Dnes už pestovanie ovocia nie je to čo bývalo. Pred nemnohými rokmi stačilo zasadiť strom, pár krát ho ostrihať a následne si už len 2-3 generácie užívať úrodu. Problém nastal, a postupne sa zhoršuje, s opeľovaním. Včelárstvo nezažíva práve zlatú éru. Ľudia ktorí chcú med si už nezriaďujú úle, ale len idú do obchodu po akúsi farebnú cukrovú mazľaninu. Existujúce včelstvá aby opelili potrebné množstvo sadov, cestujú po krajine. Vždy tam kde akurát niečo kvitne. Pre včely to nie je ideálne, pre majiteľov sadov to tiež nie je ideálne. Dopyt po včelách ktoré takýto stres zvládajú spôsobil vyšľachtenie včiel ktoré síce zvládnu enormnú záťaž, ale sú náchylné na choroby a nedokážu sa chrániť pred mrazom takže častejšie umrznú a na jar je ich potrebné nahradiť novou rodinou.

Opeľovač
Opeľovač

Druhou možnosťou ako sad opeliť je spoľahnúť sa na divo žijúce opeľovače, predovšetkým divé včely a čmeliaky. Údaje o tom, akú časť úrody zabezpečujú sa veľmi rôznia. To len dokazuje že ich skutočnú hodnotu nepoznáme. Každopádne, čmeliak dokáže kvety opeliť efektívnejšie než včela. Jednak je väčší a jednak dokáže opeľovať ultrazvukom. Väčšina kvetov v sadoch je opelená včelami len vďaka ich väčšiemu počtu, nie vďaka efektivite jednotlivých včiel. Populácie týchto užitočných tvorov bohužiaľ po celom svete rapídne klesajú.

Úhyn medonosných včiel

Uhynutá včela
Uhynutá včela

Dôvodov masového úhynu včiel ktorému sa v poslednom čase venuje trocha pozornosti je mnoho. Jedným z hlavných ak nie práve tým najzásadnejším je masové používanie pesticídov. Každý z nás si má možnosť v obchodoch nakúpiť ľubovoľné množstvo jedov ktorými môže slobodne vyhubiť ľubovoľné množstvo hmyzu. Fakt super.

To že je na obale napísané pesticíd, nemusí znamenať že pre ostatné živočíchy jedovatý nie je. Znamená to akurát že trebárs ľudí nezabíja tak efektívne ako hmyz. O negatívnych, aj vážnych zdravotných následkoch dlhodobého používania pesticídov by vedel rozprávať nejeden farmár aj s rodinami ktoré to zasiahlo tiež. Nie na darmo je na fľaštičkách množstvo bezpečnostných upozornení a pokynov k manipulácií.

Neverte prosím ani tvrdeniam že niektorý pesticíd je pre včely neškodný. Presne takéto pesticídy bežne zabíjali včely po miliónoch kým sa neprišlo na to že im predsalen škodia. V princípe je len otázka času kedy sa všetky súčasné pesticídy označia za karcinogénne a škodlivé pre prírodu a nahradia sa pesticídmi s iným názvom, v ešte farebnejšej škatuľke s ktorými sa môže celý proces opakovať. Deje sa to týmto spôsobom už desaťročia. Nevidím dôvod prečo by mala byť situácia s práve dnes predávanými pesticídmi iná.

Ďalším z dôvodov častého úhynu celých rodín medonosných včiel je šľachtenie. Desaťročia sú včely šľachtené v prvom rade s ohľadom na ich výkonnosť. Viac opelených kvetov, viac nazhromaždeného medu. Dnes sa už vie že to malo svoju cenu. Je ňou nižšia odolnosť včiel voči chorobám, parazitom a mrazu.

Ochrana včiel voči mrazu spočíva v generovaní vlastného tepla. Už neplatí že včela je studenokrvný živočích. Po novom je to exotermický živočích—teplota tela závisí od teploty okolia ale nejaké teplo si dokáže aj sama vytvoriť. Ak v studený jarný deň uvidíte včelu kmitať bruškom, práve sa zohrieva. Trením článkov svojho tela vytvára teplo potrebné pre ďalší let. Ak sa spojí celý roj kmitajúcich včiel, dokážu spolu vygenerovať dostatok tepla na prežitie aj v tých najchladnejších zimných nocí. Včely ktoré sú premrznuté na okraji takejto kopy včiel sa priebežne striedajú so zohriatymi včelami zvnútra kopy. Šľachtením včelstvá o túto svoju prirodzenú schopnosť obrany voči mrazu prichádzajú. Často sa nedokážu inštinktívne zgrupiť do gule a zimu neprežijú. Na jar sa do úľa musí umiestniť nová kráľovná.

