Imunita rastlín a ako ju zlepšiť

Obsah článku

Mohlo by sa zdať že rastliny sú voči útokom škodcov bezbranné. Nevedia pred nimi ujsť, ani ich zo seba zoškrabať. Bezbranné však rozhodne nie sú. Majú svoj vlastný imunitný systém ktorým sa pred útokmi bránia.

Imunitný systém rastlín okrem iného spočíva v produkcií horkých až toxických látok vďaka ktorým sa listy stanú pre škodce nepožívateľné. Tie potom nemajú inú možnosť než sa presunúť na inú rastlinu ktorá ešte tieto látky nestihla vyprodukovať alebo má slabý imunitný systém, takže tieto látky vyprodukovať nedokáže.

Rastliny v prípade potreby vedia volať o pomoc. Používajú na to svoj chemický jazyk—komplexné zlúčeniny ktoré vypúšťajú do ovzdušia a ktoré prilákajú práve tie živočíchy ktoré sú na rastline akurát potrebné aby vošky alebo iných škodcov požrali. Tie tvoria akýsi externý imunitný systém rastlín. Tak ako pre produkciu toxínov do listov, aj pre produkciu komunikačných látok je nevyhnutné aby mala rastlina dostatok mikroživín. Sú to látky ktoré rastliny potrebujú síce len vo veľmi malých množstvách, ale ktoré sú zároveň nevyhnutné pre správne fungovanie všetkých procesov vnútri rastliny.

Odozva imunitného systému rastlín je pomalá. Rovnako ako aj všetky ďalšie procesy v rastlinnej ríši. Aspoň z pohľadu nás, živočíchov. Zareagovať na škodcu rastlinám trvá hodiny až dni. Aby túto nevýhodu voči ríši živočíchov vykompenzovali, rastliny medzi sebou komunikujú. Varujú sa pred aktuálne sa šíriacim škodcom aby sa naň susedné rastliny vedeli vopred pripraviť. Škodce potom vo svojom okolí nachádzajú len samé nepožívateľné listy a ich populácia postupne klesá.

Na to aby mala rastlina dobrú imunitu potrebuje vyrásť a byť dobre zakorenená. Aby mala stále dobrý prístup k vode a v nej rozpusteným živinám, aby bola sieťou hubových vlákien prepojená s ďalšími rastlinami a širším okolím a aby mala dostatočné zásoby energie na kompenzáciu poškodenia svojich tkanív. To chce čas. Pri výsadbe v záhrade sú to minimálne 1 až 2 roky. Pri jednoročných rastlinách to vyžaduje dobré podmienky pre život hneď od prvého dňa. Šanca že rastlina podľahne napadnutiu škodcom alebo chorobou sa v dobrých podmienkach s vekom, až do fázy senescencie, postupne znižuje. Zatiaľ čo z malých semenáčikov v lese prežije len zopár, na likvidáciu dospelého stromu je potrebná hrubá sila alebo tisíce hladných hryzadiel.

Imunita šľachtených odrôd

Niektoré odrody kultúrnych rastlín boli vyšľachtené s ohľadom výlučne na ich plodnosť. Aj tu platí “niečo za niečo”. Ak ide viac energie a živín do tvorby plodov, ostáva ich menej na imunitné reakcie rastliny. Bol aj prípad kedy hmyz požral celú úrodu z niekoľkých hektárov pretože genetická modifikácia rastlinám síce zvýšila plodnosť, ale zároveň im odmodifikovala schopnosť komunikácie s hmyzom takže si po napadnutí nevedeli zavolať na pomoc prirodzených predátorov. Situácia sa vymkla kontrole a prirodzení predátori si už neskôr so škodcami nevedeli dať rady. Kultúrne rastliny sú v princípe náchylnejšie na podľahnutie chorobám a škodcom. Niektoré odrody boli dokonca vyšľachtené s vedomím že budú musieť byť každoročne chemicky ošetrované a tento postrek je aj v návode na ich pestovanie. Bez postreku nedokážu vyprodukovať úrodu, niekedy nedokážu dokonca ani prežiť. Takéto rastliny nemajú v permakultúrnej a ekologicky spravovanej záhrade miesto a stojí za to ich čo najskôr vymeniť za niektorú odolnejšiu odrodu. V súčasnosti o rôzne odrody rastlín—úžitkových aj okrasných—nie je núdza. Viaceré z nich boli vyšľachtené aj s ohľadom na úrodu, aj s ohľadom práve na odolnosť voči najčastejším chorobám a škodcom ktoré ich postihujú.

