Kompostovanie jednoducho

Obsah článku

Každá záhrada je unikátna, preto sa aj metódy kompostovania rôznia. Záleží od toho aká je záhrada veľká, koľko akého organického materiálu produkuje, či sa v nej chovajú hospodárske zvieratá a tiež od toho, koľko času sme ochotní kompostovaniu venovať a aký kompost chceme vyprodukovať. Vo väčšine záhrad úplne postačí jednoduché kompostovanie pri ktorom stačí dodržať pár jednoduchých zásad.

Kompostér, ideálne dva kompostéry by nemali chýbať v žiadnej záhrade. Výroba vlastného kompostu je spôsob ako ušetriť nemalé peniaze, pomôcť sebe aj prírode zároveň. Dobrý kompostér sa dá kúpiť už za pár desiatok eur. Šikovný kutil ho zbúcha z drevených paliet za pár hodín. Následne kompostér šetrí peniaze za odvoz organického materiálu na zberný dvor a za kúpu hotového kompostu. Šetrí sa aj príroda prevozom materiálu do kompostárne, do obchodu a naspäť do záhrady. Ak chceme mať v záhrade zdravé rastliny a bohatú úrodu, bez kompostu sa nezaobídeme. Výhodou vlastného kompostu je aj to, že v ňom nie je nič čo by sme v ňom mať nechceli.

Zelená zložka kompostu

Kompost sa robí z dvoch typov materiálu—zeleného a hnedého. Zelený materiál sú najmä čerstvé listy, tráva, kuchynský odpad. Obsahuje veľa vody, je ľahko a rýchlo rozložiteľný. S veľkou vervou sa do neho púšťajú baktérie ktoré svojou činnosťou kompost zohrievajú a tým proces kompostovania urýchľujú. Zelený materiál je v komposte zdrojom dusíka. Jednej z troch hlavných makroživín ktoré rastliny spotrebovávajú vo veľkých množstvách.

• Zvyšky zeleniny a ovocia
• Čerstvo pokosená tráva
• Burina
• Odkvitnuté kvety
• Slepačí trus
• Použitá káva a čaj (bez čajových vrecúšok)
• Čerstvé listy
• Odrezky bylín

Hnedá zložka kompostu

Hnedý materiál je najmä celulóza a lignín. Drevo v rôznej forme a tiež suché rastliny. Hnedý materiál sa rozkladá ťažko a je preto potravou húb ktoré sa na jeho rozklad špecializujú. Drevo proces kompostovania ochladzuje a spomaľuje. Vďaka nižšej teplote sa však z kompostu vyparuje menej živín a kompost nezapácha. Ak by trebárs kompost smrdel ako skazené vajcia, znamená to že je v ňom príliš málo hnedého materiálu. V dôsledku príliš vysokej teploty sa začala odparovať síra ktorá bude následne ako mikroživina vo výslednom komposte chýbať.

• Suché listy
• Ihličie a šišky
• Slama
• Seno
• Popol z dreva a dreveného uhlia
• Papier, kartón (nie lesklý, zbavený lepiacich pások a nálepiek)
• Vylúskané struky, orechové škrupiny
• Konáre, štiepka, kôra
• Piliny, hobliny zo surového dreva
• Vaječné škrupiny
• Staré pečivo
• Chlpy, vlasy

Pomer zeleného a hnedého materiálu v kompostéri

Pomer týchto dvoch zložiek musí byť vyvážený aby si kompost udržiaval správnu vlhkosť a teplotu. Aký je ich ideálny pomer? Odporúčania sa veľmi rôznia. Záleží totiž aj od toho, čo je práve prioritou. Či materiál skompostovať rýchlo aby sa doň na jar stihli vysadiť priesady, alebo kompostovať s čo najmenšou námahou, alebo s ohľadom na čo najvyššiu kvalitu výsledného kompostu a tak ďalej. V bežnej záhrade sa nad pomerom zeleného a hnedého materiálu nemá zmysel príliš zamýšľať. Najmä ak nemáme presne určené jednotlivé zložky ako tomu býva na farmách, ale hádžeme do kompostu zaradom čo sa akurát naskytlo.

