Ochrana rastlín pred vysychaním hĺbkovou výsadbou
Hĺbková výsadba so zameraním na zabezpečenie podzemnej vlahy je vhodná pre rôzne druhy krov, malých stromčekov, trvaliek, ale aj väčších jednoročných bylín medzi ktoré patria aj niektoré druhy zeleniny. Musia to byť rastliny, ktoré svoje korene dokážu pustiť hlboko pod povrch. Nie je vhodná pre malé rastliny s plytkým koreňovým systémom ktoré sa spoliehajú na vlahu z povrchu pôdy a nie z jej hĺbky. Nie je vhodná ani pre vzrastlé stromy, ktoré by mohli v hlbokej výsadbovej jame plnej kyprej pôdy a rozkladajúcej sa organickej hmoty pôsobením vlastnej váhy klesnúť pod zem.
Vhodná je pre záhrady kde má pôda dostatočne dobrú štruktúru a vlastnosti na to aby do nej dokázali korene vysádzaných rastlín vrásť a prosperovať v nej. Nie je vhodná pre záhrady kde je zem výrazne skompaktnená, bez života a svojimi vlastnosťami pripomína skôr betón než pôdu. V takejto záhrade je najprv nutná plošná revitalizácia—zlepšenie fyzikálnych a mikrobiologických vlastností pôdy.
Jama pre hĺbkovú výsadbu rastlín
Základom hĺbkovej výsadby je hlboký vrt. Čím hlbší, tým lepšie. Ideálne by mal ísť okolo pol metra pod zem aby sa doň všetko bez problémov zmestilo. Do kyprej vlhkej pôdy sa dá bez problémov vyhĺbiť pomocou zaoblenej záhradnej lopatky. Jamu stačí mať širokú 10 centimetrov. Ide tu predovšetkým o jej hĺbku a nie o to, koľko úrodného substrátu do nej natrepeme. Cieľom je čo najrýchlejšie nalákať korene rastliny čo najhlbšie pod povrch. Pri povrchu pôda v lete rýchlo vysychá. Ale desiatky centimetrov pod povrchom zostáva vlhká aj po niekoľkých týždňoch bez dažďa. Niektoré rastliny to robia prirodzene. Púšťajú pár veľmi dlhých koreňov aj niekoľko metrov kolmo pod povrch aj keď väčšina koreňovej sústavy je rozvetvená blízko povrchu kde je najviac živín. Hlboká výsadbová jama toto správanie uľahčí a podporí.
Zemný vrták s čepeľami
Pri hĺbení výsadbového vrtu je neoceniteľnou pomôckou zemný vrták. Najmä ak je pôda utlačená a suchá. Výsadbová jama je s ním hotová do pár minút. S kameňmi v pôde si lepšie poradí vrták ktorý používa čepele a nie špirálu. Dá sa s ním vnútri vrtu kývať a kameň tak vylomcovať. Suchú sypkú zeminu je v prípade takéhoto vrtáku jednoduchšie vyberať rukou.
Šírka výsadbovej jamy zodpovedajúca šírke koreňového balu vysádzanej rastliny
Výsadbová jama by pri povrchu mala mať priemer len o pár milimetrov väčší než priemer kvetináča vysádzanej rastliny. Tak aby sa dala rastlina ľahko vložiť a zbokov zasypať tenkou vrstvou nového substrátu. Rozrytie okolia výsadby by len zbytočne narušilo štruktúru pôdy, odbúralo z nej časť organickej hmoty a tým zhoršilo jej mikrobiologické vlastnosti. Malo by to za následok podporu rastu buriny a najmä rýchlejšie presychanie.
Napúšťanie výsadbovej jamy vodou
Pred výsadbou je potrebné mať celú plochu okolo výsadby vlhkú. V opačnom prípade vodu ktorou čerstvo vysadenú rastlinu zalejeme rýchlo vstrebe okolitá pôda a koreňom nezostane nič. Toto je jeden z dôvodov prečo je rastliny vhodnejšie vysádzať na jar a na jeseň. Rastliny vysadené v lete občas vyschnú aj keď sú poctivo polievané, pretože zálievka odíde do okolitej pôdy. V lete je preto pred výsadbou potrebné výsadbovú jamu až po vrch napustiť vodou a počkať kým odtečie.
