Menu

Symbiotické pôdne partnerstvá

Symbiotické partnerstvo stromov a húb

Obsah článku

Pôda je živý organizmus. Dýcha, hýbe sa, prijíma a vylučuje potravu, komunikuje. Každá hrsť pôdy je totiž okrem neživých minerálov tvorená aj miliardami drobných organizmov ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Práve vďaka nim pôda žije a práve vďaka nim dokážu v pôde prežiť aj rastliny s ktorými si pôdne mikroorganizmy vyvinuli komplexné symbiotické partnerstvá.

Podzemná symbióza medzi rastlinami a mikroorganizmami spočíva hlavne v predávaní minerálov vydolovaných baktériami za cukor vyprodukovaný rastlinami. Hubové vlákna tvoria dopravnú sieť ktorá túto výmenu zabezpečuje aj na veľké vzdialenosti.

Ťažba minerálov

Aj z týchto kameňov sa raz stane pôda
Aj z týchto kameňov sa raz stane pôda

Každé zrnko piesku, prachu či ílu z ktorých je zemina zložená obsahuje najrôznejšie minerály - mikroživiny, ktoré rastliny potrebujú na svoj rast. Pôda preto aj bez pridávania akýchkoľvek hnojív obsahuje prakticky neobmedzené množstvo mikroživín. Prvý zádrhel je, že rastliny prijímajú potravu po jednotlivých atómoch, resp. molekulách. A keďže nemajú zuby ktorými by zrnká zeminy rozomleli, k potrebným živinám sa priamo nedostanú. Na to je v pôde potrebné mať baktérie. Baktérie, tak ako aj ostatné živé organizmy potravu prijímajú aj vylučujú. Výlučky baktérií čiastočky pôdy rozleptávajú a uvoľňujú z nich jednotlivé minerálne látky. Rastliny tak majú k dispozícií potrebné mikroživiny. Ďalší zádrhel - ako sa k nim dostať. Aj vzdialenosť jedného milimetra je v mikrosfére obrovská. Rastliny sa s tým vysporiadali hneď dvoma spôsobmi. Baktériám začali poskytovať ďalší zdroj potravy - cukor vyprodukovaný v listoch pri fotosyntéze. Rastliny cukor pumpujú do zeme a vypúšťajú do okolia svojich koreňov. Okolo koreňov tak majú baktérie neustály prísun čerstvej potravy a ich populácia sa zvyšuje. Teraz baktérie uvoľňujú minerálne látky v bezprostrednej blízkosti koreňovej sústavy rastlín. Ďalší spôsob ktorým sa rastliny dostávajú k minerálom je využitie podzemnej transportnej siete.

Transportná sieť

Lesné huby
Lesné huby

Korene rastlín majú obmedzený dosah a sú pomerne hrubé takže sa nedostanú do všetkých pôdnych škár. Aj keď rastliny vyčerpajú všetky dostupné a živiny a vlahu v bezprostrednej blízkosti svojich koreňov, okolitá pôda ich stále obsahuje veľké množstvo. Bolo by škoda to nevyužiť. Transport životodarnej vody a živín majú v pôde na starosti huby. Nespočetné kilometre mikroskopických vlákien spájajúce koreňové systémy tisícok rastlín a pokrývajúce obrovské plochy z ktorých presúvajú látky tam kde sú akurát najviac potrebné. Ku koreňom alebo až priamo do koreňov rastlín. Ani presúvanie materiálu hore-dole nie je zadarmo. Tak ako baktérie, aj huby sú za svoje transportné služby odmeňované cukrom ktorý rastliny cez svoje korene vylučujú do pôdy. A odmeňované sú fakt dobre. Stromy a kry im do pôdy posielajú až 80% všetkej potravy ktorú vo svojich listoch vyprodukujú. Veľmi štedrá, no adekvátna odmena za dôležitosť toho čo huby stromom ale aj ďalším rastlinám poskytujú. Bez tejto pomocnej transportnej siete by stromy neprežili pretože by nedokázali sami pokryť svoje nároky na obrovské množstvá živín a vlahy ktoré dennodenne spotrebovávajú. Keď sú už rastliny takto pekne poprepájané, bola by škoda existujúcu transportnú sieť nevyužiť ešte aj na niečo ďalšie. A to na komunikáciu.

