Obsah článku
Jednou z bežných činností v záhrade ktoré sa dajú robiť s veľkým nasadením alebo naopak s minimálnou námahou je kompostovanie. Kompostovať sa dá dvoma spôsobmi. Rýchlo a pomaly. Pomalé kompostovanie síce zaberie 1-2 roky, ale ušetrí kopec námahy.
Kompostér v záhrade teoreticky vôbec nie je potrebný. V divokej prírode sa všetok organický materiál rozkladá priamo na zemi bez toho aby ho medvede v lese zhrabúvali do kompostérov. Rovnako sa všetok záhradný odpad dokáže rozložiť na pôde v záhrade. V praxi ale chceme mať záhrady aspoň na určitých miestach úhľadné. Opadané lístie pokrývajúce pôdu vyzerá dobre a je praktické aj v záhrade. Mokré lístie pokrývajúce chodník už príliš praktické nie je. A rozkvitnutý koberec materinej dúšky obhádzaný banánovými šupkami a splesniveným pečivom by vyzeral trochu surrealisticky. Ďalším dobrým dôvodom pre použitie kompostéra sú buriny ktoré sa dokážu zakoreniť alebo vysemeniť aj po ich vytrhnutí.
Stále však platí že väčšinu záhradného odpadu do kompostéra vláčiť vôbec netreba. Burinu ktorá sa nestihla vysemeniť, jesenné lístie, suché letničky, zatiahnuté trvalky a ďalší záhradný odpad stačí nechať ležať tam kde sú. Je to ten najjednoduchší spôsob kompostovania. Často zároveň aj najrýchlejší. Pre zúhľadnenie záhrady stačí trebárs suché stonky trvaliek z minulej sezóny pristúpiť k zemi alebo postrihať na menšie kúsky. Zakrátko budú prerastené napríklad listami jarných cibuľovín, ktoré budú po zaschnutí znova prerastené a zakryté trvalkami. Suché listy rastlín najprv poslúžia ako mulč—ochránia pôdu pred vysychaním a zabránia rastu buriny, následne sa rozložia na kompost a dodajú do pôdy živiny potrebné pre ďalší rast rastlín na tomto mieste záhrady. To všetko bez toho aby sme ich navlačovali hore dole do kompostéra a naspäť. A tiež bez toho aby sme pôdu museli zakrývať nejakým iným kupovaným mulčom. Aby bola pôda čo najzdravšia a povrch záhrady čo najlepšie využitý, mal by byť zarastený súvislou vrstvou rastlín. Akonáhle sa nám to podarí dosiahnuť (trvá pár rokov kým sa rastliny rozrastú), môže nám byť úplne jedno aký bordel z minulého roka sa pod ich listami nachádza. Záhrada bude vyzerať stále rovnako úhľadne.
Rýchle kompostovanie
Kompostovanie je proces podobný horeniu. Tiež sa pri ňom produkuje teplo, spotrebováva sa kyslík, kyslík sa spája sa s uhlíkom z organickej hmoty a uniká do atmosféry v podobe oxidu uhličitého. Pri horení platí, že čím viac dreva hodíme na kopu, tým vyššou teplotou horí a tým skôr sa spáli. To isté platí aj pri kompostovaní. Čím viac organickej hmoty hodíme na kopu, tým dosiahne kompost vyššiu teplotu a tým skôr sa táto organická hmota skompostuje. Tento typ kompostovania sa nazýva aj aktívne alebo horúce kompostovanie. Rýchle kompostovanie ale nie je len o hodení veľkého množstva záhradného odpadu na veľkú kopu.
Pri rýchlom kompostovaní treba mať správny pomer zelenej a hnedej zložky kompostu. Pri zakladaní kompostu treba mať dostatočné množstvo jednej aj druhej zložky. Zberný dvor alebo farma s týmto nemusí mať problém, ale záhrada produkuje jednu aj druhú zložku viac-menej len sezónne. Veľa zelenej zložky spôsobí príliš vysokú teplotu kompostu pri ktorej sa odparí veľká časť živín. Príliš veľa hnedej zložky spomalí proces kompostovania čo je presný opak toho čo sa pri rýchlom kompostovaní snažíme dosiahnuť.