Zlepšenie imunity rastlín pomocou živín

Na to aby imunitný systém rastliny fungoval správne je potrebných množstvo rôznych látok—mikroživín. Umelé hnojivá v tomto prípade nepomôžu. Tie sú tvorené prevažne makroživinami. Mikroživiny je možné do pôdy rýchlo dopraviť v podobe kompostu. Kvalitný kompost bol vytvorený z množstva rôznych rastlín takže obsahuje aj veľkú rôznorodosť látok ktoré tie rastliny za svoj život do seba vstrebali. Keby aj nejaké mikroživiny v komposte chýbali, v pôde je ich aj tak dostatok. Každé zrnko pôdy je zložené z množstva rôznych látok. Problém je sa k nim dostať. Rastliny nevedia schrúmať jednotlivé zrnká pôdy, látky prijímajú po jednotlivých atómoch alebo molekulách. S tým vedia pomôcť pôdne baktérie a iné mikroorganizmy.

…pomocou mikroorganizmov

Baktérie, huby a iné pôdne mikroorganizmy svojimi výlučkami rozleptávajú čiastočky pôdy a uvoľňujú tak jednotlivé atómy ktoré už vedia rastliny cez svoje korene prijať. Tým sa dostávame naspäť ku kompostu. Kompost je zdrojom takýchto mikroorganizmov a zároveň ich potravou. Ak sa do kompostu pridá biouhlie, stáva sa zároveň aj skvelým domovom. V póroch biouhlia sa môžu mikróby bezpečne prichytiť a množiť. Biouhlie tým rozmachu baktérií a húb v pôde výraznou mierou napomáha. V zdravej pôde sú korene rastlín pokryté takou silnou vrstvou symbiotických organizmov, že tie škodlivé sa ku koreňom jednoducho nedostanú.

Takže, vďaka pravidelnému prísunu organickej hmoty bude v pôde veľa mikroorganizmov, vďaka mikroorganizmom bude v pôde množstvo voľne dostupných živín potrebných na správne fungovanie rastlín, zostáva už len tieto živiny ku koreňom rastlín dopraviť. A s tým vedia pomôcť huby.

…pomocou húb

Huby, to nie sú len chutné (alebo aj jedovaté) plodnice ktoré vídame na povrchu. Huby, to sú predovšetkým milióny kilometrov mikroskopických vlákien ukrytých pod povrchom. Dráhy po ktorých prúdi voda a živiny zo vzdialených a nedostupných miest rovno ku koreňom rastlín, komunikačná sieť pomocou ktorej sa rastliny dorozumievajú a pomocou ktorej si vedia navzájom pomáhať. Funkcie ktoré podhubie zabezpečuje sú pre väčšinu rastlín životne dôležité. Potrebné sú nielen pre prijímanie vlahy a živín, ale aj ako súčasť ich externého imunitného systému. Hustejšia sieť hubových vlákien zabezpečí intenzívnejšiu komunikáciu aj dopravu živín potrebných jednak pre tvorbu imunitných látok a jednak pre nadradenie poškodených tkanív.