Vsakovanie vody do okolia výsadby
Voda napustená do výsadbovej jamy v závislosti od štruktúry pôdy vsakuje aj niekoľko hodín. Ak sa nám nechce čakať, treba jamu napustiť o deň skôr a nechať vodu vsakovať cez noc. Pre ešte výraznejší účinok sa môže napustenie vodou niekoľkokrát zopakovať.
Kompostovanie odpadu živočíšneho pôvodu
Dno polmetrového výsadbového vrtu je skvelým miestom na zbavenie sa organického odpadu živočíšneho pôvodu. Rozkladá sa rovnako ako odpad rastlinného pôvodu, do kompostu sa nedáva len kvôli tomu že pri rozklade smrdí a láka zvieratá. Pol metra pod zemou nič takého nehrozí.
Odpadové drevo nasiaknuté vodou
K výsadbe ďalej budeme potrebovať odpadové drevo. Čím staršie a spráchnivelejšie, tým lepšie. V pôde bude plniť funkciu zásobárne vody. Aby bola táto zásobáreň pripravená okamžite, treba nechať drevo pár dní ponorené vo vode aby čo najviac nasiaklo.
Drevo na dne výsadbového vrtu
Väčšina výsadbového vrtu je vyplnená drevom. Po mnoho rokov bude počas daždivých mesiacov nasakovať vodou a v suchom lete naopak vodu uvoľňovať. Vysadená rastlina ktorej korene medzitým medzi kusy dreva vrastú tak budú mať potrebnú vlahu po celý rok. Aj v čase keď už bude pôda naokolo aj v tejto hĺbke suchá.
Tenké triesky na dne výsadbového vrtu
Zakopané drevo sa bude postupom času rozkladať. Čím je jeho povrchová plocha väčšia, tým sa bude rozkladať rýchlejšie. Menšie kusy sa na špongiu plnú vody premenia rýchlejšie. Pri paradajkách má preto väčší zmysel zakopať natenko nakálané triesky, pri dlhovekých kríkoch ktoré chceme zabezpečiť pred vyschnutím na niekoľko rokov dopredu to môžu byť kľudne aj polená palivového dreva.
Po rokoch sa drevo rozpadne úplne. Stane sa z neho úrodný kompost. Funkciu zásobárne vody tak postupne vystrieda funkcia zásobárne živín. Rastlina už v tom čase bude mať koreňmi prerastené široké okolie takže na vyschnutie nebude zďaleka taká náchylná ako prvé roky po výsadbe.
Kompost z kompostárne
Ďalej k výsadbe budeme potrebovať kompost. Ideálne domáci, ktorý je v princípe najekologickejší a tiež najbohatší na mikrobiálny život. Druhým najvhodnejším a najekologickejším druhom kompostu je kompost z najbližšej kompostárne ktorý si naberieme do vlastných vriec.
Kompost a rôzne iné substráty z obchodu sa v našej záhrade neosvedčili. V záujme zlikvidovania všetkých semien sa zvykne takýto substrát sterilizovať pri vysokej teplote. To zabije aj časť mikroorganizmov ktoré sa v ňom nachádzajú. Štruktúru má potom síce vynikajúcu, ale rastliny v ňom nenachádzajú svojich symbiotických partnerov a rastú viditeľne pomalšie. Do špeciálnych výsadbových substrátov sa tiež zvyknú pridávať umelé hnojivá. Umelé hnojivá pri vyživovaní rastlín obchádzajú mikrobiálny pôdny život. V pôde s umelými hnojivami sa kvôli tomu nachádza menej mikroorganizmov. Málo hubových vlákien v pôde zadrží len málo vlahy a tiež je zhoršená jej distribúcia. V pôde obohatenej o umelé hnojivá rastliny tvoria výrazne menšie koreňové sústavy. K výsadbe zameranej na odolnosť rastlín voči suchu preto umelé hnojivá rozhodne nepatria!