Wood Wide Web

Koreňový systém stromu
Koreňový systém stromu

Podzemná sieť hubových vlákien pripomína náš internet. Tiež je to decentralizovaná sieť prepájajúca celý les prostredníctvom ktorej stromy komunikujú, s niekoľkými dôležitými uzlami okolo veľmi starých stromov. Stromy sa dokážu cez túto sieť varovať pred prichádzajúcimi škodcami. Ich susedia tak môžu začať vytvárať obranné protilátky v predstihu a škodcom sa tak ubrániť. Stromy ktoré varované neboli a prišli kvôli tomu o veľkú časť listovej plochy následne môžu požiadať o pomoc. Susedné stromy im cez vlákna húb pošlú potravu ktorú využijú na obnovu svojich listov. Ani masívne poškodenie ktoré by jedinec sám neprežil tak v lesnej sieti nemusí byť smrteľné. Najbližšie sa situácia môže otočiť. Stromy sa jeden o druhého starajú. Je aj v ich vlastnom záujme aby susedné stromy prežili. Chránia sa navzájom pred vetrom, spoločne vytvárajú príjemnejšiu lesnú mikroklímu a vedia si vypomôcť z ťažkých situácií. Stromy sú k sebe ohľaduplné aj nad povrchom. Nevrastajú svojimi konármi do korún svojich susedov aby ich neoberali o svetlo. Držia si konáre blízko pri kmeni na svojom kúsku lesa, alebo trpezlivo čakajú v prítmí svojich rodičov. Až dokým rodičia neumrú a neprenechajú svoj kúsok lesa potomstvu ktoré si celé desaťročia vychovávali. Tiež pomocou lesnej siete.

Lesné škôlky

Lesná škôlka
Lesná škôlka

Dospelé stromy priestor pod sebou kompletne zatienia. Svojimi listami potrebujú zachytiť čo najviac slnečných lúčov a premeniť ich na potravu aby mali dosť energie na každoročnú obnovu koruny, kvitnutie a energeticky náročnú tvorbu plodov. Priestor okolo nich je skoro celé vegetačné obdobie kompletne zatienený. Prostredie vhodné akurát tak pre tieňomilné rastliny. Stromy ktoré v dospelosti dorastajú do výšky 20 metrov a tvoria najvrchnejšiu, najslnečnejšiu etáž ekosystému ale rozhodne tieňomilné nie sú. Ako je potom možné že mladé stromy dokážu prežiť celé desaťročia v tieni dospelých jedincov? Nuž, tak ako tí šťastnejší z nás, aj oni majú starostlivých rodičov ktorí sa o ne trpezlivo starajú, chránia ich a živia zo svojich zásob potravy až dokým sa mladé stromy o seba nebudú vedieť postarať sami. Táto rodičovská starostlivosť by nebola možná bez hustej komunikačnej a transportnej siete hubových vlákien v lesnej pôde.

Rodičovská starostlivosť má v ríši stromov obrovský význam. Vďaka nej je viac stromov schopných prežiť prvé desaťročia svojho života počas ktorých sú najzraniteľnejšie. Ekosystém ktorého súčasťou je množstvo mladých stromov sa dokáže po prípadnom poškodení rýchlejšie zaceliť. Mladé stromy čakajú na svoju príležitosť a sú pripravené do pár rokov vyplniť medzery ktoré vzniknú po odumretí niektorého stromu. Znižuje sa tým šanca kalamity spôsobenej vetrom.

Jazyk stromov

Buk - koreňový systém
Buk - koreňový systém

Na komunikáciu je potrebný jazyk. Aj stromy majú ten svoj. Založený je na chémii. Stromy ho používajú na dorozumievanie sa s mikroorganizmami v pôde aj medzi sebou. Tisíce rôznych chemických zlúčenín vypúšťaných koreňmi aj nadzemnou časťou. Každá zlúčenia zodpovedá inému výrazu. Chemický jazyk každodenne používame aj my ľudia - feromóny, parfémy, scent marketing… Stromom by však takáto vágna forma komunikácie nestačila. Jazyk stromov musí byť exaktný. Svojím symbiotickým partnerským hubám musia dať vedieť ktorá konkrétna látka im chýba a tiež koľko jej potrebujú. Nedostatok ale aj prebytok mikroživín vie rastline zastaviť rast, znemožniť tvorbu plodov alebo byť dokonca smrteľný. Príkladom môže byť bór. Rastliny ho potrebujú veľmi málo. Ale je potrebný pri formovaní bunkových stien a rastliny sa bez neho nezaobídu. Na druhú stranu, bór vo veľkom množstve je pre rastliny toxický. Ak by rastliny nevedeli dať symbiotickým hubám vedieť že potrebujú bór, umreli by na následky nestabilných bunkových stien. Ak by prísun bóru hubami v určitom momente nestopli, ich vlastný symbiotický partneri by ich zabili otrávením.

