Obsah článku
Zhutnenie pôdy vie výrazným spôsobom znížiť kvalitu pôdy. Chýba v nej vzduch, tým pádom je v nej aj menej života v podobe pôdnych organizmov a úrodnosť postupne klesá. Cez zhutnenú pôdu si korene razia cestu len obtiažne a pomaly. Rastliny o to veľakrát ani nejavia záujem. Zhutnená pôda je totiž typická množstvom patogénov a toxínov ktoré sú v anaeróbnom prostredí produkované. Rastliny si v takomto prípade radšej rozvíjajú koreňovú sústavu plytko pod povrchom kde ešte zostalo aspoň trocha vzduchu. Takto sa ale stávajú náchylnejšie na vyschnutie a stromy na vyvrátenie.
Na to aby sa pôda v záhrade zhutnila, po nej nemusíme jazdiť cestným valcom. Úplne postačí, ak po nej budeme často chodiť. Najmä ak je pôda akurát mokrá. Do záhonov ale chodiť potrebujeme. Výsadba, rez, zber úrody… Aby sme počas týchto bežných záhradných činností pôdu nedegradovali, musíme svoju váhu rozložiť na väčšiu plochu. To sa dá docieliť vystavaním cestičky. Pokiaľ sa jedná len o pár metrový prístup k niekoľkým rastlinám, netreba tu budovať žiadnu magistrálu. Bohato postačí aj jednoduchý chodník vybudovaný za pár hodín a úplne zadarmo. Materiál na stavbu sa každý rok povaľuje na každom rohu. Reč je o vianočných stromčekoch.
Budovanie záhradného chodníka z vianočných stromčekov
Výstavba chodníka spočíva v narezaní odvetvených kmeňov vianočných stromčekov na požadovanú šírku a v ich uložení na zem pomedzi rastliny ku ktorým chceme mať dobrý prístup. Na prechod jedného človeka a rozloženie jeho hmotnosti postačuje aj šírka 40 cm. Ak bude chodník z bokov zarastať prevísajúcimi konármi alebo pôdopokryvnými rastlinami, odporúčam šírku chodníka aspoň 50 cm. Namiesto kmeňov vianočných stromčekov sa dajú použiť aj hrubšie konáre ktoré sa dajú zohnať takmer kedykoľvek a taktiež zadarmo na najbližšom zbernom dvore. Ich hrúbka musí byť dostatočná na to, aby sa pod váhou človeka neprehýbali. To by sa strácal efekt rozkladania hmotnosti na celú šírku chodníka.
Zamulčovanie chodníka
Aby chodník nezarastal burinou, treba ho zamulčovať, tak ako hociktorú inú časť záhrady. To zabráni klíčeniu väčšiny náletových semien. Pár mesiacov ešte môžu klíčiť semená ktoré už boli v kontakte s pôdou a teraz sa nachádzajú pod chodníkom. Ako mulč sa dá použiť najrôznejší organický materiál. Mulčovacia kôra je veľmi dekoratívna a k dispozícií v najbližšom záhradníctve po celý rok. Rovnako dobre však poslúži aj organický materiál ktorý je sezónne k dispozícií zadarmo. Začiatkom roka sú to konáre práve použitých vianočných stromčekov ktoré stačí prehnať drvičom konárov, v predjarí štiepka z orezu stromov a suché steblá veľkých okrasných tráv, v lete seno a najrôznejší organický odpad zo záhrady, na jeseň opadané lístie.
Alternatívou k zamulčovaniu chodníka je uloženie polienok nahusto v niekoľkých vrstvách aby sa pôda pod nimi kompletne zatienila. Chodník bude akurát o niečo vyšší.
Údržba chodníka a efekt na pôdu pod ním
Mulč bude postupne miznúť a treba ho priebežne každý rok dopĺňať. Ale to je dobre. Miznúci mulč je neklamnou známkou toho, že použitý organický materiál sa úspešne rozkladá a pôdu pod sebou ďalej zúrodňuje. Súčasne, pôda pod chodníkom zostáva nezhutnená, takže rastliny zasadené v okolí, tento priestor istotne radi využijú a svojimi koreňmi dôkladne kolonizujú. Nemusíme mať preto obavy, že by sme sa výstavbou týchto malých prístupových chodníkov ochudobňovali o drahocenný priestor pre rastliny.
Aj polienka z ktorých je záhradný chodník vystavaný sa postupne rozložia. Ale až o niekoľko rokov neskôr. Akonáhle sa začnú lámať, treba ich prekryť ďalšou vrstvou. Inak by už chodník ďalej neplnil funkciu rozkladania hmotnosti po celej svojej šírke. Rozkladajúce sa kusy dreva rozhodne netreba z chodníka odstraňovať. Okrem toho, že do pôdy pridajú ďalšiu organickú hmotu, fungujú aj ako špongia. Počas dažďa nasiaknu veľkým množstvom vody, ktorú potom celé týždne pomaly uvoľňujú. Rastliny vysadené pozdĺž takéhoto, už staršieho chodníka z dreva, budú vďaka tomu odolnejšie voči suchu.
Čo v prípade, že je už pôda pod budúcim chodníkom zhutnená
Jeden z problémov so zhutnenou pôdou spočíva v tom, že jej štruktúra je zdegradovaná. Dokým sa jej štruktúra nezlepší, bude táto pôda vysoko náchylná na ďalšie zhutnenie aj po tom, ako sme ju uvoľnili napríklad rýľom. Riešením je revitalizácia pôdy kompostom. Hlbšie pod povrch ho vieme dostať pomocou záhradníckych vidiel. Do zeme dokážu narobiť pomerne veľké diery ktoré sa následne zasypú kompostom. Pôda by sa pri tom nemala príliš narúšať a hlavne nie obracať pretože to jej štruktúru len ďalej zhorší. Výnimkou je jednorazová plošná revitalizácia pôdy bez známok života. V koreňovej zóne stromu (pod odkvapovou líniou), by bolo plošné pichanie rýľom či vidlami do zeme nerozumné. Tu prichádza do úvahy skarifikácia pôdy s povrchovou aplikáciou kompostu a vertikálne mulčovanie.
Ak chceme zabezpečiť aby pôda zostala vzdušná aj po jej prípadnom opätovnom zhutnení, trebárs v prípade ílovitých pôd, treba spolu s kompostom do pôdy dostať aj ďalší pórovitý materiál. Môže to byť keramzit, zeolit, perlit, pemza alebo biouhlie. Pridanou hodnotou biouhlia oproti ostatným pórovitým materiálom je, že okrem schopnosti pôdu prevzdušniť, má aj schopnosť zlepšiť mikrobiologické vlastnosti pôdy. Zvýšená mikrobiologická aktivita rýchlejšie zmení štruktúru pôdy späť na štruktúru hrudkovitú, ktorá je na zhutnenie menej náchylná.
Komentáre