Včely rovnako ako všetky ďalšie živočíchy majú určitú toleranciu a obranné mechanizmy voči chorobám a parazitom. Šľachtením zameraným na výkonnosť namiesto odolnosti o svoju imunitu prichádzajú. Podobne to dopadlo s niektorými psími plemenami ktoré sa šľachtením stali extrémne náchylné na kopec chorôb a aby prežili vyžadujú pomoc od ľudí. V prípade včiel je to napríklad vydymovanie úľa ktorým sa zabíjajú parazity.

Ďalším faktorom ktorý neprospieva imunite včiel je jednotvárna strava. Namiesto lúk a lesov so stovkami rôznych druhov rozkvitnutých rastlín sa včelám dostáva len monokultúrna sadová výsadba. Kvetov je v nej viac než dosť, ale všetky sú rovnaké. Tak ako naše telo, aj telo včiel potrebuje na správne fungovanie množstvo rôznych chemických zlúčenín. Niektoré sa dajú získať len stravou. Ak v strave chýbajú, rôzne procesy v tele živočíchov nefungujú alebo nefungujú správne. Tiež by sme neboli práve najzdravší ak by sme celý rok jedli len sviečkovú na smotane aj keby bola akokoľvek chutná. Pri včelách sa problém jednotvárnej stravy musí riešiť výživovými doplnkami.

Masový úhyn medonosných včiel je pomerne dobre zdokumentovaný. Medonosné včely žijú v našej blízkosti, ľudia ich pravidelne kontrolujú, ich spoločenstvá sú veľké a včely väčšinou umierajú v blízkosti svojich úľov pretože tam je ich koncentrácia najvyššia. Hromady mŕtvych medonosných včiel sa tak dajú nafotiť a spočítať. Mnohí tento problém považujú za vážnejší než si v súčasnosti uvedomujeme. Málo ľudí však vie že sa jedná len o špičku ľadovca.

Úhyn ostatných opeľovačov

Uhynutý čmeliak
Uhynutý čmeliak

Medonosné včely tvoria len nepatrný zlomok druhovej pestrosti vyše 20 000 známych druhov včiel. Včely a čmeliaky ale nie sú jediné opeľovače. Opeľovačmi sú aj chrobáky, osy, muchy a ďalšie druhy hmyzu ktorých sú milióny druhov. Ich úlohu v ekosystéme často nepoznáme. Ani že čo nastane ak z ekosystému vymiznú. Používaním pesticídov ich všetky hubíme.

Mnohí si už všimli že hmyzu badateľne ubúda. Môžem len súhlasiť. Pamätám z detstva že hmyz bol všade. Každá domácnosť mala mucholapky pretože múch bolo neúrekom. Potraviny sme museli zakrývať sieťkami proti hmyzu, osy nás pri hrách štípali úplne bežne a aj uprostred mesta sme sa hrali s najrôznejšími chrobákmi. Chrústy lietali nocou v miliónoch.

Dnes je situácia výrazne iná. Lezúci hmyz je na tom ešte celkom dobre. Pokiaľ sa dostane do ekozáhrady alebo do časti prírody v ktorej sa nepoužívajú pesticídy a iné chemikálie, žije v nej často len na niekoľkých metroch štvorcových, zároveň väčšinu dňa skrytý a chránený pred chemikáliami doviatymi vetrom. Lietajúci hmyz to už má horšie. Opeľovače sú aktívne najmä cez deň. V rovnakom čase, kedy sú aktívni aj záhradníci postrekovači. Lietajúci hmyz trávi deň väčšinou nad povrchom kde je akurát na rane chémiou saturovanému vánku od neďalekého sadu alebo záhrady v ktorej akurát majiteľ objavil vošky. To že si našli domov v chránenej prírode alebo v ekologicky spravovanej záhrade im ešte nemusí garantovať prežitie. Pesticídy zvírené pri orbe polí sa dokážu niesť vzduchom celé kilometre. A záhradkári majú rovnaké právo svoju záhradu striekať aj nestriekať pesticídmi. Tí aspoň trocha zodpovední to robia k večeru keď už stromy akurát nie sú opeľované. Záhradné firmy ktoré sa starajú o stromy ale majú svoj pracovný čas ktorý do času vhodnejšieho na postrek nezapadá. Sused ktorý divým včielkam pracne zhotovil hmyzí domček má proste smolu. Aj včielky ktoré sa v domčeku usídlili.

