Obsah článku
Zemina je tvorená drobnými čiastočkami rozdrvenej horniny do veľkosti 2 mm. Čím sú tieto čiastočky menšie, v prípade ílu do veľkosti 0,002 mm, tým sú aj póry medzi nimi menšie. Je v nich málo vzduchu, zaplnia sa aj malým množstvom vody a táto voda z nich pôsobením gravitácie odteká len pomaly alebo vôbec. Korene rastlín sú na ílovitých pôdach vystavené dlhším obdobiam s nedostatkom kyslíka. V hlbších vrstvách ílovitých pôd sa často vytvára nehostinné anaeróbne prostredie ktoré rastlinám spôsobuje odhnívanie koreňov a ďalšie problémy. Našťastie ale vieme upraviť vlastnosti akejkoľvek pôdy. Vrátane ílovitej.
Vplyv veľkosti pórov na množstvo vzduchu v pôde
Z pohľadu zadržiavania vody rozlišujeme dva typy pôdnych pórov. Väčšie gravitačné póry a menšie kapilárne póry. Po výdatnej zálievke alebo daždi sa oba typy zaplnia vodou. Pôda je v stave plného nasýtenia. Kapilárne zavesená voda v kapilárnych póroch zostáva zachytená o pôdne častice až kým sa neodparí, alebo nie je vstrebaná koreňmi rastlín. Naproti tomu, gravitačná voda z gravitačných pórov v nasledujúcich hodinách postupne pod vplyvom gravitácie odteká hlbšie do podložia a z povrchu so sebou strháva prúd čerstvého vzduchu. Stará sa tak o výmenu vzduchu s vysokým obsahom oxidu uhličitého za čerstvý vzduch s vysokým obsahom kyslíka. Pôda sa tak po každom daždi nadýchne. Prítomnosť kyslíka je jedným zo základných predpokladov pre život všetkých aeróbnych organizmov žijúcich pod zemou. Vrátane rastlín, ktorých korene taktiež potrebujú dýchať.
Z uvedeného vyplýva, že ílovité pôdy v princípe nemajú problémy s nedostatkom vlahy, ale skôr s nedostatkom kyslíka. Ak chceme v takejto pôde pestovať rastliny ktoré na ílovitú pôdu nie sú špeciálne adaptované, budeme musieť ílovitú pôdu prevzdušniť. Po pohľade na chradnúce rastliny so žltnúcimi listami v dôsledku odhnívajúcich koreňov zrejme nikto netúži.
Vplyv textúry na množstvo vzduchu v pôde
Objem vzduchu v pôde určuje v prvom rade textúra pôdy. Textúra pôdy je daná podielom častíc (piesku, prachu a ílu), ktoré tvoria minerálnu frakciu pôdy.1 Čím sú čiastočky pôdy menšie, tým sú menšie aj medzery medzi nimi a zmestí sa do nich menej vzduchu. Navyše, voda z úzkych priestorov odteká pomalšie a viac jej zostane kapilárne zavesenej. Poľná kapacita (maximálne množstvo kapilárne zavesenej vody, ktoré pôda zadrží) ílovitých pôd je vysoká a rastliny v nich majú ešte dlho po daždi len obmedzené množstvá vzduchu.
Prevzdušnenie ílovitej pôdy zmenou jej textúry?
Mohlo by sa zdať že kľúčom k zlepšeniu prevzdušnenia ílovitých pôd je úprava ich textúry primiešaním piesku a/alebo prachu. V praxi by to ale bola hotová katastrofa z pohľadu finančných nákladov aj finálneho výsledku. Existuje ale ešte ďalšia možnosť ako vlastnosti ílovitej pôdy zlepšiť a to zmenou jej štruktúry.
Vplyv štruktúry pôdy na množstvo vzduchu pod povrchom
Štruktúrou pôdy sa rozumie zoskupenie pôdnych častíc (piesok, prach, íl, organická hmota) do pórovitých zhlukov nazývaných pôdne agregáty. Štruktúra pôdy je daná zároveň aj usporiadaním pôdnych agregátov a ich oddelenia pórmi a trhlinami.2 Pôdne agregáty zlepšujú viaceré fyzikálne vlastnosti pôdy. Čo je ale pre nás v tomto prípade dôležité je, že zvyšujú pórovitosť pôdy. Zatiaľ čo čiastočky ílu veľké maximálne 2 μm dokážu na seba priľahnúť tak natesno až vytvoria vodotesnú vrstvu, pôdne agregáty veľké aj niekoľko milimetrov už okolo seba majú dosť priestoru pre prúdenie vody, aj vzduchu. Navyše, vnútri pôdnych agregátov sa vytvárajú mikropóry. Dutiny mikroskopických rozmerov ktoré voda nedokáže úplne zaliať a v ktorých zostáva určitý objem vzduchu aj v čase plného nasýtenia pôdy vodou. Pôdne mikroorganizmy a korene rastlín dokážu vďaka týmto dutinám dýchať v extrémnom prípade—počas záplav aj pod vodnou hladinou.
