Polievanie rastlín nemusí byť žiadna veda. Jednoducho sa na ne pustí voda. Okrem polievania halabala sa ale dá polievať aj efektívnejšie a tak aby z neho mali rastliny viac úžitku a menej stresu. Za správne polievanie sa nám odvďačia krásou a vyššou úrodou.

Ako polievať

Polievanie záhrady ružicou
Polievanie záhrady ružicou

Zriedkavo a výdatne. Takýto typ polievania lepšie imituje prirodzený dážď. Voda sa pri ňom dostane hlbšie pod povrch takže aj koreňové systémy sa vytvárajú hlbšie. To zvyšuje odolnosť rastlín voči suchu. Na to aby v horúcich letných mesiacoch vyschlo vrchných pár centimetrov pôdy stačí len pár hodín. Rastliny ktorých koreňový systém nesiaha hlbšie začnú rýchlo vysychať tiež. Hlbšie pod povrchom zostáva pôda vlhká dlhšie. Aj niekoľko týždňov od posledného dažďa. Rastliny ktorých korene sem siahajú stačí polievať zriedkavejšie alebo vôbec.

Každodenné krátke polievanie funguje tiež, ale len dokým neodcestujeme na týždeň preč z domu. Vtedy môže veľa rastlín uhynúť pretože majú väčšinu koreňov tesne pod povrchom - kde pôda vysychá už po jednom horúcom letnom dni. A na vyschnutie tejto vrstvy pôdy nie sú pripravené.

Kedy polievať

Ráno
Ráno

Hocikedy. Spálené listy od polievania na poludnie sú mýtus. Na poludnie je polievanie akurát menej efektívne. Veľa vody sa vyparí predtým než by dosiahla korene rastlín. Ráno alebo večer je polievanie efektívnejšie tým že sa voda udrží v pôde dlhšie. Rastliny ale vodu potrebujú v prvom rade cez deň počas fotosyntetizácie. V noci sú prieduchy v listoch rastlín zavreté, transpirácia je pozastavená. Cez rastlinu počas noci takmer žiadna voda neprúdi. Pekne sa to dá pozorovať na zvädnutých rastlinách ktoré pri zotmení zázračne ožijú aj bez toho aby sme ich medzitým poliali. Počas noci sa z pôdy veľa vody nevyparí, takže večerné a nočné polievanie vôbec nie je márne. Ideálny čas na polievanie v poradí je teda:

  1. Ráno
  2. Večer a v noci
  3. Počas dňa

Polievanie ružicou

Striekanie vody po povrchu má svoje výhody aj nevýhody. Sprcha namiesto priameho prúdu rozptýli vodu rovnomernejšie a menej narúša pôdu. Počas polievania sa zároveň umyjú listy rastlín. Dostane sa k ním potom viac svetla a vzduchu vďaka čomu môžu efektívnejšie fotosyntetizovať. Polievanie ružicou je vhodné najmä ak dlho nepršalo alebo sa v okolí záhrady niečo prášilo. Platí to aj pre rastliny v interiéri alebo v skleníku kde neprší vôbec.

Paradajky
Paradajky

Polievanie ružicou nie je práve najvhodnejšie pre chúlostivejšíe rastliny napríklad pre paradajky. Ak voda dopadá priamo na pôdu, kvapky blata fŕkajú na listy a stonky okolitých rastlín spolu s rôznymi patogénmi. Rastliny s nimi musia následne bojovať čo sa prejaví na ich zdraví a úrode. Pôda by ale každopádne mala byť zamulčovaná aby k tomuto fŕkaniu blata nedochádzalo ani počas dažďa.

Zeleninu chúlostivú na hubové ochorenia je vhodnejšie polievať ráno. Huby majú radi vlhko. Kvapky vody sa na listoch v noci udržia dlhšie a hubám by mohli dať dosť času na to aby sa rozrástli a rastlinu napadli. Pri polievaní ráno sa kvapky vody na priamom slnku rýchlo vyparia a hubové ochorenia tak majú smolu. Ďalším spôsobom ako hubovým ochoreniam predísť je polievať rastliny priamo ku koreňom a nie krížom cez listy.

