Obsah článku
Sfarbenie listov do bronzova alebo malé hnedé fľaky na listoch rastlín môžu indikovať priveľké množstvo voľného železa v pôde. V závislosti od toho čo tento prebytok spôsobilo vieme podmienky v pôde upraviť aby rastliny v železitej pôde netrpeli.
Železo patrí k mikroživinám ktoré rastliny potrebujú na to aby prežili. Na rozdiel od makroživín (dusík, draslík, fosfor), mikroživín rastliny potrebujú len malé množstvá. V princípe platí, že železa je v každej pôde viac než dosť a vôbec to nemusí vadiť. Problém môže nastať až s jeho dostupnosťou. Pokiaľ sú atómy železa viazané inými chemickými látkami, problém s prebytkom nespôsobujú. Prebytok sa začne na rastlinách prejavovať až keď sa veľké množstvo železa dostane do neviazanej, pre rastliny dostupnej formy, ktoré ho následne dokážu svojimi koreňmi vstrebať. Prebytok mikroživín vie byť pre rastliny nebezpečný rovnako ako ich nedostatok.
Rastliny využívajú železo okrem iného ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylu. Vďaka chlorofylu rastliny dokážu fotosyntetizovať čím menia slnečné svetlo na potravu. Bez produkcie dostatočného množstva chlorofylu rastliny nedokážu vyprodukovať dostatočné množstvo potravy pre svoj ďalší rast, kvitnutie, produkciu plodov…
Pri riešení prebytku železa v pôde netreba z pôdy železo nijakým spôsobom odstraňovať. Riešenie spočíva v obmedzení množstva železa vo forme ktorá je dostupná rastlinám. To sa dá dosiahnuť zmenou pH pôdy, vyvážením pomeru železa k iným mikroživinám, zlepšením drenáže a prevzdušnenia pôdy.
Symptómy toxicity železa
Prv než sa pustíme do ošetrenia pôdy, treba toxicitu železa správne identifikovať. Niektoré rastliny sú na toxicitu železa obzvlášť citlivé. Sú nimi napríklad Pakost, Aksamietnica, Netýkavka, Ľalia. Rastliny môžu byť postihnuté toxicitou železa ak sa ich listy sfarbia do bronzova, na listoch sa objavia malé hnedé fľaky alebo ak sa ich rast zastaví v dôsledku nedostatku potravy po narušení fotosyntézy. Malé množstvo železa je potrebné na tvorbu chlorofilu, priveľa železa spôsobí stmavnutie chlorofylu do bronzova čím sa zníži jeho schopnosť absorbcie slnečného svetla. Niektoré rastliny sa práve takto chránia pred príliš silným slnečným žiarením. Poznáme ich ako do bronzova sfarbené kultivary stromov a krov. Okrem tvorby chlorofilu je železo potrebné aj pre ďalšie procesy v bunkách rastlín. Ak sa toxicita železa v pôde nerieši, niektoré rastliny postupne uhynú.
Vyváženosť mikroživín
Aby boli rastliny zdravé, dostupných mikroživín v pôde nemôže byť priveľa, ani primálo. Navyše, tieto mikroživiny musia byť vo vyvážených množstvách aby sa navzájom neblokovali. Prebytok jednej látky môže na seba viazať inú látku a spôsobiť tak jej nedostatok. Mikroživín je takmer v každej pôde dostatok. Nedostatok je spravidla spôsobený prebytkom niektorej inej mikroživiny.
Prebytok železa môže zablokovať schopnosť rastlín prijímať z pôdy mangán. Rastliny v železitej pôde preto môžu súčasne vykazovať symptómy nedostatku mangánu. Nedostatok mangánu sa prejavuje ako chloróza—medzižilové žltnutie listov. Železo aj mangán sú v rastlinách imobilné ale nedostatok mangánu postihuje mladé aj staré listy. Žltnúce listy na vrchole aj na spodku rastliny môžu byť známkou nedostatku mangánu a tým pádom aj prebytku železa v pôde.
