Ako pôda žije a ako umiera

Úrodná pôda

Pôda je živý organizmus. Hýbe sa, dýcha, prijíma a vylučuje potravu, komunikuje. Trpí keď do nej ryjeme a prosperuje keď sa o ňu dobre staráme. Aj keď väčšinu z nich nevidíme, pôdu okrem čiastočiek zeminy tvoria aj miliardy drobných organizmov. Od mikroskopických baktérii, cez huby a článkonožce až po dážďovky. Pod nohami máme dômyselný systém na recykláciu látok bez ktorého sa nezaobídu ani rastliny, ani my ľudia. Pôdny ekosystém znesie hrubé zaobchádzanie. Každý pôdny organizmus je postrádateľný. Ak ich však zabijeme priveľa, ekosystém sa zrúti, pôda umrie a zmení sa na neživý prach.

Podmienky pre život v pôde

Pôdne organizmy potrebujú pre život niekoľko základných predpokladov:

Vzduch

Aeróbne organizmy potrebujú pre svoj život kyslík. Platí to aj pre organizmy ktoré žijú pod povrchom. Anaeróbne organizmy ktoré pre svoj život kyslík nepotrebujú vo všeobecnosti považujeme za škodlivé a v pôde ich chceme mať čo najmenej. Preto čím viac vzduchu pôda obsahuje, tým lepšie. V hodne úrodnej pôde môžu vzduchové medzery tvoriť až polovicu objemu.

Voda

Aj telá pôdnych mikroorganizmov tvorí z veľkej časti voda. Pri jej nedostatku upadajú do latentného stavu alebo umierajú. Tak či tak, recyklácia organického materiálu a obnova živín v pôde je pri nedostatku vody spomalená.

Voda v pôde slúži zároveň ako transportný kanál. Pôdne baktérie sa pohybujú v tenkom filme vody ktorý sa tvorí na povrchu častíc pôdy.

Ďalšou funkciou vody v pôde je prečerpávanie vzduchu. Počas dažďa voda z pórov pôdy najprv vytlačí vydýchaný vzduch a tým ako odteká do hlbších vrstiev za sebou ťahá stĺpec čerstvého vzduchu z povrchu. Úzke podzemné priestory by sa ináč nedokázali vyvetrať.

Potrava

Hlavným zdrojom potravy pôdnych mikroorganizmov je odumretý organický materiál. Môže byť rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Vďaka tomu sa telá rastlín aj živočíchov v prírode recyklujú a my nemusíme chodiť po haldách mŕtvych dinosaurov a sekvojí.

Ďalším zdrojom potravy sú koreňové výlučky. Rastliny okolo svojich koreňov vytvárajú symbiotické partnerstvá s hubami a pôdnymi baktériami. Symbióza spočíva vo výmene potravy za minerálne látky. Rastlina cez svoje korene pumpuje do pôdy cukor v rôznych formách vyprodukovaný pri fotosyntéze a mikroorganizmy im na oplátku dodávajú potrebné živiny. Či už tým že látky vydolujú z čiastočiek pôdy, alebo tým že látky dopravia ku koreňom z väčších vzdialeností.

Miesto pre život

Pôdne mikroorganizmy, najmä tie “veľké”, ktoré už takmer vidieť voľným okom potrebujú na svoj pohyb priestor. Pôda so zlou štruktúrou im ten priestor neposkytuje. Drobné častice pôdy, najmä tie ílovité sa vedia natlačiť veľmi natesno.

Pôdne organizmy si štruktúru pôdy a tým aj priestor budujú sami. Baktérie svojimi výlučkami zlepujú častice zeminy do mikroagregátov, hubové vlákna mikroagregáty následne zväzujú do makroagregátov. Výsledkom je hrudkovitá štruktúra pôdy plná medzier cez ktoré prúdi vzduch, preteká voda a v ktorých nájdu vhodné miesto pre život ďalšie pôdne organizmy.

Ako vieme pôde podmienky pre život v pôde zlepšiť

Vyššie spomenuté predpoklady pre život vieme zlepšiť jednoducho pridaním Ekouhlia do pôdy. Pórovitá štruktúra Ekouhlia prevzdušňuje pôdu, zadržiava vodu a poskytuje úkryt pre pôdne baktérie a huby čím podporuje ich rozmach. Výsledkom sú zlepšené mikrobiologické vlastnosti pôdy a tým aj vyššia úroda či prírastky okrasných rastlín.

