aj ich druhovej rozmanitosti. Je kolískou života, domovom a potravou nespočetného množstva živočíchov ktoré by inak skôr či neskôr vymreli. A živočíchmi to nekončí. Vlhké rozkladajúce sa drevo je škôlkou nových klíčiacich stromov a potravou húb s ktorými stromy uzatvárajú symbiotické partnerstvá.
Život mŕtvych stromov
Drevo živých stromov je tvrdé a plné látok ktorými sa strom bráni voči škodcom. Mŕtve drevo je naopak mäkké a napadnutiu hmyzom sa nijako nebráni. Skvelé miesto na výchovu hmyzieho potomstva. Každá vyvŕtaná chodbička a každá prasklina dokážu poskytnúť štart do života desiatok jedincov. Život jedného stromu sa tak počas rokov pretaví do života tisícok iných živočíchov. Mnoho z nich nájde pod odlupujúcou sa kôrou bezpečné útočisko. Miesto ukryté pred zrakom predátorov a chladom počas zimných mesiacov.
V posledných štádiách rozkladu sa z odumretého dreva stáva substrát. Veľmi úrodný kompost plný hubových vlákien a vlahy ktorú dokáže postupne uvoľňovať aj dlho po tom ako okolitá pôda vyschla. Pre semiačka ideálne miesto na klíčenie nielen kvôli vlahe, ale hlavne kvôli prítomnosti hubových vlákien. Rastliny, hlavne tie viacročné medzi ktoré patria aj stromy vytvárajú s hubami symbiotické partnerstvá. Jedná sa hlavne o výmenu cukrov produkovaných fotosyntézou za vlahu a živiny ktoré na oplátku poskytujú stromom huby. Hubové vlákna v pôde zároveň fungujú ako komunikačná sieť medzi jednotlivými stromami. Prostredníctvom tejto siete sa stromy vedia navzájom varovať pred škodcami, posielať si životodarné látky ak je niektorý z nich v núdzi alebo vychovávať svoje potomstvo. Mladé rastlinky sú prvé desaťročia zatienené. Nedostáva sa k nim dostatok slnečného svetla aby si dokázali vyprodukovať dostatok potavy. Rodičia im preto prostredníctvom siete hubových vlákien posielajú cukrové roztoky a držia ich pri živote. Až dokým rodič nezahynie a neprenechá svoj životný priestor svojím potomkom ktorých si odchoval.
Tento úžasný lesný distribučný a komunikačný kanál by bol bez húb nefunkčný. Čím je húb v pôde viac, tým je celý systém odolnejší a účinnejší. Množstvo hubových vlákien je pritom úmerné množstvu mŕtveho dreva keďže drevo tvorí jednu z hlavných zložiek ich potravy. Mŕtve drevo tak dokáže ekosystém stabilizovať a spraviť odolnejším nielen nad povrchom ale aj pod ním. Dostatok mŕtveho dreva v pôde je zároveň faktorom ovplyvňujúcim koľko stromov sa dožije dospelosti. Výsadba stromov svet nezachráni ak väčšina z nich do pár rokov vyschne. Mŕtve drevo je spôsob akým v pôde zvýšiť množstvo húb a tým stromom zlepšiť šance na prežitie.
Nič z toho sa ale neudeje ak chradnúci strom hneď vymeníme za nový. Mŕtve a umierajúce stromy ľudia väčšinou odstraňujú. Z lesov, záhrad aj sadov. Hmyz tým oberáme o miesto na výchovu potomstva a miesto na prečkanie zimy. Ďalší rok je v okolí menej hmyzu. Buď sa vôbec nenarodil, alebo počas zimy zmrzol pretože sa nemal kam skryť. To má negatívny vplyv na okolitý ekosystém. Netreba sa čudovať ak sa v sade, v ktorom sú len samé mladé zdravé stromy premnožia nejaké húsenice. Chýbajú hmyzí predátori ktorí by ich požrali alebo na nich parazitovali. Nie je tam dostatočná diverzita hmyzu ktorá by prilákala spevavce.
Život bez mŕtveho dreva
Generalisti
Niektoré živočíchy sú prispôsobivé. Svoje úkryty v štrbinách chýbajúcich mŕtvych stromov vymenili za štrbiny a dutiny v ľudských obydliach. Netreba sa čudovať keď sa nám pod strechu nasťahujú osy ak široko ďaleko niet jediného vyschnutého stromu ktorý by im poskytol útočisko s podobnými podmienkami. Tiež im zrejme nie je najpríjemnejšie keď im niekto zakaždým strhne hniezdo aj s potomkami ktoré si stavali a vychovávali celé týždne.