Okrem správneho pomeru musí byť materiál v kompostéri premiešaný alebo vrstvený. Po každom kosení alebo pletí sa do kompostéra dostane veľa mokrej zelenej hmoty. Túto treba zakaždým zasypať vrstvou drvených konárov, natrhaného kartónu alebo niečím podobným. Pokiaľ sa do kompostéra pridáva zelený a hnedý materiál vo vrstvách, nemá sa veľmi čo pokaziť a skôr či neskôr z toho bude kompost. Viac zelenej zložky kompostovanie urýchli, viac hnedej zložky kompost skvalitní. Treba sa akurát vyvarovať nahádzaniu veľkého množstva jedného typu materiálu naraz. Hromada trávy v komposte začne kvasiť, hromada konárov kompost presuší a kompostovanie zastaví.

So striedaním zelenej a hnedej zložky kompostu zvykne byť v záhradách jeden problém, a to sezónnosť. V lete je k dispozícií hlavne zelená tráva a burina, na jeseň zas hlavne veľa opadaného lístia a suchých rastlín. Suchý materiál do kompostu je ale dobre skladovateľný. Je dobré mať po celý rok nejaký pripravený pre prípad že do kompostu naraz pribudne veľa zelenej hmoty. Môže to byť pár vriec drvených konárov, pilín či hoblín, pár balíkov sena či slamy alebo hŕba kartónových škatúľ. Všetky môžu byť skladované vonku na daždi. Ak ich huby načnú predčasne, následné kompostovanie to len urýchli.

Prehádzanie kompostu

Zhruba v polovici zretia je potrebné celý kompost prehádzať z jedného kompostéra do druhého. Preto by mali byť kompostéry vedľa seba aspoň dva. Je to potrebné aby sa obsah dôkladne premiešal a prevzdušnil. Pri prehadzovaní sa zmiešajú príliš suché časti kompostu s príliš vlhkými. Zároveň sa celý obsah otočí hore nohami. Najčerstvejší, najmenej skompostovaný materiál zvrchu kompostéra sa dostane naspodok kde bude zrieť rýchlejšie a naopak najviac skompostovaný starší materiál zospodu kompostéra sa dostane navrch. Finálne zretie kompostu tak bude prebiehať homogénne a výsledkom bude dôkladne skompostovaný celý objem.

Doba kompostovania

Pri jednoduchom domácom kompostovaní sa nedosahujú také vysoké teploty ako v priemyselnej kompostárni. Vysokú teplotu tu nahrádza dlhší čas. Treba preto počítať s časom 1-2 roky. Po dvoch rokoch sa aj v studenom, pomaly zrejúcom komposte rozložia všetky patogény. Dva roky pred aplikáciou do záhrady je potrebné dodržať ak kompost obsahuje akékoľvek exkrementy. Pri komposte zloženom výlučne z rastlinného odpadu ide len o to, aby sa materiál dôkladne rozložil. Za dobrých podmienok na to stačí jeden rok. Čas za ktorý sa organický materiál premení na kompost záleží od viacerých faktorov:

Kompostovaný materiál

Zelená zložka kompostovanie urýchľuje. Obsahuje veľa vlahy a ľahko rozložiteľnej potravy ktorú baktérie rýchlo rozkladajú. Týmto sa kompost zohrieva čo kompostovací proces ďalej urýchľuje. Hnedý materiál naopak kompostovanie spomaľuje. Namiesto vody obsahuje veľa vzduchu a pre baktérie je z veľkej časti nerozložiteľný takže musí počkať na pomalší rozklad hubami.

Veľkosť kompostéra

Kompostér by mal mať objem aspoň jeden kubický meter. Pri menšom objeme je problém dosiahnuť dostatočne vysokú teplotu kompostovania. Takýto kompostér sa dá vyrobiť zbúchaním štyroch drevených europaliet ktoré sa povaľujú v nejednej záhrade alebo sa dajú kúpiť za pár eur. Zároveň je to objem ktorý ešte nemá problém s prevzdušnením a netreba doň osádzať žiadne prevzdušňovacie rúry.

Vlhkosť

Bez vody žiadne kompostovanie prebiehať nebude. V suchom komposte sa nebudú nachádzať potrebné organizmy ani nemôžu prebiehať enzymatické procesy ktoré odpad rozkladajú. To ale neznamená že kompost by mal stáť vo vode. V mokrom komposte sa vytvára anaeróbne prostredie bez vzduchu kde organický materiál kvasí namiesto toho aby kompostoval. Pri kvasení vznikajú jedovaté látky, napríklad alkohol. Anaeróbne prostredie je zároveň domovom škodlivých mikroorganizmov. Takýto kompost by mohol rastliny v záhrade zabiť. Kompost preto má byť vlhký. Nie suchý, ani mokrý. Vlhký kompost má zeminú arómu. Mokrý kompost v ktorom dochádza ku kvaseniu smrdí. S vlhkosťou úzko súvisí vzdušnosť. Čím viac vody, tým menej vzduchu. Každý kompostér preto musí mať perforované steny. Prúdi cez ne dovnútra čerstvý vzduch a odparuje sa cez ne prebytočná vlhkosť aby nedochádzalo ku kvaseniu obsahu.