Veľký kompost je náchylný na nedostatočné prevzdušnenie. Pri nedostatku vzduchu sú aeróbne kompostovacie procesy vystriedané anaeróbnymi hnilobnými procesmi. Takýto kompost zapácha sírou ako skazené vajcia a tvoria sa v ňom jedovaté látky ktoré zabíjajú užitočné pôdne organizmy a sú nebezpečné aj pre rastliny ku ktorým sa takýto kompost dostane. Veľký kompost potrebuje prívod vzduchu aj zospodu, nielen z bokov.
Pri rýchlom kompostovaní treba priebežne kontrolovať jeho teplotu, vlhkosť, pH a v prípade potreby kompost čo najskôr prehádzať, prípadne aj pridať niektorú zložku. Farmy majú na pravidelné prehadzovanie kompostu ľudí, priemyselné kompostárne na to majú ťažké mechanizmy. Bežný záhradník nemá ani jedno ani druhé.
Rýchle kompostovanie je úžasný, človekom urýchlený prírodný proces pri ktorom sa bezcenný odpad mení na kvalitný kompost v priebehu niekoľkých týždňov. Vysoké teploty ku ktorým pri rýchlom kompostovaní dochádza zabijú drvivú väčšinu najrôznejších patogénov a semien burín. Zároveň je to ale aj proces náročný na správnu realizáciu. Kompostárne ktoré všetky predpoklady na produkciu kvalitného kompostu spĺňajú sú držiteľom certifikátu kvality od ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky).
Pomalé kompostovanie
Pre bežného záhradkára by správne prevedenie rýchleho kompostovania znamenalo viac námahy než úžitku. Nemáme každý deň čas na meranie podmienok v kompostéri, na jeho prehadzovanie, ani nemáme v malých záhradách neustálu produkciu zelenej a hnedej zložky kompostu. Skôr je to o zelenej zložke v lete a hnedej zložke na jeseň. To ale nevadí. Záhrady neprodukujú také množstvá organického materiálu ktoré by sa nedali dva roky uskladniť v podobe stále sa zmenšujúcej kopy kompostu takže nie je problém kompostovať záhradný a kuchynský odpad pomaly. Tento typ kompostovania sa nazýva tiež pasívne alebo studené kompostovanie. Nieže by sa v nich kompost nezahrieval, ale vajíčka v ňom zrejme neuvaríte. Patogény a veľká časť semien burín sa v studenom kompostéri nezničia vysokou teplotou, ale časom—po roku sa preruší ich každoročný životný cyklus.
Ako na to?
Zelená a hnedá zložka kompostu
Farba kompostovaného materiálu nie je vždy rozhodujúca, ale na rozdelenie týchto dvoch skupín bohato postačuje. Zelenou zložkou je napríklad pokosená tráva, čerstvé listy stromov, šupky z ovocia… Pre kompost je hlavným zdrojom dusíka. Hnedou zložkou je napríklad opadané lístie, slama, kartón, konáre… Pre kompost je hlavným zdrojom uhlíka. Pre dosiahnutie optimálneho kompostovania je potrebné mať tieto dve zložky v správnom pomere a podľa teploty a vlhkosti kompostu ich priebežne upravovať. Studené kompostovanie je ale o tom že do kompostéra hádžeme odpad tak ako nám príde pod ruku. Stačí pamätať na to že do kompostéra treba pridávať obidve zložky tak aby sa miešali. Nevykydnúť do kompostéra celý kôš z kosačky na jednu kopu, ale trávu rozhrnúť do tenšej vrstvy. Pred pridaním ďalšej vrstvy čerstvej trávy (zelenej zložky) do kompostéra pridať vrstvu kartónu alebo suchého lístia (hnedá zložka). Obdobne postupovať s ďalšími kompostovanými materiálmi.
Prevzdušnenie
Aby kompost nezačal zapáchať, treba v ňom mať dostatok hnedej zložky a tiež musí mať dobrý prístup vzduchu. Steny kompostéra preto musia byť perforované. Najmä ak je kompostér väčší, je dobré zabezpečiť prístup vzduchu aj zospodu. Dá sa to jednoducho dosiahnuť vrstvou konárov na spodku kompostéra ktoré sa tam hodia hneď pri jeho zakladaní. Ak už kompost začal zapáchať, treba ho prehádzať. Tým sa prevzdušní. Prípadne aj prihodiť hnedú zložku.