Zlepšenie vzdušnosti ílovitej pôdy zmenou jej štruktúry
Kľúčom k zlepšeniu prevzdušnenia ílovitých pôd je teda vytvorenie čo najväčšieho množstva pôdnych agregátov a zmena pôdnej štruktúry zo sypkej na hrudkovitú. Nanešťastie, nikto z nás pôdne agregáty vytvoriť nevie. Našťastie, vieme kto to dokáže a ako ich k tomu primäť. Reč je o pôdnych baktériách a hubách.
Baktérie svojimi výlučkami zlepujú pôdne čiastočky do menších mikroagregátov, huby ich následne svojimi vláknami zväzujú do väčších makroagregátov. Robia to zadarmo, 24 hodín denne, 7 dní v týždni, väčšinu roka. Aj oni ale potrebujú mať zabezpečené základné predpoklady pre život a rozmach. Pozrime sa na ne bližšie.
Voda
Jednobunkové pôdne baktérie nedokážu behať, ani skákať. Na svoj pohyb za potravou potrebujú aspoň tenkú vrstvu vody v ktorej môžu plávať. Ílovité pôdy s množstvom vlahy spravidla problém nemajú. Vody je v nich na úkor vzduchu skôr prebytok než nedostatok. Predpoklad je teda splnený.
Vzduch
Prevzdušnenie ílovitej pôdy vieme jednorázovo zvýšiť zapracovaním kompostu alebo pórovitých materiálov akými sú keramzit, perlit, zeolit, pemza a biouhlie. Toto riešenie je veľmi rýchle a účinné. Nevýhodou je potreba väčšie kusy materiálu do pôdy zapracovať.
Osobitne vhodným materiálom na prevzdušnenie ílovitých pôd je biouhlie, ktoré okrem jednorázového prevzdušnenia ďalej zlepšuje mikrobiologické vlastnosti pôdy. Výsledkom sú zvýšené populácie pôdnych mikroorganizmov ktoré tvorbou agregátov pôdu ďalej prevzdušnia a zlepšia aj niektoré jej ďalšie vlastnosti. Napríklad odolnosť voči skompaktneniu na ktorú sú ílovité pôdy náchylné. Ak sa použije kvalitné, najemno pomleté biouhlie, akým je Ekouhlie, do pôdy ho vôbec netreba zapracovávať. Jemné čiastočky Ekouhlia splaví hlbšie do pôdy voda.
Potrava
Pôdne mikroorganizmy sa živia rozkladaním organického materiálu. Ten im zabezpečíme v podobe kompostu, alebo čerstvého organického materiálu ktorý necháme kompostovať na povrchu pôdy. Čím ho bude viac, tým bude v pôde aj viac mikroorganizmov, tým rýchlejšie svojou aktivitou štruktúru pôdy pretvoria.
Zlepšenie ílovitej pôdy pomocou Ekouhlia
Ekouhlie je vysokokvalitné biouhlie vyrábané z ručne triedeného dreva pre maximalizáciu pórovitosti jednotlivých čiastočiek. Určené na revitalizáciu, zúrodňovanie a zlepšenie fyzikálnych vlastností všetkých typov pôd.
Každé zrnko Ekouhlia v pôde funguje podobne ako pôdny agregát. Pôdu prevzdušňuje a pôdnym mikroorganizmom poskytuje bezpečné miesto pre život z ktorého môžu kolonizovať okolitý priestor. Ekouhlie nie je plnohodnotnou náhradou zdravej pôdnej štruktúry, ale je to spôsob ktorým sa dá vytváranie zdravej štruktúry výrazným spôsobom urýchliť. Zároveň je to spôsob ktorým dokážeme vlastnosti ílovitej pôdy zo dňa na deň dramaticky zlepšiť. Investícia do Ekouhlia sa vracia v podobe rastlín ktorým na ílovitých pôdach neodhnívajú korene, ale ktoré naopak rastú do krásy.