Obsah článku
Skryť sa pri letných potulkách mestom v chladivom tieni vzrastlého 30-metrového stromu je čím ďalej tým exotickejší zážitok. Ulice zahusťuje výstavba, voľné plochy obsadzujú zaparkované autá. Na majestátne, košaté stromy, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou našich miest akosi nezostáva miesto. Ulice sa menia nad povrchom, aj pod zemou. Vzrastlé stromy, ktoré z nich dnes odstránime už nik nenahradí. Zhoršujúce sa stanovištné podmienky už novým stromom nedovolia dorásť do rozmerov ich predchodcov. Aj keď sa tento trend môže zdať z viacerých hľadísk praktický, v skutočnosti nám budú vzrastlé stromy chýbať. A budú nám chýbať čím ďalej, tým viac.
Väčšina ľudí okolo mestských stromov prechádza bez povšimnutia alebo ich vníma len ako kulisu. Tieto veľké „kulisy“ však toho pre nás robia o dosť viac, než by človek čakal. Cena za ich údržbu? Vysoká! Hodnota služieb, ktoré pre nás každoročne mlčky vykonávajú? Neoceniteľná! Dajú sa tieto zelené obry nahradiť veľkým množstvom nových sadeníc? Nedajú! Ale pozrime sa na to bližšie, prečo je to tak.
Dopad na mikroklímu
Veľký strom s rozložitou korunou je v podstate gigantický odparovací chladič. V lete z neho klesá vlhký vzduch ochladený transpiráciou – odparovaním vody z listov. V horúcom dni dokáže spraviť teplotný rozdiel vo svojom okolí aj 5 stupňov Celzia. Výkon porovnateľný s hneď niekoľkými priemyselnými klimatizačnými jednotkami bežiacimi na plný výkon. Pocitovo je teplotný rozdiel vďaka hustému tieňu ešte výraznejší. Ak je váš byt zatienený práve takýmto stromom, na klimatizáciu môžete pokojne zabudnúť.
V zime sa síce pri živom strome nezahrejeme, ale nároky na vykurovanie budov okrem samotného chladu ovplyvňuje aj rýchlosť prúdenia studeného vzduchu. Na rozdiel od plných pevných prekážok, akými sú budovy, ktoré prúd vzduchu akurát tak zvíria a môžu rýchlosť vetra dokonca zvýšiť, stromy, vrátane listnáčov s opadaným lístím, rýchlosť vetra účinne znižujú. Ak máte byt z náveternej strany chránený masívnou korunou stromu, v zimnom období ušetríte na kúrení nejedno euro.
Niektoré stromy nás síce svojím peľom dokážu pár dní v roku poriadne potrápiť, vzápätí to však aj odčinia. Listová plocha stromov funguje ako veľký prachový filter, vďaka ktorému sa nám v mestách ľahšie dýcha. Namiesto toho, aby čiastočky prachu a smogu putovali ďalej, nalepia sa na listy, odkiaľ ich potom dážď spláchne na zem.
Vplyv na hydrologický cyklus
Koruny vzrastých stromov počas dažďa zachytia obrovské množstvo zrážok. Zlepšená štruktúra pôdy v priestore koreňového systému pomáha s infiltráciou (vsakovaním) zrážkovej vody a obmedzuje jej odtok po povrchu. Samotný koreňový systém zas v pôde pôsobí ako špongia, ktorá vodu v krajine zadrží. Vzrastlé mestské stromy tak odľahčujú kanalizáciu a predchádzajú zaplavovaniu ulíc vodou v čase prívalových alebo dlhotrvajúcich dažďov.
Oáza biodiverzity v narušenom ekosystéme
Mestský ekosystém je silne narušený. Je chudobný na počet aj druhovú rozmanitosť živočíchov, ktoré ho obývajú. Prirodzené procesy a symbiotické partnerstvá, na ktoré sa stromy rastúce vo voľnej krajine spoliehajú pri boji so škodcami a získavaní živín tu nefungujú alebo fungujú v obmedzenej miere. Staré stromy, na ktoré sú naviazené desiatky až stovky druhov hmyzu a vtáctva sú v tomto prostredí z ekologického hľadiska o to cennejšie. Vyššia biodiverzita robí ekosystém odolnejším a znižuje škody spôsobené chorobami a škodcami, ktoré sú v sťažených podmienkach miest a obcí bohužiaľ dosť časté.