Ak železo bráni absorbcii draslíka, listy sa na špičke skrútia a zožltnú. Na listoch sa môžu objaviť aj fialové škvrny. Nedostatok draslíka výrazne spomalí rast aj tvorbu plodov. Železo môže brániť aj absorbcii dusíka čo má taktiež negatívny vplyv na rýchlosť rastu a môže sa objaviť aj chloróza. Ak železo zablokuje príjem fosforu, rastlina nevytvorí dostatočne veľkú koreňovú sústavu a môže byť háklivejšia na nízke teploty.
Príčiny toxicity železa v pôde
Železitá pôda typická svojou červenou farbou sama o sebe nemusí znamenať pre rastliny problém. Dôležitejšie než celkový objem železa v pôde je objem železa ktoré je dostupné a ktoré rastliny dokážu koreňmi prijať.
Železo sa môže v pôde nachádzať v dvoch stavoch. Fe3+ je bežnejšia forma a je imobilná. Rastliny ju nedokážu prijať. Fe2+ je mobilná forma dostupná rastlinám. Problémy so železom v pôde sú spôsobené práve nerovnováhou medzi týmito dvoma formami. Dostupného železa môže byť primálo alebo naopak priveľa.
pH pôdy
Pomer medzi Fe2+ a Fe3+ určuje predovšetkým pH pôdy. Kyslá pôda s nižším pH bude mať viac Fe2+, zatiaľ čo zásaditá pôda s vyšším pH bude mať viac Fe3+. pH pôdy určuje aj dostupnosť iných živín. Bežná záhradná pôda má pH okolo 7 čo je neutrálne pH. Na pH pôdy má vplyv niekoľko faktorov. Niektoré z nich vieme ovplyvniť a pH pôdy tým upraviť.
Hnojenie
Hnoj zvyčajne obsahuje veľké množstvá mikroživín a môže do pôdy dopraviť veľké množstvo voľného železa. Niektoré umelé hnojivá obsahujú rozpustené železo. Ich nadmerným používaním sa dá spôsobiť toxicita železa v pôde. Najmä ak sa nesprávne identifikuje problém s nedostatkom železa.
Pôdne hnojivá ovplyvňujúce pH
Väčšina hnojív obsahuje najmä makroživiny dusík, fosfor a draslík. Hnojivá obsahujúce vysoké množstvá dusíka môžu mať pH buď kyslé alebo zásadité, podľa toho v akej forme sa dusík nachádza. Dusík vo forme amónia (NH₄⁺) zvýši kyslosť pôdy, dusík vo forme nitrátu (NO₃-) zvýši zásaditosť pôdy. Fosfor je v hnojivách najbežnejšie vo forme kyseliny fosforečnej. Tá pH pôdy zníži (zvýši jej kyslosť) a železo sa v nej stáva dostupnejšie. Draslík pH pôdy ani dostupnosť železa takmer neovplyvňuje.
Nerovnováha mikroživín
Rastliny dokážu z pôdy absorbovať len určité množstvo živín. Toxicita železa je problém ak je železo prijímané vo veľkých množstvách v porovnaní s inými živinami. Môže to byť spôsobené príliš veľkým množstvom voľného železa alebo nedostatkom iných živín. Ak je v pôde napríklad málo mangánu alebo fosforu, železo bude prijímané vo väčších množstvách čo môže viesť k problémom. Toxicita železa je preto úzko spätá s nedostatkom mangánu alebo fosforu. Nedostatky zinku, draslíka, molybdénu, niklu a dusíka taktiež môžu viesť k väčšiemu príjmu železa a spôsobiť v rastlinných bunkách jeho prebytok. Karbonáty a bikarbonáty v pôde môžu na seba silne naviazať železo a spôsobiť tak jeho nedostatok.
Prírodné faktory ovplyvňujúce pH pôdy
Pri určovaní dostupnosti železa v pôde sú dôležité ďalšie dva faktory. Hornina z ktorej sa pôda vytvorila a vzdušnosť pôdy. pH pôdy je určené v prvom rade horninou z ktorej pôda vznikla. Pôda má aj po pridaní rôznych okysľovačov tendenciu vrátiť sa po pár rokoch naspäť k pH horniny ktorá je v podloží. Túto vlastnosť horniny ovplyvniť nevieme. Čo ale ovplyvniť vieme je vzdušnosť pôdy. Voda dokáže rozpustiť oxid uhličitý a vytvoriť kyselinu uhličitú. V stojatej vode ktorá je málo prevzdušnená je viac oxidu uhličitého. Kyselina uhličitá znižuje pH pôdy. Podmáčané pôdy majú zvyčajne vyššiu dostupnosť voľného železa.
