Tento rok nám do záhrady dorazila hŕba kameňa. Konkrétne 24 tonová hŕba travertínu. A už je aj hotový prvý menší projekt z tohto kamenia. Suchý múrik popri cestičke záhradou.
Kamene sú uložené v 45° uhle. Je to niečo medzi suchým múrikom a skalkou. Kamene ležia jeden na druhom a zároveň priamo na zemi. Stabilita takéhoto múrika je veľmi dobrá v porovnaní s múrikmi ktoré idú kolmo nahor.
Kamene sú osadené zhruba 15 centimetrov pod povrch. Štrkové lôžko ani hĺbka zapustenia kameňov pri tomto type múrika nemusia byť vôbec veľké. Kamene totiž ležia priamo na pôde a malé posuny v dôsledku premŕzania pôdy nebudú vôbec vadiť.
Škáry múrika vyplnené kompostom s Ekouhlím. Pomôžu na tomto rýchlo sa vysúšajúcom mieste udržať vlahu čo najdlhšie. Zároveň pomôžu rozmachu koreňových sústav okolo skál. Rastliny tak svojimi koreňmi múrik ďalej spevnia.
Prúd vody splaví kompost hlbšie do škár. Dutiny ktoré v múriku kde-tu zostanú určite radi využijú jašterice, chrobáky a rôzny iný hmyz.
Povrch záhona od svojho vytvorenia za uplynulé roky o pár centimetrov klesol. Chodením, tým ako zemina po prekopaní a terénnych úpravách postupne sadá a tiež zosuvom zo strán. Vznikol tak priestor pre vrstvu novej úrodnej pôdy. Teraz keď je okraj záhona spevnený sa môže povrch dorovnať. Využije sa pritom pôda ktorá sa nahromadila z výsadby, zemných vrtov a podobne.
Na povrch záhona ide pár centimetrov pôdy zmiešanej s kompostom v pomere 1:1. Kompost je z nášho vlastného kompostéra. Jeho zloženie je optimalizované pre huby a je ďalej obohatený aj o Ekouhlie v pomere 5:1 aby boli jeho mikrobiologické a vodozádržné vlastnosti čo najlepšie. Prímes klasickej pôdy slúži na to aby ju rastliny klíčiace na povrchu poznali a nebáli sa do nej vrastať hlbšie pod zem. Ak by šla na povrch len vrstva čistého kompostu, korene niektorých rastlín by mali tendenciu zostávať v tejto extra úrodnej vrstve. V horúcich letných mesiacoch by ale bola plytká koreňová sústava náchylná na vyschnutie.
Pri zakrývaní záhona novou vrstvou substrátu zakrývam aj pôvodný mulč a odumreté časti rastlín ktoré sa tu nahromadili. Listy, trvalky z minulej sezóny, vetvičky z jarného rezu kríkov. Spolu s kompostom a biouhlím je to ďalší organický materiál ktorý sa dostane pod povrch. Záhradu v tejto fáze treba presvedčiť, že aj keď sa tu hodne kopalo, pôda nie je rozrývaním zdevastovaná a netreba ju začať hneď zachraňovať. Ak by som to nespravil, zapne sa imunitný systém záhrady a príroda si do kyprej pôdy nasadí množstvo rôznej buriny aby ju čo najskôr spevnila, obohatila o organickú hmotu, prinavrátila do pôdy život a rozbehla tak proces prirodzenej sukcesie od nuly. Kompost s množstvom pôdnych baktérií a hubových vlákien, spolu s hromadou ďalšej organickej hmoty imituje zrelší pôdny ekosystém do ktorého už príroda môže sadiť rastliny vyššieho štádia sukcesie. Namiesto množstva pýru a podobných nepríjemností by tu vďaka tomu mali začať klíčiť niektoré náletové kvitnúce byliny.
Na záver ešte vrstva mulču a dôkladné poliatie. Mulč ochráni pôdu a pomôže zadržať v záhone vlahu dlhšie. Výrazne tak obmedzí potrebu polievania a tiež zabezpečí vhodný biotop pre množstvo drobných živočíchov.
Záhon je teraz o poznanie svetlejší a čistejší. Funkciu lúčnych tráv ktoré tu doteraz rástli kvôli zúrodňovaniu pôdy a produkcií organickej hmoty postune nahrádzajú rozrastajúce sa stromy, kry a trvalky. Porast tráv teda už z tejto časti záhrady zmizol. Ostatné rastliny ktoré tu rastú tak dostanú viac svetla, uvoľnil sa tiež priestor aj pre výsadbu ďalších.
Z druhej strany cestičky sa nám poriadne rozrástla Saturejka. Nepatrí k rastlinám ktoré treba prosíkať aby sa im v záhrade darilo a aby neumreli. Takýto koberec dokáže vytvoriť pár malých rastlín v priebehu troch rokov. Saturejka prejde takmer cez všetko. Preplazí sa cez spevnené plochy, podlezie aj veľké kry. Dá sa ale bez problémov kedykoľvek strihať. Dobré je mať pri tom presne definovaný okraj pokiaľ má dovolené rásť.
Saturejka zostrihaná a ohraničená suchým múrikom. Tento múrik je otočený na juhozápad. Kamene orientované väčšinu dňa kolmo na dopadajúce slnečné lúče budú v lete poriadne rozhorúčené a substrát v ich škárach rýchlo presúšaný. Do škár medzi nimi preto prídu tie najodolnejšie druhy skalničiek ktoré suché obdobie roka bez problémov prežijú.
Skalničky vysadené vlani sa nám v žardiniérach pekne rozrástli. Druhová pestrosť je tiež pomerne dobrá, môže sa začať s presúvaním malých výhonkov a odnoží do suchého múrika.
Na množenie používam väčšinou tie najmenšie kúsky skalných ruží, odstrihnuté malé výhonky pôdopokryvných skalničiek a zopár väčších skalných ruží ktoré začali byť v pôvodnom umiestnení príliš nahusto. Do škár je jednoduchšie vysádzať menšie rastliny. Celý koreňový bal z kvetináčov by sa musel rezať a do škár pracne zatláčať.
Skalničky do suchého múrika vysádzam pinzetou. Zakoreňujú sa rýchlo, ide hlavne o to aby sa zo svahu neskotúľali a aby ich odtiaľ nezmyl dážď. Skalné ruže ktoré sú bez akéhokoľvek koreňa len jemne zatlačím do substrátu.