Kompost obohatený o Ekouhlie (biouhlie)
Pred aplikáciou je ešte potrebné do kompostu primiešať Ekouhlie (biouhlie). Biouhlie má vďaka pórovitej štruktúre dobré vodozádržné schopnosti. Počas dažďa alebo polievania sa póry biouhlia naplnia vodou a táto sa neskôr postupne uvoľňuje do okolitej pôdy a koreňov. Na zadržanie vody rovnako dobre poslúži aj vermikulit. V čom je ale biouhlie výrazne lepšie, je jeho schopnosť zvýšiť populáciu mikroorganizmov v pôde. V pôde bohatej na mikrobiálny život je lepšia distribúcia vlahy. Hubové vlákna vodu dokážu preniesť na veľké vzdialenosti a tiež z úzkych priestorov do ktorých sa korene nedostanú. Čo je v tomto prípade najdôležitejšie, že v pôde bohatej na mikroorganizmy rastliny vytvárajú bohatšie koreňové sústavy. Veľký a bohato rozvetvený koreňový systém je v čase sucha veľmi dôležitý. Čím viac koreňov, tým väčšia šanca že niektorý z nich bude mať prístup k zostatkovej pôdnej vlahe.
Zasýpanie dreva kompostom s biouhlím
Drevo vo výsadbovej jame sa zasype kompostom obohateným o biouhlie. Množstvo mikroorganizmov ktoré sa v ňom nachádzajú pomôže drevo v krátkom čase premeniť na čo najviac nasiakavú zásobáreň vody s vlastnosťami podobnými špongii. Úzke priestory medzi jednotlivými kusmi dreva sa zasypú jednoduchšie ak je kompost suchý. Ale rovnako dobre ho do škár dostane prúd vody. Vzduchové dutiny sú tu nežiaduce. Drevo by malo mať kontakt so substrátom po celej ploche.
Miešanie výsadbového substrátu
Ďalej na výsadbu použijeme zmes kompostu a zeminy z hornej časti výsadbovej jamy. Cieľom je, aby rastliny poznali okolitú pôdu a nebáli sa do nej pustiť ďalšie korene. Pomôže to lepšiemu zakoreneniu. Rastlina sa rýchlo ukotví a v okolitej pôde nájde ďalšiu vlahu a živiny. Ak by sa k výsadbe pôda z okolia nepoužila, rastliny by mali tendenciu krútiť svoje korene vnútri výsadbovej jamy kde je substrát najkyprejší a najúrodnejší.
Priebežné utláčanie zeminy počas výsadby
Substrát pri výsadbe priebežne utláčam. Vďaka kompostu a primiešanému Ekouhliu netreba mať obavy že by sa príliš skompaktnil. Navoľno nasypaný substrát by pri polievaní usadol. Rastlina by mohla klesnúť pod povrch alebo by sa pod koreňmi vytvorili vzduchové dutiny ktoré tu v tejto fáze robia viac škody než úžitku. Zeminu bude potrebné ďalej pri výsadbe utlačiť aj po obvode koreňového balu. Tak aby mala čo najväčšia plocha koreňov priamy kontakt so substrátom.
Prerezávanie koreňov po obvode koreňového balu
Kým rastlina žije, púšťa svoje korene ďalej a ďalej do okolitej pôdy hľadajúc nové zdroje vody a živín. V kvetináčoch takúto možnosť nemajú, preto sa korene len krútia po obvode. Kruhy koreňov treba po obvode pred výsadbou prerezať ostrým nožíkom. Namiesto toho aby koreň ďalej rástol v kruhu sa v miestach rezu rozvetví a skôr vyrazí mimo pôvodný koreňový bal. Výsledkom je rýchlejšie vytvorenie viac rozvetvenej koreňovej sústavy.
