Kľúčom k efektívnehu kúreniu drevom je udržať horúci vzduch čo najdlhšie v krbe. Aby mal čas odovzdať svoje teplo stenám krbu a tým aj vykurovanej miestnosti. Prívod vzduchu otvorený dokorán a obrovské plamene ktoré v krbe šľahajú síce môžu vyzerať účinne, v skutočnosti ale všetko vygenerované teplo len vyletí do pár sekúnd von komínom.
Prívod vzduchu do krbu by mal byť čo najmenší. Ideálne ak sa doň vzduch nasáva len cez jeho netesnosti. Prúdenie vzduchu sa dá obmedziť aj komínovou klapkou. Horúci vzduch potom odchádza pomaly a má viac času svoju tepelnú energiu odovzdať stenám krbu. Krb sa tým viac rozhorúči. Pri vyššej teplote je spaľovanie dokonalejšie. Čím vyššia teplota, tým väčšie percento dreva sa premení na teplo a menej ho odletí komínom v podobe sadzí. Plamene pri tom nemusia byť vôbec viditeľné. Stačí ak sú pri tom polená poriadne rozžeravené a zároveň takmer vôbec nedymia. Po priškrtení prívodu vzduchu do krbu horí drevo dlhšie a z každého polena je väčší úžitok. Úspora sa pri tom môže pohybovať až v desiatkach percent.
Aby sme mohli prívod vzduchu do krbu priškrtiť a zároveň oheň neuhasiť, sú potrebné dve veci. Krb a komín musia byť dostatočne rozhorúčené aby komínový efekt dokázal nasávať dostatočné množstvo vzduchu aj cez úzke škáry. Krb sa dá rýchlo rozohriať na potrebnú teplotu použitím triesok a tenších polien dreva ktoré necháme poriadne rozhorieť. Prívod vzduchu krátko po zapálení ohňa preto môže zostať poriadne otvorený až kým sa krb nerozhorúči. Čím skôr sa tak stane, tým skôr môžeme prívod vzduchu uzavrieť a začasť drevo spaľovať veľmi efektívne. Druhá vec—drevo musí byť suché. Vlhké drevo horí buď veľkým plameňom, čo je neefektívne, alebo zhasne. Kupovať drevo na zimu preto treba najneskôr na jar, aby malo do zimy čas vyschnúť. Ale kľudne aj o rok-dva skôr. Uskladnené má byť na suchom stanovišti chránené pred dažďom. S vlhkým drevom sa nedá kúriť efektívne. Prejaví sa to výrazne väčším množstvom spáleného dreva.
Po rozhorení už stačí prívod vzduchu do krbu otvárať len po priložení alebo keď drevo začína dymiť. Intenzita kúrenia sa reguluje množstvom horiaceho dreva, nie veľkosťou plameňov otvorením spodných dvierok. Počíta sa pritom povrchová plocha polien, nie ich objem. Poleno rozseknuté na polovicu bude teda miestnosť vyhrievať viac ako rovnaké poleno ktoré je vcelku. Objem je síce rovnaký, ale vnútro polena ku ktorému sa zatiaľ plamene nedostali žiadne teplo neprodukuje.
Využitie popola na výrobu kompostu
Zužitkovanie popola je ďalším spôsobom ako kúrenie drevom ďalej zefektívniť a časť dreva využiť ešte raz. Popol je pre pôdu skvelý výživový doplnok. V minulosti sa poľnohospodárska pôda získavala spálením lesa. Bolo to hodne barbarské, ale zároveň účinné. Popol totiž obsahuje množstvo látok ktoré sú rastlinám k dispozícii prakticky okamžite. Netreba čakať na ich skompostovanie.
Popol má vysoké pH. Vo väčšom množstve by nespravil dobre kyslomilným rastlinám. Roztrúsený po povrchu pH neovplyvní ale to by asi záhrada vyzerala ako po výbuchu neďalekej sopky. Najistejšie je dať ho do kompostu. Kompost má kyslejšie pH, takže zásaditosť popola neutralizuje.
Aby sa mohol popol v záhrade využiť, nesmú v ňom byť spálené žiadne plasty a iný anorganický bordel. Na prvý pohľad vyzerá popol ako popol, ale v záhrade by robil viac škody než úžitku.
Biouhlie z krbu
Občas sa stane, že oheň v noci vyhasne aj predtým než by spálil všetky kusy dreva. Ak je pri tom prívod vzduchu priškrtený, dochádza k pyrolyzovaniu posledného polena. Pyrolýza je proces horenia pri malom prísune vzduchu. Vysoká teplota je v tomto prípade zabezpečená zostatkovým teplom krbu a samotnou pyrolýzou. Prísun vzduchu je čím ďalej tým menší vplyvom klesajúcej teploty vyhasínajúceho ohňa a tým aj znižujúcemu sa komínovému efektu ktorý do krbu ťahá menej a menej vzduchu. Pri pyrolýze sa z dreva spaľujú unikajúce oleje, ale menej horľavý uhlík už len mení svoje chemické väzby a pretvára sa na uhlík v stabilnej, biologicky nerozložiteľnej forme. Zostáva po ňom drevo ktoré je úplne čierne a drví sa na kocky. Bežne ho v takejto forme poznáme ako drevené uhlie. To sa môže vďaka svojim unikátnym vlastnostiam stať veľmi cenným doplnkom kompostu. Kompost vďaka nemu dokáže v pôde zadržať väčšie množstvo vzduchu, vody aj živín. Čím viac sa nám podarí toto spyrolyzované poleno viac rozdrviť, tým bude mať na kompost výraznejší pozitívny vplyv. V takejto forme, kde sú už póry dreveného uhlia otvorené (aktivované), ho svet pozná ako biouhlie/biochar. Biouhlie je neodmysliteľnou súčasťou permakultúrnych záhrad a čoraz častejšie sa používa aj pri komerčnom pestovaní kultúrnych plodín. Podobné biouhlie je dostupné aj na našom eShope EKOUHLIE.sk. Tu sa už ale jedná o vysokokvalitné biouhlie vyrábané špeciálne pre aplikáciu do pôdy. Z triedeného dreva, bez popola, aktivované dôkladným procesom drvenia. Vylepšiť svoj vlastnoručne vyrábaný kompost alebo pôdu vo svojej záhrade biouhlím tak môžete vo väčšej miere a celoročne. Nielen počas vykurovacej sezóny.