Teplota

Vyššia teplota proces kompostovania urýchľuje. V chlade baktérie hibernujú, v teple sú naopak aktívnejšie. Preto sa v zime kompost nerozkladá takmer vôbec, zatiaľ čo v lete viditeľne sadá zo dňa na deň. Pri kompostovaní sa produkuje teplo takže baktérie starajúce sa o rozklad organickej hmoty si v komposte sami vytvárajú príjemné teplé prostredie. Kompost je preto vhodným doplnkom väčšieho skleníka ktorý dokáže počas chladných mesiacov vykúriť.

Živočíchy

Ku kompostéru by mali mať dobrý prístup najrôznejšie živočíchy. A to ako zo spodu, tak aj zo strán. Z pôdy by doň mali mať prístup predovšetkým dážďovky ktoré dokážu kompostovanie urýchliť aj o celé mesiace. Kompostér má preto stáť priamo na pôde, nie na betóne ani na geotextílií ani na ničom podobnom. Cez steny by do kompostéra mal mať prístup najrôznejší hmyz ktorý svojimi hryzadlami rozdrobuje veľké kusy rastlín na mikročastice. Tým zväčšuje povrchovú plochu materiálu takže baktérie majú následne k dispozícií väčšiu plochu pre ďalší rozklad. Čím je v komposte viac dážďoviek, hmyzu a rôznych lariev, tým bude kompost hotový skôr.

Riešenie problémov s kompostom

Mumifikácia kompostu

Úzke plastové kompostéry s vekom sú častou príčinou mumifikácie kompostu. Len sa celé roky plnia a plnia a nič ďalšie sa v nich s odpadom nedeje. Najmä ak má kompostér objem menší než 1m³, mal by byť skôr širší než vyšší aby si udržal potrebnú vlhkosť. Taktiež by do kompostéru malo pršať. Ak tomu tak nie je, je potrebné kompost pravidelne polievať čo je ale zbytočná robota naviac. Naopak výhodou malých kompostérov je, že nemajú problém s prevzdušnením.

Príliš suchý kompost

Ak je v komposte príliš veľa hnedého materiálu, môže rýchlo preschnúť a kompostovací proces ustane. Pomôže prehádzanie pri ktorom sa doň priebežne pridá zelený materiál. V horúcich letných mesiacoch, kedy neprší celé týždne a kompostér je navyše časť dňa na slnku ho treba polievať aj keď má obsah namiešaný perfektne. Kompost má ešte vyššiu teplotu než okolitá pôda takže voda sa z neho vyparuje o to viac. Kompostér by nemal mať veko aby doň mohlo pršať. Ak sa už do kompostéra neprihadzuje ďalší materiál, pomôže mulčovacia vrstva ktorá kompost zatieni a tým obmedzí jeho presúšanie.

Príliš mokrý kompost

Mokrý kompost sa prejavuje zápachom. Zrejme je v ňom príliš veľa zelenej hmoty ktorá nie je prevrstvená s iným materiálom. Pomôže prehádzanie pri ktorom sa doň priebežne primieša niečo z hnedého materiálu napríklad seno, slama, natrhaný kartón, piliny, hobliny, drvené konáre, štiepka, kôra.

Príliš studený kompost

Kompost zostáva studený ak nie je správne naštartovaný pôdnymi baktériami a inými mikroorganizmami. Množia sa síce rýchlo, ale aby vyplnili celý kompostér, nejaký čas to trvá. S kolonizáciou kompostu im vieme pomôcť tým že na vrch kompostu hodíme pár hrstí vyzretého kompostu a polejeme. Vyzretý kompost má vysokú koncentráciu potrebných mikroorganizmov. Voda ktorou ich polejeme ich potom splaví z povrchu kompostu hlbšie do jeho vnútra. Rovnaký efekt sa dá dosiahnuť aj s polovyzretým kompostom alebo aj obyčajnou zeminou. Akurát že v nich je koncentrácia mikroorganizmov nižšia. Trocha vyzretého kompostu je vhodné do kompostéra prihadzovať aj priebežne. Každá nová vrstva odpadu tak bude baktériami kolonizovaná hneď od začiatku. Podobne zafunguje aj prehádzanie kompostu. Čerstvý materiál sa pri ňom dostane do kontaktu so starším materiálom v ktorom je už baktérií dostatok. Celý objem sa začne kompostovať rovnomernejšie a tým sa zvýši aj teplota.

