Koncom 50-tych rokov sa v Číne spustila veľká kampaň zameraná proti štyrom druhom škodcov. Jedným z nich boli vrabce. Boli podozrivé zo zjedenia približne dvoch kilogramov obilia na hlavu ročne. Vojna začala v roku 1958 a skončila katastrofálnou porážkou ľudí o dva roky neskôr.
Vojna proti vrabcom zahŕňala ničenie hniezd aj s potomstvom, zostreľovanie kŕdľov z oblohy, no najmä neustále plašenie pomocou hrncov, panvíc a bubnov až dokým vtáky nepadli od vyčerpania mŕtve na zem. V priebehu dvoch rokov trvania kampane sa vrabce podarilo na území Číny takmer kompletne vyhubiť. Ale víťazstvo dosiahnuté rozhodne nebolo a následky tohto neuváženého konania sa dostavili takmer okamžite. V roku 1960 musela byť kampaň namierená voči vrabcom náhle zastavená. Zistilo sa totiž, že okrem obilia sa vrabce živia aj hmyzom. Veľmi veľkým množstvom hmyzu ktorým doposiaľ v lete kŕmili svoje mláďatá. Po vyhubení vrabcov kobylky a rôzny ďalší hmyz stratili svojich prirodzených predátorov a začali sa nekontrolovateľne množiť. Škody ktoré takto premnožený hmyz napáchal na kultúrnych plodinách boli nevídané. Po spustošení polí premnoženými kobylkami krajina zažila obdobie známe ako Veľký čínsky hladomor ktorý si v období medzi rokmi 1959 a 1961 vyžiadal životy odhadom 15 až 55 miliónov ľudí a zapísal sa do histórie ako jedna z najväčších ľuďmi zavinených katastrov v histórií. Potravinová kríza bola nakoniec zažehnaná a ekologická rovnováha v prírode obnovená dovozom štvrť milióna vrabcov zo Sovietskeho zväzu ktoré svoju populáciu na území Číny úspešne obnovili.
Biologická rovnováha v prírode
Príroda je chaotický systém v ktorom navzájom interagujú milióny druhov živých organizmov. Nájsť všetky vzájomné prepojenia medzi jednotlivými druhmi je prakticky nemožné. Každý rastlinný či živočíšny druh má pritom v rámci ekosystému určitú funkciu. Niektoré sú bez väčších problémov zastupiteľné a ich funkciu dokáže prebrať iný, príbuzný druh. Iné sú v rámci ekosystému nezastupiteľné. To, že je niektorý živočíšny druh pre ekosystém kľúčový, sa väčšinou dozvedáme až po ich lokálnom vyhubení a nepredvídateľnej reťazovej reakcii ktorej výsledkom je ekologická katastrofa s obrovskými materiálnymi škodami aj stratami na životoch tak zvierat, ako aj ľudí. Kiež by boli tieto tragédie ponaučením do budúcna vďaka ktorému predídeme ďalším pohromám. Kiež by tie obete neboli márne. Vyzerá to však že obetí zatiaľ nebolo dosť na to aby sme sa poučili a aktuálne je v procese vyhladenie niektorých druhov komárov pomocou génového inžinierstva. Tentoraz nie lokálne, ale globálne. To, či sú všetky z nich v rámci rôznych ekosystémov plne nahraditeľné, alebo sa naopak jednalo o kľúčový druh sa dozvieme v priebehu nasledujúcich rokov. Zažehnanie prípadnej ďalšej ekologickej katastrofy už ale po úplnom vymretí druhu nebude možné. Držme si teda palce.
Komentáre