Ako pôda umiera

Neúrodná pôda
Neúrodná pôda

Spôsobov ako pôdu zabiť je hneď niekoľko a ľudia ich bohužiaľ aplikujú na dennej báze a na veľkých plochách. Spočívajú v eliminácii niektorého zo základných predpokladov pre život spomenutých vyššie.

Udusenie pôdy

V pôde bez prístupu vzduchu užitočných mikroorganizmov ubúda a nahrádzajú ich anaeróbne formy života ktoré pôdu ďalej degradujú. Na veľkých plochách je pôda udusená výstavbou. Preto by vrchná vrstva pôdy nikdy nemala byť zastavaná, ani zasypaná pri terénnych úpravách zeminou z nižších vrstiev. Z toho dôvodu je potrebné pri žiadosti o stavebné povolenie doložiť ako sa s touto najcennejšou vrchnou vrstvou pôdy naloží aby nebola zastavaná.

V záhradách je pôda často pridusená geotextíliou. Nová geotextília je síce priedušná, ale už po prvom daždi alebo polievaní sa jej póry začínajú upchávať. Po pár rokoch je nepriedušná skoro ako igelit a vytvára sa pod ňou mikrobiálna púšť. Pokiaľ sa pod geotextíliou vytvoria anaeróbne podmienky, skupina pôdnych baktérii začne rozkladať molekuly dusičnanov (potrava rastlín) a uvoľňovať dusík do atmosféry čím pôdu zneúrodnia.

Skompaktnenie pôdy

Ku skompaktneniu pôdy dochádza pri častom chodení alebo prejazde autami či ťažkými mechanizmami. Na skompaktnenie je náchylná najmä pôda so zlou štruktúrou (malé percento organickej zložky), pôda ílovitá a pôda mokrá. Skompaktnená pôda obsahuje málo vzduchu a platí to isté čo pri udusení pôdy. Pôda môže byť skompaktnená aj hlbšie pod povrchom. Riešením je prevzdušnenie pôdy.

Vysušenie pôdy

Pôda sa môže vysušiť nesprávnou starostlivosťou a obrábaním.

V záhradách je častou príčinou vysušenia pôdy geotextília. Ani nová geotextília neprepustí všetku vodu okamžite. Ak má navyše póry upchaté prachom, prepustí časť vody až po dlhom čase. To už môže byť koniec dažďa alebo polievania. Väčšina vody odtečie po jej povrchu preč.

Odkrytá pôda je vystavená priamemu pôsobeniu dažďa. Kvapky vody vtedy na pôdu dopadajú pomerne veľkou silou a stláčajú jej povrch. Na pôde sa vytvorí škrupina ktorá po vyschnutí stvrdne a pôsobí ako bariéra pre vodu aj vzduch. Náchylné na vytvorenie škrupiny sú pôdy s malým percentom organickej zložky. Riešením je pridanie kompostu ale hlavne ochrana pôdy počas celého roka. Vrstva mulčovacej kôry alebo iného organického materiálu (listy, slama…) kvapky vody zabrzdia a zabránia tým vytvoreniu škrupiny na povrchu pôdy. Ešte lepšie než mulčovacia vrstva je súvislá vrstva rastlinstva ktoré dopadajúce kvapky vody stlmia svojimi listami.

Piesčitá pôda je na vysušenie náchylnejšia pretože cez veľké priestory medzi jednotlivými zrnkami voda rýchlo odteká. Piesčitá pôda môže vzniknúť aj eróziou. Pôda je najčastejšie tvorená zrnkami rôznej veľkosti. Od mikroskopických ílovitých častíc až po voľným okom viditeľné zrnká piesku. Vietor aj voda odnášajú najprv tie najmenšie častice a zanechávajú za sebou zrnká piesku náchylné na rýchle vysúšanie. Riešením je ochrana pôdy pred eróziou - neustále zakrytie rastlinami. Či už živými alebo odumretými v podobe mulčovacej vrstvy.

Dlažba je ďalším veľkoplošným vysúšačom pôdy. Aj keď sú priestory medzi dlaždicami vyplnené pieskom, väčšina vody stečie po ich povrchu. Môže to byť problém pre stromy ktoré pod ňou majú svoje korene. Riešením je osadenie drenážnych perforovaných rúr do štrku pod dlažbou a vyspádovanie povrchu tak aby voda cez mriežku stekala do týchto rúr. Okrem funkcie zavlažovania takýto systém zabezpečí aj lepší prívod vzduchu ku koreňom. Stromy ktoré sú tu vysadené budú následne žiť dlhšie a v lepšej kondícii takže investícia do materiálu a práce navyše sa skôr či neskôr vráti.