Ako vieme opeľovačom pomôcť

Opeľovače na lúke
Opeľovače na lúke

V rámci poľnohospodárstva by malo ukončenie používania pesticídov zo dňa na deň katastrofálne následky v podobe nedostatočnej úrody. V prírode už nie je dosť hmyzích predátorov na to aby sa s masívnym zvýšením populácie škodcov vysporiadali. Existujú a aj sa kde-tu používajú rôzne alternatívy napríklad v podobe nasadenia prirodzených predátorov škodlivého hmyzu do ovocných sadov. Zvýšenie diverzity výsadby na zmätenie nepriateľa (škodcov) a spomalenie šírenia na susedné rastliny. Rôzne obydlia pre hmyz—vetrolamy, domčeky pre hmyz, podzemné dutiny, kopy raždia. Ich aplikácia a najmä rozbehnutie ich vplyvu na okolitú farmu či pole v praxi zaberie roky. Dovtedy nezostáva nič iné než používať ekologickejšie postreky (ak také vôbec existujú), postrekovať keď akurát stromy nikto neopeľuje, súčasne rozbiehať alternatívne metódy boja proti škodcom a podporiť lokálnu populáciu divých včiel a ďalšieho hmyzu vybudovaním vhodných biotopov.

V rámci záhrady si treba položiť pár otázok:

  • Čo mi spôsobí väčšiu stratu na úrode—počet červavých jabĺk v dôsledku absencie postreku, alebo počet jabĺk ktoré sa vôbec nevytvorili v dôsledku nedostatku opeľovačov?
  • Potrebujem mať ovocie bezchybné ak nejde na predaj len na priamy konzum a spracovanie u mňa doma?
  • Pesticídy používané v záhradách sú neporovnateľne drahšie než postreky používané v poľnohospodárstve. Úroda adekvátne množstvu rastlín naopak zanedbateľná. Stojí mi to stále za to z finančného hľadiska?
  • Viem pestovanú zeleninu, ovocný krík alebo aj mladý strom vymeniť za odrodu odolnú voči škodcom a ušetriť si tak kopec času a financií za každoročné postrekovanie?
  • Jeden príklad za všetky: Fakt potrebujem mať v záhrade Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) ktorý musím štyri krát do roka postrekovať aby mi ho celý nezožrala Vijačka krušpánová, alebo mi stačí Zemolez kapucňovitý (Lonicera pileata) ktorý od Krušpánu 99% ľudí nerozozná a ktorý je fakt odolný a netreba ho nijak ošetrovať?
  • Nevyjde ma výhodnejšie skleník alebo fóliovník ktorý úrodu ochráni pred množstvom škodcov než roky postrekovania? Môžem k tomu ešte prirátať plus úrodu ktorú viem v skleníku dosiahnuť.
  • Čo viem spraviť aby som vo svojej záhrade nemusel používať pesticídy, resp. aby mi ich stačilo používať čím ďalej tým menej?

Odpovedí na poslednú otázku je mnoho. Hneď pri zakladaní záhrady treba myslieť na diverzitu výsadby. Ovocné stromy a kríky, ak sú vysadené na striedačku s inými druhmi sú na tom lepšie než ich vysadiť v skupinkách. Škodce budú musieť ďalší strom hľadať. Pri skupinovej výsadbe im stačí preskočiť na susedný konár. Zeleninové záhony vysadené pásmi rôznych rastlín zďaleka nie sú tak dobre viditeľnou pristávacou plochou pre škodce ako niekoľko metrov štvorcových šťavnatého šalátu. Výsadba na striedačku v záhrade nerobí problémy pretože úroda sa zbiera ručne a nie kombajnom ani ničím podobným.

