Obsah článku
Kyprá vrchná vrstva navezenej alebo preoranej zeminy môže pod povrchom ukrývať platňu tvrdej zhutnenej pôdy. Vzniká pri prejazde ťažkými vozidlami. Môžu to byť nákladné autá ktoré vozili materiál na stavbu domu, alebo traktor ktorý tadiaľ jazdil celé desaťročia ak sa pozemok v minulosti používal ako pole. Obzvlášť náchylné na utlačenie sú mokré a ílovité pôdy.
Vrchných niekoľko centimetrov kyprej pôdy ktorá sa do záhrady dovezie po dokončení stavby domu vie poskytnúť dostatočne dobré podmienky viacerým rastlinám, ale zhutnená platňa pod nimi bude spôsobovať len samé problémy. Aj stromom trvá desaťročia takúto platňu rozbiť. Záhrady ale väčšinou nie sú miestom pre hustú výsadbu stromov. Preto ak sa chceme vyhnúť následkom, musíme tvrdú platňu zeminy rozbiť sami.
Problémy spôsobené zhutnenou pôdnou platňou
Zlý odvod vody
Nízka pórovitosť neodvádza dobre vodu. Hneď ako horná kyprá vrstva pôdy počas dažďa nasiakne, ďalšia voda už nemá kam stekať. V silnom prívalovom daždi na to stačí pár minút. Ďalšia voda potom vytvára na povrchu pôdy kaluže alebo odteká nevyužitá preč zo záhrady. Ak sa voda drží na pozemku a vsiakne trebárs druhý deň, jedná sa o ten lepší prípad. Ak z pozemku odteká, berie pri tom preč aj cenný organický materiál a živiny. Na veľkých plochách, napríklad na poliach, môže odtekajúca voda v priľahlých oblastiach pod nimi vytvárať záplavy.
Odhnívanie koreňov
V zhutnenej zemine je málo vzduchu aj keď je suchá. Počas dažďa sa existujúce póry rýchlo zaplnia vodou a objem vzduchu sa zníži na minimum. Keď voda nevie cez zhutnenú platňu odtiecť hlbšie, drží sa aj v kyprej pôde nad platňou. Práve tu majú rastliny najviac koreňov a tiež tu žije najviac pôdnych organizmov. Zaplavenie tejto časti pôdy nie je dobrá správa ani pre jedných z nich. Korene rastlín potrebujú dýchať. Nejaký čas vydržia aj ponorené pod vodou ale po týždni neutíchajúcich dažďov začnú odhnívať. Na povrchu sa to dá pozorovať ako žltnutie listov. Čo sa týka pôdnych mikroorganizmov, jedna časť z nich zvaná anaeróbne baktérie vzduch k životu vôbec nepotrebujú a v prostredí bez kyslíka sa im práveže najviac darí. Táto skupina organizmov je ale v princípe pre rastliny škodlivá, preto sa im treba čo najviac vyhýbať.
Vyvrátenie stromov
Korene stromov cez zhutnenú platňu často nevedia preraziť. Držia sa preto prevažne na plocho v hornej vrstve pôdy. Takáto plytká koreňová sústava nemusí byť dostatočná na udržanie sa v zemi počas silného vetra a stromy rastúce nad zhutnenou platňou sú náchylné na vyvrátenie vetrom. V okolí našich obydlí kde sa ťažkými mechanizmami jazdí už desaťročia zhutnené platne zeminy nie sú ničím výnimočným. Preto sú aj stromy vyvrátené alebo vychýlené vetrom v záhradách pomerne častým javom. O kúsok ďalej rovnakým stromov vietor akurát tak strhne pár starších alebo slabších konárov pretože sú v zemi pevne ukotvené.
Vysychanie rastlín
Horná vrstva zeminy v lete vysychá ako prvá. Rastliny ktoré v nej majú všetky svoje korene usychajú ako prvé. Ak aj nevyschnú úplne, stres zo sucha zhoršuje kondíciu a odolnosť rastlín voči chorobám, znižuje prírastky aj úrodu. Tak ako v predošlom prípade, rastliny rastúce opodiaľ, ktorých korene siahajú hlboko pod zeme v lete nemajú so suchom problém aj keď ich nikto nepolieva.
Rozbitie pôdnej platne
Zhutnenú pôdnu platňu treba čím skôr rozbiť. Na väčších plochách sa na to používa špeciálny rezací pluh ktorý pôdu neobracia ako bežný pluh na oranie ale len prereže. V záhrade sa dá pôdna platňa rozbiť pôdnymi vrtmi vyplnenými organickým materiálom. Náradím ktoré na to potrebujeme je zemný vrták.