Rozmach podhubia vieme v záhrade podporiť hneď niekoľkými spôsobmi. Hlavným z nich je kompost. Kvalitný kompost je zdrojom veľkého množstva rôznych druhov húb a zároveň aj ich potravou. Ďalším zdrojom potravy špeciálne pre huby je drevo. Zakopané, ale aj na povrchu ležiace odumreté drevo je hubami do pár mesiacov kolonizované a do pár rokov zožraté. Mikroskopických hubových vlákien je na rozkladajúcom sa dreve také veľké množstvo, že ich máme možnosť vidieť aj voľným okom.

Predpokladom rozmachu podhubia je aj správna starostlivosť o pôdu. Krehkým hubovým vláknam škodí rozrývanie aj skompaktňovanie pôdy. Pri prvom sa dotrhajú, pri druhom rozpučia. Pri údržbe záhrady, ale aj ďalších plôch je preto vhodné pôdu rozrývať čo najmenej a zabrániť jej skompaktneniu ťažkými mechanizmami alebo častým chodením po holej pôde ktorá nie je chránená aspoň vrstvou mulču.

…pomocou prirodzených predátorov škodcov

Niektoré rastliny vedia v prípade napadnutia volať na pomoc dravý hmyz aby škodce na ich listoch požrali. Táto imunitná reakcia však má potrebný efekt len ak sa v okolí nejaký dravý hmyz nachádza. V urbánnom prostredí s minimom zelene alebo v pesticídmi vystriekanom sade budú o pomoc volať márne. V divokej prírode, permakultúrnych záhradách a ekologicky spravovaných sadoch a lesoch je to ale veľmi účinná metóda obrany. Rast populácie škodcov je privolaným hmyzom zredukovaný hneď na začiatku takže sa nemajú šancu premnožiť. V záhradách a sadoch sa preto oplatí mať vybudované rôzne biotopy v ktorých sa hmyz dokáže počas celého roka ukryť a tiež množstvo kvitnúcich rastlín na ktorých sa môžu už dospelé jedince žravých lariev kŕmiť. Prostredie celoročne vhodné pre prežitie užitočného hmyzu zabezpečí aby sa na našom pozemku usídlili natrvalo a aby boli nablízku hneď ako sa niektorý škodca začne príliš množiť, respektíve aby zacítili keď niektorá rastlina volá o pomoc.

…časom

Vytvorenie dobrej imunity rastlinám nejaký čas trvá. Je normálne ak je vlani či predvlani vysadený strom zaplavený voškami, posiaty červcami alebo napadnutý nejakou chorobou. A to aj v permakultúrnej záhrade kde prirodzení predátori všetky napadnutia promptne riešia. Situácia by sa mala v dobrých podmienkach po zhruba dvoch rokoch od výsadby stabilizovať. Na strome či kríku by sa v ďalších rokoch mali vyskytovať len malé množstvá škodlivého hmyzu, alebo len pár dní v roku takže poškodenia listov či plodov budú minimálne až zanedbateľné. Ak tomu tak nie je, je potrebné zanalyzovať okolie a možnosti ako imunitu stromu ďalej zlepšiť a prilákať viac druhov dravého hmyzu ktorí si so škodcami dokážu poradiť.

Záver

Niektorým rastlinám niet pomoci. Jedná sa predovšetkým o prešľachtené odrody extrémne náchylné na ochorenia. Takéto odrody zo záhradníctiev kvôli tomu postupne miznú. Ďalej sa môže jednať o rastliny ktoré sa do záhrady dostali omylom. Boli určené pre poľnohospodárstvo kde sa počíta s iným prostredím a precízne dávkovaným aj časovaným chemickým ošetrovaním. To sú však veľmi ojedinelé prípady. Pre drvivú väčšinu rastlín v našich záhradách máme k dispozícií množstvo opatrení ako im prostredie v ktorom žijú spríjemniť. Tak, aby si v ňom vedeli vytvoriť dostatočne silnú imunitu, ktorá im pomôže prekonať všetky nástrahy ktoré ich počas života postretnú. Odvďačia sa svojou krásou a úrodou ktorá je nielen väčšia, ale aj zdravšia.