Geografická poloha a klíma
Geografická poloha a klíma sú dôležité faktory určujúce obsah železa ktoré je v pôde rastlinám k dispozícií. Poloha určuje z akej horniny sa pôda skladá a klíma určuje množstvo zrážok. Ak je v pôde prebytok vlahy, železo sa stáva dostupnejším. Na zabezpečenie správneho množstva dostupného železa v pôde je treba udržiavať pôdu vlhkú. Nie premočenú veľkým množstvom vody v dôsledku slabej drenáže ani vysúšanú napríklad v dôsledku jej vystavenia priamym slnečným lúčom. Príliš málo vody môže viesť k nedostatku železa, príliš veľa vody môže viesť práve naopak k prebytku dostupného železa.
Ako postupovať pri podozrení na prebytok železa v pôde
Po spozorovaní symptómov prebytku železa je pred aplikovaním opatrení na jeho zníženie potrebný ešte jeden krok—test pre potvrdenie podozrenia na prebytok železa. Symptómy spojené s prebytkom alebo nedostatkom živín sú často sprevádzané symptómami prebytku a nedostatku iných živín. Spolu to vytvára zmes indícií ktoré je ťažké správne identifikovať bez potvrdenia niektorou spoľahlivejšou metódou. Potvrdenie podozrenia na prebytok železa v pôde je veľmi dôležité spraviť ešte predtým než sa pustíme do ošetrenia pôdy. Ak by sme začali robiť úpravy na zníženie prebytku železa v pôde ktorá v skutočnosti trpí trebárs toxicitou medi, mohli by sme spôsobiť ešte viac škody a rastliny zabiť.
pH test pôdy
Hneď prvou vecou ktorú by sme mali spraviť je pH test. Ak sa nejedná o kyslomilné rastliny, pôda by mala mať pH v rozmedzí 6 až 7. To je pH ktoré vyhovuje drvivej väčšine rastlín. Ak má pôda pH menej ako 5, je veľmi pravdepodobné že v nej bude prebytok železa. Pri tomto pH je zároveň vyššia šanca že rastliny budú trpieť prebytkom hliníka, nedostatkom mangánu a nedostatkom fosforu. Na test pH je možné použiť sondu špeciálne určenú na testovanie pôdy alebo lakmusové papieriky.
Laboratórny test
Ak má pôda vhodné pH ale napriek tomu rastliny vykazujú známky prebytku železa, ďalším krokom by malo byť zaslanie vzorky pôdy do laboratória na test zameraný na množstvo mikroživín v pôde. Toto je už finančne o dosť náročnejšie než meranie pH ale najmä ak sa jedná o komerčné pestovanie rastlín, zvyčajne stojí za to. Výsledky testu sa zároveň dajú použiť pri identifikácií a riešení ďalších problémov spojených s nedostatkom a prebytkom živín.
Odstránenie toxicity železa v pôde
Keď sme už správne identifikovali prebytok voľného železa v pôde, nasleduje niekoľko opatrení na jeho zníženie. Výsledkom, ktorý sa dostaví o niekoľko dní až týždňov by mali byť zdravšie a vitálnejšie rastliny. Keďže železo je v rastlinách imobilné, postihnuté listy zostanú neprirodzene sfarbené ale nové listy už budú vyzerať zdravo.
Úprava pH pôdy
Keďže železo sa stáva dostupnejšie pri nižších pH (kyslejšia pôda), zvýšenie pH množstvo voľného železa v pôde obmedzí. Na zvýšenie pH pôdy je možné použiť vápno (drvený vápenec), uhličitan draselný, popol alebo biouhlie. Pridanie vápna spolu so zvýšením pH pôdu obohatí o vápnik a magnézium. Biouhlie zároveň pôdu prevzdušní a podporí rozmach mikrobiálneho života. Zvýšenie pH pôdy zároveň chráni rastliny pred prebytkom hliníka a mangánu.