Zrýchlenie kompostovania
Ak chceme kompostovanie urýchliť, na dosiahnutie vyššej teploty je potrebné aby mal aj záhradný kompostér objem aspoň jeden m³ a aby bol plný. Teplota bude závisieť aj od obsahu kompostéra, vlhkosti a prevzdušnenia, ale kubík je minimálny objem pri ktorom sa kompost dokáže zahriať bez väčších problémov.
Baktérie ktoré sa starajú o kompostovanie potrebujú na optimálne fungovanie letné teploty. V zime aj oni hibernujú. Kompost preto v zime klesá výrazne pomalšie než v lete. Z časti sa dá tomu predísť väčším kompostérom ktorý tak rýchlo nepremrzne a zároveň svojím objemom produkuje viac tepla a tak dokáže udržať baktérie v pohybe aj počas zimných mesiacov. Ak má niekto väčší skleník, môže kompostér umiestniť dovnútra. Skleník udrží kompostér teplejší. Súčasne kompostér vykuruje skleník čím predĺži sezónu pre pestovanie zeleniny prípadne zníži náklady na vykurovanie skleníka.
Kompost by mal byť vlhký. Nie mokrý ani suchý. V lete keď dlho neprší a najmä ak kompostér nie je v tieni ho treba občas poliať. Nie príliš, pretože prúd vody z neho vyplavuje živiny. Ak sa kompost prehadzuje a je suchý, treba pridať zelenú zložku. Ak je príliš mokrý, treba pridať hnedú zložku.
Čím má organický materiál v kompostéri väčšiu povrchovú plochu, tým sa doň môže zahryznúť viac mikroorganizmov a tým rýchlejšie ho skompostujú. Sekanie, drvenie, pučenie odpadu predtým než sa vyhodí do kompostéra proces skompostovania urýchli.
Zrelý kompost
Kompost je zrelý a pripravený na aplikáciu do pôdy keď v ňom už nevieme identifikovať jednotlivé rastliny z ktorých je tvorený. Väčšie kusy dreva ktoré sa nestihli rozložiť sa môžu vybrať a hodiť naspäť do kompostéra na ešte jeden cyklus. Výsledný kompost by mal mať tmavohnedú až čiernu farbu a mal by príjemne voňať. pH by mal mať okolo 6,5 čo je mierne kyslé pH. pH výsledného kompostu vieme zmerať lakmusovými papierikmi alebo sondou. Papieriky stoja pár eur, sonda pár desiatok eur ale dajú sa využiť aj inde v záhrade. Napríklad na identifikáciu problému keď niektorej rastline žltnú listy, nerastie a podobne.
Zlepšenie kvality kompostu
Do kompostéra je dobré dávať rôznorodý materiál. Kompost potom bude mať väčšiu rôznorodosť živín a vďaka rôznorodosti potravy sa v ňom vyvinie rôznorodejší mikrobiálny život.
Vyšší podiel hnedej zložky, najmä dreva kompostovanie predĺži, ale zároveň zvýši množstvo húb ktoré sa touto ťažšie rozložiteľnou potravou živia. Baktérie v pôde živiny uvoľňujú, ale huby ich navyše dokážu aj distribuovať prostredníctvom svojich vlákien. Na veľké vzdialenosti, z ťažko prístupných škár a aj priamo do koreňov rastlín s ktorými huby žijú v symbiotických partnerstvách. Kompost obsahujúci veľké množstvo húb je ešte prospešnejší najmä pre viacročné rastliny. Mnohé z nich sú na symbiózu s hubami odkázané a bez húb v okolitej pôde len živoria alebo umierajú.
Výsledný kompost vieme ďalej vylepšiť primiešaním biouhlia. Póry biouhlia nasiaknu živinami ktoré sme v kompostéri vyprodukovali a v pôde ich budú pomaly uvoľňovať koreňom rastlín. Bez toho aby ich predtým odplavila voda. Mikroskopické póry zároveň poslúžia ako domov pôdnym mikroorganizmom ktoré sa v čiastočkách biouhlia zachytia rovnako ako aj pôdna vlaha. Inokulácia (nasiaknutie) biouhlia živinami z kompostu trvá v závislosti od podmienok niekoľko týždňov. Biouhlie ale môžme do kompostu pridávať aj priebežne. Zrelý kompost bude vďaka biouhliu tmavší, bude obsahovať viac uhlíka v stabilnej forme a bude ešte bohatší na pôdne mikroorganizmy a pre rastliny a pôdny ekosystém ešte prospešnejší.
Komentáre