Zemný vrták tvrdú platňu zeminy prerazí a uvoľní tak cestu koreňom rastlín. Aby tento priechod zostal voľný čo najdlhšie, treba ho vyplniť organickým materiálom. Organický odpad alebo kompost do vrtu priláka aj živočíchy ktoré sa ním živia. Korene rastlín spolu s týmito živočíchmi následne steny vrtu nahlodávajú a postupne túto oblasť uvoľnenej pôdy rozširujú a spájajú s ďalšími vrtmi. Vďaka tomu netreba zhutnenú platňu prevŕtavať plošne, len bodovo. O zvyšok sa už postarajú obyvatelia pôdy sami. Po niekoľkých rokoch by sa mala týmto spôsobom zhutnená platňa zeminy úplne rozbiť. Ale na prínos pre záhradu netreba vôbec čakať. Jednotlivé vrty okamžite po vyvŕtaní odvádzajú do podložia prebytočnú vodu a zabraňujú odhnívaniu koreňov. Ak sú vyplnené organickým materiálom, napríklad drevom, kompostom či biouhlím, fungujú zároveň ako zásobárne vody ktorú v čase sucha uvoľňujú do okolia. Okrem odhnitia tak vedia rastliny ochrániť aj pred vyschnutím.
Fotopostup
Zhutnená pôda pod prekypreným povrchom záhrady
V našej záhrade som objavil platňu zhutnenej pôdy na mieste kadiaľ sa vozil materiál na stavbu domu. Začína sa v hĺbke 20cm čo je zhruba výška rýľa. Do tejto hĺbky som celú záhradu prekopal a prevzdušnil.
Zemný vrták
Zemný vrták tvrdú platňu pôdy prerazí. Cítiť to na odpore ktorý kladie. Najprv ide ľahko, potom ťažko, potom znova ľahko. Vtedy je už platňa prerazená a môžem vrt vyplniť organickým materiálom, napríklad drevom.
Vyplnenie vrtu organickým materiálom
Cieľom vyplnenia vrtu mŕtvym organickým materiálom je prilákať sem živé organizmy. Korene rastlín, huby a iné mikroorganizmy ktoré následne prilákajú väčšie organizmy napríklad dážďovky. Skvelý pomocník je pritom aj krt a hlodavce. Korene aj živočíchy budú následne nahlodávať steny vrtu, zväčšovať toto miesto s kyprou a vzdušnou zeminou, spájať ho s ďalšími vrtmi až napokon platňa zhutnenej pôdy zo záhrady úplne zmizne.
Kompostovanie odpadu živočíšneho pôvodu
Spodok vrtu je zároveň ideálnym miestom na zbavenie sa odpadu ktorý by v komposte páchol a lákal zvieratá. Hlavne sa jedná o mäso a mŕtve zvieratá. Táto metóda kompostovania sa bežne používa ako ochrana voči kojotom takže by mala byť účinná aj voči psom.
Ako prevencia šírenia patogénov z mŕtvych zvierat ich stačí zakopať ďalej od plodín ktoré sa dotýkajú pôdy, napríklad jahody a dať ich trebárs pod stromy. Rastliny prípadné patogény zo zvierat cez svoje tkanivá neprenášajú.
Skompostované jedlo nie je odpad, len sa nevyužil jeho plný potenciál. Po niekoľkých rokoch sa k nemu dostane napríklad púpava. Svojím dlhým koreňom vytiahne skompostované živiny naspäť na povrch kde ich potom využijú aj rastliny s plytšími koreňmi.
Kontrola pôdy
Vrt je zároveň príležitosťou skontrolovať ako sa nám darí s revitalizáciou pôdy a porovnať povrchové vrstvy s pôdou z nižších vrstiev. Vrchná vrstva pôdy má iný odtieň aj štruktúru.
Hrudkovitá štruktúra prezrádza prítomnosť mikroorganizmov ktoré čiastočky pôdy svojimi výlučkami zlepujú do hrudiek. Tmavší odtieň prezrádza vyšši podiel organickej zložky vo forme uhlíka ktorý má čiernu farbu. Oboje má dramatický vplyv na fyzikálne, chemické a mikrobiologické vlastnosti pôdy a tým aj na vitalitu rastlín ktoré tu rastú.
Zakrytie pôdneho vrtu
Pôdny vrt dorovnaný zeminou a zakrytý mulčom aby nevysychal.
Huby
Zakopané drevo sa už v priebehu jedného roka zvykne prejaviť plodnicami húb. Tie len potvrdia že sa nám do zhutnenej pôdnej platne podarilo priviesť život a začal sa proces jej rozbíjania a prevzdušňovania. Tieto huby sa nad miestom zemného vrtu objavili po zhruba 10-tich mesiacoch.
Komentáre