Zlepšenie drenáže a prevzdušnenie pôdy
V stojatých, zle prevzdušnených vodách sa železo stáva viac dostupné. Jedným zo spôsobov ako dostupnosť železa znížiť je zvýšiť prietok vody okolo koreňov rastlín. To sa dá dosiahnuť zlepšením drenáže podmáčaných pôd a prevzdušnením pôdy. Pôdu je možné prevzdušniť jej uvoľnením v prípade že je skompaktnená a pridaním pórovitého materiálu (perlit, keramzit, zeolit, biouhlie). Výsledkom je, že voda do vzdušnej pôdy rýchlejšie vsakuje namiesto toho aby odtekala po povrchu. Pôdna vlaha a čerstvý vzduch ktorý za sebou pod zem vťahuje sa tak rýchlejšie obmieňajú.
Zvýšenie koncentrácie iných mikroživín
Ak je koncentrácia železa v pôde príliš vysoká, rastliny ho budú absorbovať vo vyššej miere než iné mikroživiny. Namiesto zníženia koncentrácie železa môžeme v pôde zvýšiť koncentráciu iných mikroživín. Tým dosiahneme, že rastliny budú prijímať vyváženejší pomer železa a ostatných dôležitých živín. Jedným z najlepších zdrojov živín je kompost. Kvalitný kompost má bohaté zásoby všetkých potrebných živín. Pridaním takéhoto kompostu zabezpečíme vyváženejší pomer všetkých potrebných živín v pôde.
Pridanie Biouhlia
Biouhlie dokáže pomôcť s prebytkom železa v pôde hneď niekoľkými spôsobmi. Biouhlie má zásadité pH. Nárazové pridanie väčšieho množstva biouhlia do pôdy dokáže zvýšiť jej pH a tým obmedziť podiel železa ktoré sa v pôde nachádza vo forme dostupnej rastlinám.
Tak ako aj iné pórovité materiály, biouhlie pôdu prevzdušní. Tým zlepší cirkuláciu vody a vzduchu pod povrchom. Časť oxidu uhličitého zodpovedného za okysľovanie pôdy sa tým nahradí kyslíkom. Okrem iných benefitov ktoré má lepší prístup vzduchu ku koreňom rastlín, toto prevzdušnenie pomôže zredukovať množstvo nežiaduceho železa.
Biouhlie absorbuje a pomaly uvoľňuje živiny. Okrem iných aj železo. Ku koreňom rastlín sa tak živiny dostávajú postupne. Pred aplikáciou do pôdy je biouhlie vhodné najprv inokulovať kompostom alebo hnojom aby nasiaklo živinami. Aj v tomto prípade kompost zabezpečí prísun veľkého množstva ďalších živín. Kompost spolu s biouhlím tak zabezpečia postupné uvoľňovanie vyváženého pomeru živín ku koreňom rastlín. Tým sa zredukuje aj nepriaznivý vplyv príliš veľkého množstva železa.
Záver
Či už obhospodarujete malú záhradku alebo veľkú farmu, z času na čas sa u niektorých rastlín stretnete so symptómami nevyváženej stravy (živín). Na farmách je potrebné tieto problémy riešiť sofistikovane aby nedošlo k ešte väčšiemu poškodeniu úrody v dôsledku nesprávnej identifikácie problému. V záhradách nič nepokazíte pridaním kompostu alebo kompostu obohateného o biouhlie. V záhradách ktoré sú plné života sa s distribúciou živín a upravením podmienok v pôde dokáže ľahšie vysporiadať aj sama príroda. Drobné živočíchy roznášajú živiny z okolitých záhonov a prevzdušňujú pôdu aj bez našej pomoci. Väčšie rastliny zároveň dokážu pustiť svoje korene niekam ďalej kde je trebárs v blízkosti štrkovej cestičky z vápenca pôda vzdušnejšia, má vyššie pH a načerpať potrebné živiny v správnych koncentráciách odtiaľ. To je výhoda oproti veľkým plantážam kde široko-ďaleko nie je žiadny ďalší zdroj živín a pôda je do všetkých strán uniformná.