Pri výseve zeleniny aj výsadbe ovocných stromov a krov je dobré si najprv zistiť, voči ktorým chorobám sú dané odrody rezistentné a zároveň voči ktorým chorobám a škodcom je potrebné ich postrekovať aby vôbec niečo urodili. Správny postrek vyžaduje okrem iného aj správne načasovanie na ktoré víkendový záhradkár nemá vždy čas. Výberom odolných odrôd sa dá predísť množstvu sklamania.

Domčeky pre hmyz, hromada starého raždia, štrbinový múrik zo starých škridiel, nekosený kus lúky a iné malé biotopy pre hmyz pomôžu záhrade hneď dvoma spôsobmi. Jednak poskytnú úkryt a miesto na rozmnožovanie opeľovačom, zároveň poskytnú domov aj hmyzím predátorom ktorí sa postarajú o škodcov v záhrade namiesto pesticídov.

Aj úžitková záhrada môže mať úžitok z okrasných rastlín. Kvitnúce rastliny prilákajú do záhrady opeľovače ktoré sa následne postarajú aj o opelenie úžitkových rastlín. Je veľmi dobré mať v záhrade aj obzvlášť skoro kvitnúce rastliny. Tie do záhrady prilákajú otužilé čmeliaky ktoré na jar vylietavajú skôr než včely. V záhrade s dostatkom potravy sa môžu aj uhniezdiť. Celoročné kvitnutie dosiahnuté dobre naplánovanou výsadbou opeľovače udrží v záhrade celú sezónu. Budú nablízku keď ich budeme potrebovať na opelenie ďalšej úžitkovej plodiny.

Okrasná záhrada vie podporiť populáciu opeľovačov v závislosti od toho ako je nadizajnovaná. Vhodnými úpravami sú napríklad premena nepoužívanej plochy trávnika na rozkvitnutú lúku, živý plot vysadený z rôznych kvitnúcich rastlín namiesto klasickej jednodruhovej výsadby tují, výsadba v rámci ktorej stále niečo kvitne od skorej jari do neskorej jesene.

Záver

Je nad slnko jasnejšie že úbytok opeľovačov je problém. Akurát sa zatiaľ nevie ako veľmi je to momentálne zlé. Populácie opeľovačov ale našťastie vieme aj zvýšiť. Dokázali to napríklad v Amsterdame kde kvitnúcimi rastlinami vysadili všetky dostupné plochy vrátane striech autobusových zastávok alebo aj priamo striech autobusov. V mestách je takéto niečo na zodpovednosti primátorov. Čo viem tak Bratislava v tomto smere v posledných rokoch zažíva nevídaný pokrok. Na dedinách je tá zodpovednosť na nás, záhradkároch. Väčšina plochy pozemkov je nezastavaná, pripravená na výsadbu. Podporiť opätovný rozmach populácie opeľovačov pre nás už pri troche snahy nemôže byť žiaden problém. Jedna ekozáhrada zrejme populáciu divých včiel v okrese nijako merateľne neovplyvní, ale záhrad je mnoho. Ulica v ktorej dominujú permakultúrne záhrady by už rozhodne mala mať merateľne vyšší počet opelených kvetov. Akurát nás musí byť viac.

Obrovské pozemky sú vo vlastníctve farmárov a poľnohospodárov. Na takto veľkých plochách sa experimentuje ťažšie než v malej záhrade. Hlavne to zahŕňa obrovské finančné riziko. Ale aj tu sa už dejú zmeny. Holú pôdu po zbere úrody na mnohých poliach vystriedalo zelené hnojenie—zdroj peľu a nektáru. V sadoch sú zriaďované čmelíny. Postupne sa zakazujú a prestávajú predávať ďalšie a ďalšie neekologické postreky ktoré opeľovače zabíjajú. Pridanou hodnotou ovocia v obchode sa stala bezpostrekovosť. Dopyt po domácom ovocí, zelenine a predaj na farmárskych trhoch s ekologickejšie dopestovanými produktami sú na vzostupe. Pokiaľ to financie dovolia, je len otázka času kedy si ľudia začnú vážiť prírodu a svoje zdravie dostatočne na to aby produkcia potravín neekologickým spôsobom úplne zanikla. Dúfajme, že to nenastane príliš neskoro.

Autor

Peter Žilka

Peter Žilka

Ekonadšenec, Záhradkár, Kutil, Front-end developer, Dizajnér…

Publikované: Facebook
Zdieľať článok

Súvisiace články