Vyhladovanie pôdy

K vyhladovaniu pôdy dochádza na intenzívne obrábaných poliach. Jednoročné rastliny ktoré tu rastú nevytvárajú s mikroorganizmami príliš intenzívne symbiotické partnerstvá takže pôda prichádza o potravu v podobe koreňových výlučkov. Drvivá väčšina organickej hmoty ktorá sa na poliach urodí sa odváža preč takže pôda prichádza o potravu v podobe odumretých rastlín.

Pôdne baktérie ktoré sú vyhladované pretože prišli o svoj hlavný, ľahko rozložiteľný zdroj potravy začnú konzumovať organickú zložku pôdy. Síce ťažko rozložiteľný, ale predsa len zdroj potravy. Organická zložka pôdy je dlhodobé úložisko uhlíka v stabilnej forme. Jej percento určuje kvalitu pôdy. Čím je toto percento vyššie, tým je pôda úrodnejšia a má lepšiu štruktúru a vlastnosti. Pôda z ktorej sa odbúrava organická hmota je pôda umierajúca. Hrudkovitá štruktúra tvorená pôdnymi agregátmi sa hrúti, dutiny sa strácajú, čiastočky pôdy sa dostávajú bližšie k sebe, z pôdy sa vytráca vzduch a priestor pre pohyb pôdnych organizmov. Ak v pôde nie je vzduch, nemá kam pritiecť ani voda. Väčšina jej preto odtečie po povrchu. Z takejto pôdy sa postupne vytráca život. Riešením je predísť odbúravaniu organickej zložky pôdy alebo ešte lepšie - zvýšiť jej percento. Robí sa to obmedzením orby či rýľovania a pravidelným pridávaním organickej hmoty v podobe zeleného hnojenia, kompostu alebo hnoja.

Umelé hnojivá

Umelé hnojivá sú tichý zabijak. Rastliny vďaka nim stále rastú a rodia aj napriek tomu že pôda pod nimi umiera. Neživý prach alebo piesok však nie sú vhodným substrátom na pestovanie rastlín takže tento stav nebude trvať večne. Čím skôr proces zabíjania pôdy zastavíme, tým viac živej pôdy pre pestovanie plodín nám zostane do budúcnosti.

Rastliny ktoré majú všetky potrebné makroživiny k dispozícii z umelých hnojív nepotrebujú vytvárať symbiotické partnerstvá s pôdnymi organizmami. Tie tým pádom prídu o jeden zdroj potravy a ich počty sa začnú zmenšovať.

Do pôdy hnojenej umelými hnojivami nie je potrebné pridávať kompost na dosiahnutie požadovanej úrody. Mikroorganizmy tým pádom prídu o ďalší zdroj potravy a ich počet sa ďalej zredukuje.

Vyhladované baktérie začnú odbúravať organickú zložku pôdy, štruktúra pôdy sa zhorší a počet pôdnych organizmov zredukuje ešte viac.

Zhrnutie

Pôda je živý organizmus a treba sa k nej preto adekvátne správať. Zdravá pôda plná života je úrodná, odolná voči erózii, nepotrebuje hnojivá a vystačí si s menším množstvom vody. Rastliny ktoré v nej rastú sú taktiež zdravé, odolné voči výkyvom počasia, chorobám a škodcom. Zdravá pôda navyše zadržiava pod svojím povrchom obrovské množstvá uhlíka ktorý by ináč v atmosfére pôsobil ako skleníkový plyn.

Umierajúca pôda zbavená veľkej časti života nie je schopná bez pomoci zabezpečiť potrebnú úrodu. Je náchylná na eróziu, zaburinenie a odkázaná na zavlažovanie,. Rastliny ktoré v nej rastú majú malý koreňový systém, ťažšie znášajú výkyvy počasia a sú odkázané na zásahy v podobe pesticídov, fungicídov, umelých hnojív… Z degradovanej pôdy sa vyparujú veľké množstvá oxidu uhličitého a vo významnej miere prispievajú ku klimatickým zmenám.

Ničenie pôdnej pokrývky planéty z dlhodobého hľadiska vyjde hodne draho. A to nielen z finančného hľadiska. Je načase s tým skončiť.

Galéria k článku

Autor

Peter Žilka

Peter Žilka

Ekonadšenec, Záhradník, Kutil, Developer, Dizajnér…

Article categories: Pôda EKOUHLIE
Publikované: Facebook
Zdieľať článok

Related articles