Obsah článku
Aj keď sú záhradné cestičky úzke, pri svojej dĺžke zaberajú nezanedbateľnú plochu záhrady. Oplatí sa preto ich dizajn premyslieť a spraviť ich viacúčelovými. Plocha, ktorú v záhrade zaberajú, sa tak využije mnohonásobne lepšie, ako keby funkčné prvky záhrady zaberali každá vlastný priestor.
Severný roh záhrady je vybudovaný ako mierna terénna vyvýšenina. Svah, orientovaný na juh, ktorý tu vďaka tomu vznikol, umožní rastlinstvu absorbovať väčšie množstvo svetla. Zároveň sa v tejto časti záhrady predĺžilo vegetačné obdobie. Dané je to kolmejším orientovaním povrchu pôdy vzhľadom na šikmo dopadajúce slnečné lúče. Tento efekt je podporený aj betónovým múrom, ktorý kumuluje teplo a zmierňuje teplotné výkyvy.
Aj z malej terénnej vyvýšeniny dokáže počas silného dažďa odtekať dolu svahom veľké množstvo vody, ktorá so sebou nesie čiastočky pôdy a rozpustené živiny. To môže byť zlé, v prípade, že tento úrodný prúd necháme zo záhrady odtiecť. Môže to byť ale aj dobré, ak sa nám tento prúd vody podarí spomaliť. Živiny sa v takom prípade len pomaly presúvajú a rovnomerne distribuujú do ďalších častí záhrady. Na spomalenie vody odtekajúcej dolu svahom slúžia v permakultúrnej záhrade okrem iného, terasy.
Funkcie terasovej cestičky
Jednoúčelovosť do permakultúrnej záhrady nepatrí, preto je aj v tomto prípade spojené terasovanie svahu s cestičkou, vinúcou sa krížom cez záhon. Použitý drevený materiál zároveň zabezpečí ďalšie funkcie, z ktorých môže celá záhrada profitovať.
Ohraničenie priestoru pre maliny
Cestička presne definuje priestor vyčlenený malinám. Výhonky ktoré vyrastajú na cestičke alebo za ňou jednoducho vytrhnem alebo vystrihnem záhradnými nožnicami. Nestane sa mi tak, že by sa maliny v priebehu rokov nenápadne rozplazili na zbytočne veľkú časť záhrady.
Zabezpečenie prístupu k záhonom
Cestička sa kľukatí pozdĺž celého záhona a zabezpečuje prístup k rastlinám z jednej aj z druhej strany. Údržbu aj zber úrody tak môžem robiť aj po daždi bez toho, aby som sa pri tom zablatil.
Zabránenie skompaktneniu pôdy
Kyprá pôda v záhonoch sa udrží kyprou len pokiaľ po nej nebudeme stúpať, alebo ak svoju váhu pri chodení rozložíme na väčšiu plochu. Na to dobre poslúžia úzke cestičky vybudované z odpadového dreva. Materiál nič nestojí, stavba je jednoduchá, v podstate stačí hrubšie konáre naklásť na zem. Jednoduchá cestička z konárov účinne bráni skompaktneniu pôdy, kadiaľ cez záhradu pravidelne prechádzame. Priestor pod cestičkou bude vďaka tomu rastlinám naďalej slúžiť ako prekoreniteľná zóna a tým pádom bude využitý dvojnásobne efektívne.
Zásobáreň vody
Postupne, ako sa bude drevo rozkladať, bude rastlinám slúžiť ako zásobáreň veľkého množstva vody. Rastliny za ňou zakrátko pustia svoje korene priamo do práchnivejúcich konárov.
Spomalenie odtoku vody
Tým, že je cestička vybudovaná zároveň ako malá terasa, spomaľuje odtok dažďovej vody z terénnej vyvýšeniny. Účinne zabraňuje vodnej erózií a rýchlemu odplavovaniu živín prúdom vody tečúcej po povrchu. Pomaly tečúca voda, predierajúca sa cez prekážky má naproti tomu niekoľkonásobne viac času, aby vsiakla do zeme.
Unikátny biotop
Rozkladajúce sa drevo je špeciálnym typom biotopu, na ktorý je naviazaných množstvo druhov živých organizmov. Vybudovaním takéhoto biotopu, ktorý v záhradách často chýba, vieme zvýšiť druhovú diverzitu drobných živočíchov aj húb. Rastliny v našej záhrade sa tým stanú odolnejšími voči napadnutiu chorobami, škodcami, aj voči výkyvom počasia.
Zúrodnenie pôdy
Všetko použité drevo sa nakoniec úplne rozloží a cestičku bude treba vybudovať nanovo. Skompostované drevo pôdu záhona zúrodní a zlepší aj jej fyzikálne vlastnosti.
Terasovanie svahu pomocou odpadového dreva
Nakoľko sa tu jedná len o minimálne prevýšenie, stena terasy nemusí byť veľmi pevná. Stačí rozumne naskladať pár väčších kusov dreva. Využité sú prevažne napílené kmene vianočných stromčekov, nastokané do vyhĺbeného járku.
Ďalej sú na terasovanie využité väčšie konáre a kmene stromov, ku ktorým som sa dostal na miestnom zbernom dvore.
Na dodatočné spevnenie je využitých pár kusov palivového dreva. Tvrdé palivové drevo klinového tvaru udrží guľatinu bezpečne na svojom mieste.
Pri zvyšovaní úrovne pôdy v záhone by bola škoda to nevyužiť na zapracovanie kompostu. Alternatívou ku kompostu je aj čerstvá organická hmota, ktorá sa skompostuje priamo na mieste. Aj keď tu budujem cestičku, stále s ňou počítam aj ako s priestorom, v ktorom budú rásť korene rastlín.
Stavba záhradnej cestičky z konárov a kmeňov
Ako preventívne opatrenie proti rastu pionierskych rastlín (buriny) v záhradných cestičkách sa mi osvedčilo Ekouhlie s kompostom. Pod cestičkou vytvorí pôdne prostredie pripomínajúce lesnú pôdu, v ktorej sa dusík nachádza viac vo forme amónia než nitrátu. To ocení väčšina rastlín, ktoré v záhrade pestujeme. Burina medzi ne nepatrí. Tej takéto pôdne prostredie nevyhovuje a preto nedokáže plochu jednoducho zarásť. Zaburinenie cestičky je tým pádom vyriešené.
Samotná cestička je tvorená prevažne odvetvenými kmeňmi vianočných stromčekov, ale aj ďalšími konármi dovezenými zo zberného dvora alebo opiľovania stromov.
Nakoniec je ešte celý chodník zasypaný mulčovacou kôrou. Tá vyrovná nerovnosti a potlačí rast náletových semien. Buriny sa na tomto mieste rozhodne nemusím báť, ale cestičky v našej záhrade sú veľmi obľúbené u množstva krásne a bohato kvitnúcich letničiek, ktoré potom ľutujem odstrániť keď vidím, koľko je na nich včiel a iných opeľovačov.
Kuriozita na záver—živý chodník
Tu sa podaril zaujímavý kúsok—živá záhradná cestička. Pri stavbe som použil kmeň práve spíleného stromu. A tomu sa počas vlhkých jesenných a zimných mesiacov podarilo zakoreniť. Časť cestičky sa teraz namiesto postupného rozkladu každý rok viac a viac upevňuje na svojom mieste koreňmi. Ja akurát každú jar zostrihám všetky výhonky tak, ako keď sa robí rez stromu na hlavu. Ale dal by sa z toho vytvarovať aj nový strom.