Zdravotný a psychologický aspekt
Pozitívny vplyv veľkých stromov na ľudskú psychiku aj fyzické zdravie nie je žiadny hipisácky blábol, ale vedecky dokázaný fakt. Prítomnosť vzrastlej zelene v mestskom prostredí preukázateľne znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu. Pacienti v nemocniciach, ktorí majú výhľad na zelené koruny stromov, sa zotavujú rýchlejšie než tí, ktorí pozerajú do tehlovej steny. Štvrte s vysokým podielom dospelých stromov vykazujú nižšiu mieru kriminality a agresívneho správania. Premieta sa to aj do cien nehnuteľností – v zelenších štvrtiach mesta sú nehnuteľnosti drahšie.
Prečo ani veľké množstvo sadeníc nenahradí jeden storočný strom?
K veľkým stromom sa často pristupuje štýlom: „Tento starý strom vyrúbeme, lebo zavadzia, ale vysadíme zaň desať nových.“ Z matematického hľadiska to znie férovo, z biologického je to úplný nezmysel.
Sadenica s obvodom kmeňa 10-12 cm má asimilačnú plochu (plochu listov) v rádoch metrov štvorcových. Dospelý košatý strom má túto plochu v tisícoch metrov štvorcových. Neobstojí ani argument, že však náhradný strom raz tiež bude mať sto rokov a 30 metrov. Nuž, nebude. Dopestovať takýto strom pri súčasnej hustote zástavby, inžinierskych sietí, úrovne zhutnenia a kontaminácie pôd by bolo v mestskom prostredí extrémne náročné až nereálne. Práve preto sa ako arboristi často s obrovským úsilím snažíme zachrániť existujúce veľké a staré stromy. Vrátane senescentných stromov, ktoré už majú najlepšie časy viditeľne dávno za sebou a v očiach laika môžu pôsobiť ako chátrajúce pozostatky zrelé na výrub. Práve senescentné stromy sú tie najcennejšie.
Výzvy a nevýhody: koľko stojí bezpečný tieň?
Všetko super, až do momentu, kedy treba na vzrastlom strome niečo riešiť. Ekonomické nevýhody vlastnenia veľkých stromov sú reálne. Prevencia kolízií s infraštruktúrou a zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti sú neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o stromy v mestách a záhradách. Zanedbať ich neodporúčam!
Cena za odborné ošetrenie vzrastlého stromu arboristom stromolezcom sa bežne pohybuje v stovkách až tisíckach eur. Predchádza však desaťnásobne drahším škodám na majetku. To je dobrá investícia už aj bez toho, aby sme spomenuli prípadnú ujmu na živote a zdraví.
Investície do odbornej údržby vzrastlých stromov sa nepriamo vracajú aj s úrokmi. Bývanie v zákryte veľkých stromov vyžaduje menej energie na kúrenie aj chladenie. Nehnuteľnosť so vzrastlou zeleňou má na trhu výrazne vyššiu hodnotu. Vyššia hodnota nehnuteľností prináša viac peňazí aj do mestskej, či obecnej pokladnice. Ušetrí sa aj na oprave škôd spôsobených po neodbornom alebo zanedbanom reze. Hodnota služieb, ktoré nám stromy v kontexte dnešných prehriatych miest zabezpečujú je neoceniteľná.
Život po boku zelených velikánov
- Údržba vzrastlých stromov nie je len ekonomická záťaž, ale aj návratná investícia.
- Zachovanie veľkého stromu nie je sentiment. Je to racionálne rozhodnutie pre zdravšie prostredie.
- Aj keď strom vykazuje známky úpadku, výrub je stále až posledná možnosť spomedzi množstva možných riešení, ktoré ako arboristi dokážeme navrhnúť. Alternatívy v podobe inštalácie bezpečnostných väzieb v korune alebo redukčné rezy, strom odľahčia a zabezpečia jeho stabilitu na ďalšie desaťročia.
Vzrastlé stromy sú živými mostami medzi minulosťou a budúcnosťou. Pod ich korunami sa prechádzali už naši pradedovia. Nachádzali pod nimi úkryt pred pražiacim slnkom, ľadovými krúpami, či letiacimi guľkami. Budú sa pod nimi môcť prechádzať aj naše pravnúčatá. Pokiaľ sa k týmto zeleným obrom z dôb dávno pred nami budeme správať s potrebnou úctou.