Ak je kompost studený a suchý, treba zvýšiť jeho vlhkosť. Bez prítomnosti vlahy kompostovanie neprebieha.

Príliš horúci kompost

Príliš horúci kompost sa prejavuje zápachom podobne ako je tomu pri príliš mokrom komposte. Smrad je tvorený odparujúcimi sa živinami. Kvalite kompostu to rozhodne neprospieva. Každopádne pomôže prehádzanie. Prehádzanie funguje ako regulátor teploty kompostu. Aj na jeho zohriatie, aj na schladenie. V tomto prípade sa obsah prevzdušní a ochladí prísunom čerstvého studeného vzduchu.

Zapáchajúci kompost

Môže sa jednať o príliš mokrý alebo príliš zohriaty kompost. V oboch prípadoch pomôže prehádzanie kompostu a pridanie hnedej zložky. Prehádzanie zreguluje teplotu a hnedá zložka zabráni ďalšiemu prehriatiu alebo premokreniu.

Hotový kompost

Kompost je zrelý vtedy, keď už nedokážeme rozpoznať z čoho bol vytvorený. Zo všetkého možného čo sme doň nahádzali na konci zostane hrudkovitý, hnedý až čierny substrát, s príjemnou zemitou arómou. Ale netreba čakať kým sa rozloží aj posledná vetvička a posledný lístok. Po bokoch kompostéra kde materiál rýchlo presychá často zostáva pár posledných kúskov neskompostovaných. Tieto kompostu nijak neuškodia. Aby sa s kompostom lepšie pracovalo, môže sa na záver preosiať cez sito s veľkými otvormi. Neskompostované zvyšky sa hodia do kompostu ešte raz a prejdú si celým cyklom nanovo.

Čo ak nemám kompostér?

Nie všetci máme šťastie na veľkú záhradu do ktorej by sa nám bez problémov zmestil veľký kompostér. Jeho umiestnenie v malej záhradke, tak aby nepôsobil rušivo, môže byť pomerne veľkou výzvou a vyžadovať úpravy v existujúcej výsadbe. Nuž a niektorí z nás nemajú záhradu vôbec. Ani v jednom z týchto prípadov to však neznamená, že sa pri nakladaní s organickým odpadom nemáme možnosť správať zodpovedne, ekologicky, permakultúrne.

Pre pestovateľov izbových rastlín a víkendových záhradkárov sú na trhu vermikompostéry navrhnuté špeciálne pre použitie v byte. No a pre všetkých ostatných sú tu hnedé zberné nádoby na kuchynský a biologicky rozložiteľný odpad, ktoré nájdeme dnes už vo všetkých mestách a obciach ktoré nezaspali dobu. Aj v prípade využitia zberných nádob musíme dodržať niekoľko jednoduchých pravidiel ako kompostovať. Výsledkom našej snahy bude aj v tomto prípade úrodný kompost, ktorý si spravidla máme možnosť za pár centov vyzdvihnúť v lokálnej kompostárni.

Tip na záver

Výsledný kompost vieme ďalej vylepšiť pridaním biouhlia. Biouhlie stačí do hotového kompostu primiešať a nechať vo vlhkom stave zo dva týždne odstáť. Mikropóry biouhlia počas tohto času nasiaknu živinami ktoré sa nám v komposte podarilo vyprodukovať a zároveň sú kolonizované mikroorganizmami z kompostu. Živiny sú následne v pôde uvoľňované z biouhlia postupne a tým aj rovnomernejšie. Biouhlie podporí aj ďalší rozmach mikróbov v pôde. Kompost im dodá potravu, póry biouhlia im zas poskytnú ideálne miesto pre život. Pôdne mikroorganizmy sa potom postarajú o rýchlejšiu recykláciu a tvorbu živín priamo v pôde. Výhodou biouhlia je aj to, že sa z pôdy na rozdiel od kompostu nevyparuje pretože je tvorené uhlíkom v stabilnej forme. Kompost alebo čerstvú organickú hmotu je potrebné do pôdy dopĺňať neustále, ale biouhlie zostáva v pôde plniť svoju úlohu stovky až tisícky rokov. Dobrá investícia ak raz plánujete svoju záhradu prenechať svojim potomkom.