Tak ako my ľudia poznáme členov svojej rodiny po hlase, dokážu aj stromy odlíšiť svojich potomkov a príbuzných od ostatných obyvateľov lesa. Vzájomná tolerancia a výpomoc v ťažších časoch sú prítomné aj medzi nepríbuznými stromami, dokonca aj medzidruhovo. Ale vlastná krv je vlastná krv (resp. miazga). Stromy rovnakého druhu a príbuzné stromy preto spolupracujú intenzívnejšie a semenáčikom klíčiacim v objatí koreňov svojej materskej rastliny sa dostáva obzvlášť veľká pozornosť. Materinská starostlivosť je vlastná aj ríši stromov.

Ako prírode pomôcť

Na symbiózu je potrebné aspoň dvoch. Zdravý pôdny ekosystém preto potrebuje ako rastliny, tak aj mikroorganizmy. Výsadba stromov prírode príliš nepomôže ak sa tie stromy nedožijú viac než pár rokov. Ale je to dobrý začiatok. Druhou polovicou úspechu je zabezpečiť aby sa vysadené stromy, ale aj ďalšie rastliny dožili dospelosti. Dosiahnuť sa to dá podporou symbiotických partnerstiev rastlín s mikroorganizmami. V zdravej pôde popretkávanej množstvom hubových vlákien majú rastliny vyššie šance na prežitie. Jednak lepším prístupom k živinám a vode, jednak tým že môžu spolupracovať.

Rastlinstvom

Čím je niekde viac rastlín, tým sa do pôdy dostane viac odumretej organickej hmoty a koreňových výlučkov. Tým majú mikroorganizmy viac potravy, tým je ich viac, tým je celý pôdny ekosystém odolnejší, podzemný internet robustnejší, rastliny zdravšie a mohutnejšie, tým do pôdy napumpujú viac organických zlúčenín, tým majú mikroorganizmy viac potravy a tak ďalej v cykle pozitívnej spätnej väzby v ktorom sa príroda sama regeneruje.

Kompostom

Kompost je potravou mikroorganizmov. Tým že do pôdy pridáme kompost sa môžu mikroorganizmy viac rozmnožiť… rovnako ako v predošlom prípade v ktorom organický materiál produkujú rastliny priamo. Podľa toho z čoho je kompost tvorený - či z jednoducho rozložiteľného rastlinného materiálu alebo naopak z ťažko rozložiteľnej celulózy - podporuje viac pôdne baktérie alebo huby. Kompost obsahuje veľké množstvá mikroorganizmov. Čo do počtu aj do diverzity. Na miestach kde bol pôdny život zničený by preto mal ísť kompost ako prvý. Bez mikroorganizmov v pôde žiadna symbióza nebude.

Mŕtvym drevom

Drevo je ťažko rozložiteľný materiál. Jeho rozklad v prírode zabezpečujú v prvom rade huby. Prítomnosť mŕtveho dreva preto v pôde pomáha rozmachu podhubia. Čím viac húb, tým robustnejší pôdny internet, rýchlejší prenos vlahy a žívín… Viac v článku Živé mŕtve drevo.

Ekouhlím

Rastliny, kompost a mŕtve drevo pôdnym mikroorganizmom poskytujú potravu, Ekouhlie im poskytuje domov. Mikroskopické póry ekouhlia sú rýchlo kolonizované veľkým množstvom mikroorganizmov. Má na ich populáciu v pôde pozitívny vplyv. Viac mikroorganizmov zabezpečí rýchlejšiu produkciu a distribúciu živín…

Galéria k článku

Súvisiace články