Špecialisti
Niektoré živočíchy prispôsobivé nie sú. Sú to špecialisti. Na meniace sa životné podmienky doplácajú ako prví a doplácajú na ne najviac. Pre ekosystém sú ale nemenej dôležití. Príklad z našej sféry: Šikovný kutil postaví celý dom. Ale keď príde rad na zapojenie plynu či elektriny, radšej to zverí špecialistovi. Bez špecialistov prebehne skoro celá stavba rovnako, ale na detailoch zlyhá a bývať sa v nej dať nebude. Podobne to funguje v prírode.
Každý kus rozkladajúceho sa dreva vytvára trochu iné podmienky pre ďalší život. Je z iného druhu stromu, ktorý rástol v iných podmienkach, teraz sa nachádza na mieste s iným podnebím, inou vlhkosťou atď. Niektoré organizmy potrebujú na svoje prežitie alebo rozmnožovanie presnú kombináciu týchto faktorov. Ak ich nenájdu, z ekosystému sa vytratia. Ak sa ako jediní starali o opeľovanie niektorej rastliny, vytratí sa aj tá rastlina. Ak boli dôležitou zložkou potravy niekoho ďalšieho, vytratí sa aj on.
Mnoho špecialistov dnes patrí k ohrozeným druhom. Národné parky a pralesy sa stali ich posledným útočiskom. Niektoré práve kvôli ich viazaniu na mŕtve drevo ktorého je v ľudmi spravovaných lesoch málo a v úhľadných záhradách a sadoch spravidla vôbec.
Ekosystém
Rozkladajúce sa drevo je súčasťou životného cyklu veľkého množstva živočíchov. Absencia mŕtveho dreva v ekosystéme preto spôsobí veľký úbytok diverzity. A keďže diverzita je základom zdravého ekosystému, ekosystém bez mŕtveho dreva zdravý nebude.
Ďateľ - škodca alebo pomocník?
To záleží od nás, ktorí les, záhradu či sad spravujeme. Ďateľ okrem toho že spod kôry vyďobáva škodlivý hmyz čím stromy lieči, používa svoj talent aj na budovanie hniezda - veľkej dutiny v kmeni stromu. Akého stromu? Ideálne mŕtveho. Drevo odumretého stromu je mäkšie a hĺbenie dutiny v ňom ide ľahšie a rýchlejšie. Pokiaľ ale ďateľ takýto strom nenájde, pretože majiteľ sadu či lesa všetky staré stromy vymenil za nové, musí sa ďateľ chtiac či nechtiac pustiť do vydlabávania zdravého stromu. Ďateľ svoje hniezdo buduje každý rok nanovo. Mŕtve stromy sú v prírode vzácne, často sú preto posiate dutinami po hniezdiacich ďatloch. Živých stromov je dostatok, ďatlovi je jedno ktorý si vyberie a každý rok na to bohužiaľ môže doplatiť iný zdravý strom. Ďateľ pritom nie je škodca, len sa snaží vychovať potomstvo v rámci možností ktoré mu zostali. Odumretý strom, pokiaľ nie je nebezpečný, preto treba nechať stáť. V ovocnom sade dokáže mŕtvy strom zachrániť život množstva iných zdravých stromov.
Ako prírode pomôcť
V novej záhrade v ideálnom prípade najbližších 50 rokov žiadny väčší strom neumrie. Najbližších 20 rokov v nej žiadny väčší strom ani nebude. Spoliehať sa na produkciu mŕtveho dreva samotnou záhradou sa preto v mladej záhrade nedá.
Ak do záhrady nejaké staré odumreté stromy donesieme, nadzemnému ekosystému tým jednoznačne pomôžeme. Pôdu ale zatiaľ príliš neovplyvnia. Na to aby sa hrubý konár premenil na kompost je potrebných veľa rokov alebo až desaťročí. Rast podhubia sa dá dovtedy podporiť niečím rýchlejším - mulčovacou kôrou alebo ekouhlím.
Pár tipov na inšpiráciu
Palivové drevo
Obetujte pár polien, zakopte ich do zeme. Budú fungovať ako potrava húb, neskôr ako zásobáreň vody a zdroj živín. Okolo rastúce rastliny sa vám do niekoľkých rokov určite poďakujú.
Ohraničenie záhonov
Poznáte tie praktické plastové obrubníky? Tak za tie sa vám pôda, rastliny ani hmyz nepoďakujú. Ale skúste záhony ohraničiť polenami, odpílenými konármi alebo starými doskami z dielne. Skúste ich potom na jar nadvihnúť a sami uvidíte koľkým drobným živočíchom ste poskytli útočisko počas ťažkých mesiacov. Dravé druhy ktoré tu prezimovali môžu v nadchádzajúcej sezóne predísť zamoreniu škodcami.