Ako polievať záhradu efektívne

Polievanie je neefektívne vtedy keď sa veľká časť vody vyparí do vzduchu skôr než by ju rastliny dokázali využiť. Polievanie ružicou na poludnie je neefektívne. Menšie kvapky vody na pôdu ani nedopadnú. Časť sa vyparí ešte počas letu, ďalšia časť sa odparí z rozhorúčených listov. V malých záhradách to nehrá príliš veľkú rolu, polieva sa keď je čas a tým čo je poruke. Čím je ale záhrada väčšia, tým sa v priebehu rokov zbiera viac a viac zbytočne vynaloženej energie a času na polievanie. Polievanie ružicou sa dá pomerne ľahko zefektívniť. Pôdu treba polievať výdatne, aby voda nasiakla do hĺbky a nielen pár milimetrov pod povrchom. Na povrchu pôdy treba mať stále vrstvu mulču ktorá bráni rýchlemu odparovaniu pôdnej vlahy. Polievať rovno ku koreňom rastlín, nie kropením listov z ktorých sa voda rýchlo vyparí.

Kvapková závlaha

Kvapková závlaha
Kvapková závlaha

Na väčších plochách sa dá zálievka dopraviť bližšie ku koreňom pomocou kvapkovej závlahy. Kvapková závlaha je oproti rozprašovaniu vody po povrchu neporovnateľne efektívnejšia. Veľké farmy prechodom na kvapkovú závlahu šetria milióny. Jedná sa o lepšiu formu závlahy z viacerých dôvodov:

  • Závlaha je ukrytá v tieni rastlín, prípadne aj pod vrstvou mulču. Na vodu nedopadá slnečné žiarenie, odparuje sa preto pomalšie.
  • Menej vody potrebnej na polievanie znamená úsporu na energii čerpadla aj na čase strávenom polievaním.
  • To že na udržanie úrody stačí menej vody je výhoda v oblastiach kde voda obsahuje množstvo solí. Vyparená voda po sebe zanecháva soli. Ak ich po sebe zanechá priveľa, pôda sa stáva neúrodnou.

Nevýhodou kvapkovej závlahy je jej vysoká cena a náročné opravy v porovnaní s jednoduchou záhradnou hadicou pri ktorej sa nanajvýš zasekne ružica. Na väčších políčkach je investícia do kvapkovej závlahy vrátená aj niekoľkonásobne v podobe úspor na vode. V menších záhradách je to skôr o komforte.
Existujú aj rôzne ďalšie zavlažovacie systémy. Drenážne járky, perforované drenážne rúry zakopané pod zem do ktorých sa púšťa dažďová voda zo strechy, nadzemné aj podzemné presakovacie nádoby a podobne.

Teplota vody

Zachytávanie dažďovej vody zo strechy
Zachytávanie dažďovej vody zo strechy

Polievanie ľadovou vodou zo studne alebo vodovodu je pre rastliny stresujúce. Ideálne by mala mať zálievková voda teplotu okolo 20℃. Nižšia teplota zálievky môže v dôsledku teplotného šoku nepriaznivo ovplyvniť schopnosť koreňov vstrebávať vodu a živiny. Čím je teplota vody vyššia, tým v sebe dokáže viazať menej rozpusteného kyslíka. Zalievanie príliš teplou vodou tak môže v pôde vytvárať anaeróbne podmienky ktoré vyhovujú skôr rôznym patogénom než užitočným mikroorganizmom. Rastliny sú v takom prípade vystavené stresu v dôsledku napadnutia chorobami voči ktorým sa musia brániť. Ideálna na polievanie je preto dažďová voda. Priamo dopadajúci dážď, ale aj dažďová voda zachytená do sudov, podzemných nádrží či jazierok. Aby sa na povrchu zachytená dažďová voda v lete na slnku neprehrievala, je vhodné ju zatieniť. Platí to pre nádrže na dažďovú vodu aj pre malé a plytké jazierka.

Autor

Peter Žilka

Peter Žilka

Ekonadšenec, Záhradkár, Kutil, Front-end developer, Dizajnér…

Publikované: Facebook
Zdieľať článok

Súvisiace články