Odrezanie zhlukov koreňov
Zhluky koreňov zo spodku koreňového balu ktoré z dna kvetináča úplne vytlačili substrát sa môžu kompletne odrezať. Nemajú kontakt s okolitou pôdou len sami so sebou takže rastline nie sú príliš k úžitku.
Uvoľnenie koreňov po obvode koreňového balu
Rezanie koreňov pred výsadbou je pre rastlinu stresujúce, ale dostatok vlahy po výsadbe pomôže rastline tento stres bez problémov prekonať. Korene ktoré nerastú v kruhu netreba rezať, stačí ich pred výsadbou uvoľniť aby sa urýchlilo ich prerastanie do strán.
Malý zemný val okolo čerstvo vysadenej rastliny
Po výsadbe sa bude rastlina ešte zalievať. Aby táto voda neodtekala po povrchu ale išla smerom nadol, treba okolo rastliny vytvoriť malý pôdny val. Stačí pár milimetrov do výšky, nemusí byť ani príliš utlačený. Aj takýto malý val ktorý vyzerá skôr symbolicky dokáže vodu udržať na mieste a dopriať jej tak dostatok času na to aby vsiakla smerom nadol ku koreňom rastliny. Čím väčšia rastlina, tým by mal byť val širší a vyšší. Nasledujúci rok-dva pomôže udržať pri rastline aj dažďovú vodu stekajúcu po jej listoch a stonkách. Potom sa val väčšinou sám rozpadne a zrovná s povrchom.
Zamulčovanie vysadenej rastliny
Asi najdôležitejším opatrením proti vysúšaniu pôdy je vrstva mulču. Tak ako vypraté oblečenie vyschne najrýchlejšie na priamom slnku, tak vyschne aj pôda vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Jej zakrytie je preto veľmi dôležité. Organický mulč má pre pôdu aj ďalší pozitívny vplyv. Žiadna pôda v záhrade by preto menala zostávať odkrytá. Rastliny si okolo seba časom vytvoria mulč sami. Z lístia či ihličia. Kým opadne dostatočné množstvo listov na dôkladné pokrytie pôdy, mulč zabezpečí rôzny iný organický materiál ktorý je v záhrade akurát k dispozícií. Kôra, drvené konáre z jarného rezu alebo z vianočných stromčekov, seno, slama, fazuľové struky a podobne. Mulč zároveň spomalí dopadajúce kvapky dažďa. Na povrchu pôdy zabráni vytvoreniu škrupiny zo stvrdnutej zeminy a zabezpečí tak lepšie a rovnomernejšie vstrebávanie vody ku koreňom rastlín.
Polievanie po výsadbe
Posledným krokom výsadby je dôkladné poliatie. Počkať kým voda vsiakne, poliať znova a toto pár krát zopakovať. Netreba zabúdať na to, že plníme pol metra hlbokú jamu. Polieva sa aj keď bol na výsadbu použitý vlhký substrát. Dokonca aj keby akurát pršalo. Silný prúd vody zabezpečí že substrát lepšie priľne o korene. Stekajúca voda so sebou berie aj čiastočky substrátu a vyplní tak vzduchové dutiny pod povrchom. Po výsadbe sú vzduchové dutiny okolo koreňov nežiaduce.
Plodnice húb vyrastajúce v okolí hĺbkovej výsadby
Dôkladná hĺbková výsadba s použitím dreva, kvalitného kompostu a Ekouhlia nielenže zabezpečí rastline vodu priamo, ale rozprúdi aj rozmach podhubia a iných pôdnych mikroorganizmov. Tie sa budú s rastlinou o seba navzájom starať v symbiotickom vzťahu aj mnoho rokov po výsadbe. Do pár mesiacov po výsadbe sa môžeme tešiť na rôzne plodnice húb vykúkajúce nad povrch. Dôkaz že v pôde okolo vysadenej rastliny to žije a že sme ju vysadili ozaj na jednotku.