Odpílené konáre
Čo s konármi po jarnom reze ovocných stromov? Nič. Nechajte ich ležať na zemi. Do pár mesiacov sa zospodu pokryjú bielym povlakom hubových vlákien. O rok tu možno nájdete aj nejaké plodnice. Dobrá známka toho že pôdny ekosystém naberá na obrátkach. Rovnako sa viete zbaviť aj vianočného stromčeka ktorý stačí postrihať na menšie kusy.
Domčeky pre hmyz
Nie je potrebné nič kupovať ani majstrovať. Hmyzu je jedno ako ich domček vyzerá. Stačí v kúte záhrady nahrnúť na kopu staré konáre a hotovo. Ďalšou možnosťou, ak máme drevo s väčším priemerom, je hmyzu trochu pomôcť a diery predvŕtať. Dobré je pritom použiť rôzne šírky vrtákov aby si v nich našlo domov viac druhov. Diery je potrebné po vyvŕtaní vyčistiť od pilín. Napríklad vyfúknutím stlačeným vzduchom ktorý sa používa na čistenie elektroniky.
Odpadové drevo
Veľká a hlavne stará záhrada produkuje mŕtve drevo aj sama. Ostatným záhradám vieme pomôcť. Veľké kusy dreva je možné nájsť na zberných dvoroch a skládkach odpadu - legálnych aj nelegálnych. Väčšina ľudí si totiž ich hodnotu neuvedomuje a radšej sa ich zbavia. Sused, ktorému veľký odpílený konár nijak nezapadá do príliš malej alebo úhľadnej záhrady vám ho určite rád prenechá. Firmy ktoré sa starajú o rez stromov v záhradách a parkoch majú dreva viac než dosť.
Mulčovacia kôra
Mulčovacia kôra je perfektný zdroj odumretého dreva. Malé kúsky sa rýchlo rozkladajú a už od prvého roku pomáhajú rozmachu húb v pôde ktorá je nimi zakrytá. Nie sú vhodné akurát na zapracovanie do pôdy. Pri rozklade dreva sa spotrebováva dusík. Tým že malé kusy dreva by sa v pôde kompostovali príliš rýchlo, dusík by mohol rastlinám v prvej alebo v prvých dvoch sezónach chýbať.
Ekouhlie
Ekouhlie je tiež z dreva, akurát namiesto procesu kompostovania prešlo procesom pyrolýzy - tepelnej úpravy za nízkeho prístupu vzduchu. Okrem mnohých ďalších pozitívnych vplyvov na pôdu má aj tú vlastnosť, že pomáha rozmachu húb v a tie následne pomáhajú rastlinám v prijímaní vody a živín. Efekt podobný aký by malo skompostované drevo. Na rozdiel napríklad od pilín a mulčovacej kôry, sa môže Ekouhlie po inokulácií kompostom zapracovať do pôdy bez rizika že by z pôdy v prvej sezóne odčerpávalo dusík.
Ovocný sad
Ak vám v ovocnom sade alebo v jeho blízkosti vyschol väčší strom, využite ho naplno. Tým že ho necháte pár rokov stáť. Bude chrániť ostatné stromy okolo seba. V prípade potreby sa môže oblasť kde hrozí padanie suchých konárov označiť.
Les
Mŕtve drevo je pre les až také dôležité, že sa stromy niekedy v rámci ekologických opatrení v určitých rozostupoch naschvál zabíjajú. V mladom, nedávno vysadenom lese, v ktorom sa zatiaľ žiadny strom sám umrieť nechystal, sa tak vytvoria podmienky typické pre starší les. Mŕtve stromy zvýšia druhovú diverzitu a les je tak lepšie chránený pred premnožením škodcov.
Použitie mŕtveho dreva v záhrade
Mŕtve drevo vieme použiť na rôzne účely. Podľa toho ktoré preferujeme ho treba umiestniť.
Suché drevo
Prospešné najmä pre nadzemný ekosystém. Vhodné ako liaheň pre samotárske osy a včely, ako lavička, obruba záhona a podobne.
Aby drevo zostalo suché a nerozkladalo sa, treba ho umiestniť na slnečné stanovište, podložiť, aby sa nedotýkalo pôdy a zbaviť kôry.
Vlhké drevo
Prospešné najmä pre podzemný ekosystém. Vhodné ako zásobáreň vody, zdroj kompostu, na podporu rastu húb a domov vlhkomilného hmyzu.
Aby drevo nevysychalo, treba ho umiestniť do tieňa a priameho kontaktu s pôdou. Ak je jeden koniec dreva umiestnený pod zemou, bunková štruktúra aj po odumretí nasakuje zo zeme vodu ako slamky. Na dreve treba nechať kôru. Práve pod kôrou sa udržuje najviac vlhkosti, tým pádom tu bude aj viac húb a hmyzu. Drevo sa o to skôr rozloží.