Obsah článku
Používanie mulču patrí k základným pravidlám starostlivosti o pôdu. Okrem ochrannej funkcie ktorú plní pre pôdu má jeho použitie nesporné výhody aj pre záhradkárov. Nech už sa jedná o okrasnú záhradu, úžitkovú záhradu či pole. Pôda zakrytá vrstvou organického mulču je zároveň neodmysliteľnou súčasťou každej permakultúrnej záhrady.
Čo je mulč
Najznámejším mulčom do záhrady je mulčovacia kôra. Rovnakú funkciu ale môže plniť množstvo iných, organických aj anorganických materiálov. Každý z nich má svoje výhody aj nevýhody.
Mulčovacia kôra alebo štiepka
Kôra má oproti iným materiálom svoje nesporné výhody. Cenovo je veľmi prijateľná, najmä ak sa použije trocha menej pekná kôra z píly. Táto môže okrem kôry obsahovať aj kúsky dreva. Kôra, najmä píniová je veľmi dekoratívna. Pôchôdzna aj po daždi takže ju možno okrem záhonov použiť aj na pokrytie cestičiek v záhrade. Zároveň je oproti bylinným materiálom hodne trvácna. Drevo sa síce postupne rozkladá, ale je to niekoľkoročný proces. Stačí ju raz za pár rokov dosypať čím sa obnoví aj jej dekoratívna funkcia. Píniová kôra použitá na cestičke sa za pár mesiacov používania rozpadne. Nemá to vplyv na jej funkčnosť, akurát už nevyzerá tak pekne.
Aby kôra zabránila rastu buriny, treba aplikovať okolo 5cm hrubú vrstvu. Prvú sezónu kým kôra neusadne z nej ešte môže občas nejaká burina vyrásť. V ďalších rokoch je to už skôr ojedinelé.
Slama
Slama je ako mulč vhodná najmä do zeleninových záhonov. Krátka životnosť zhruba jednej sezóny tu nevadí pretože tieto záhony tak či tak vyžadujú častejšiu starostlivosť. Ako mulč funguje skvele, populárna je však viac u farmárov ktorí ju sami produkujú než u bežných záhradkárov. Je to dané hlavne tým že je objemná, prašná, krátko skladovateľná a veľmi lacná. Jej predaj v záhradných centrá by bol preto ťažko realizovateľný a nerentabilný. Ak si ale viete nejaké balíky slamy zohnať, určite stojí za vyskúšanie.
Podobné vlastnosti a využitie majú aj ďalšie organické materiály napríklad v záhradách na jeseň bežne a hojne prítomné lístie, struky, šupky či posekané výhonky fazule a inej zeleniny. Seno a burina sa ako mulč nepoužívajú kvôli semenám ktoré obsahujú.
Štrk
Štrk vie byť v záhonoch veľmi dekoratívny. K dispozícií je v stovkách farieb a frakcií. Stačí si vybrať. Zo všetkých spomenutých materiálov je jednoznačne najviac trvácny. Zároveň ale aj najdrahší. Štrk je anorganický materiál takže sa v záhrade nerozkladá na kompost. To je výhoda - netreba ho dopĺňať ani polievať - zároveň ale aj nevýhoda oproti organickému mulču. Tým že sa priebežne nerozkladá, pôdu pod sebou nezúrodňuje.
Štrk má tendenciu sa zmiešavať s okolitou pôdou. Tým sa znehodnocuje aj pôda aj štrk. V stavebnícve sa na zabránenie ich zmiešania používa separačná geotextília. V záhradníctve sa na to tiež používa geotextília, tá má ale viac nevýhod než výhod. To potvrdí nejeden záhradkár. Vrstva štrku sa dá ako mulč použiť aj bez geotextílie, akurát to musí byť na správnom mieste. V tienistých alebo polievaných záhonoch by veľmi rýchlo zarástla burinou. V suchej skalke je už situácia úplne iná. Na juh alebo západ orientovaný svah, celodenný úpek, prehriata pôda a sucho. To sú faktory ktoré zamedzia rastu väčšiny náletových burín aj bez použitia geotextílie. Štrkový mulč sa navyše do skalky náramne hodí. Na zabránenie zmiešania s okolitou pôdou po ňom stačí nestúpať a na pohyb po skalke používať na to určené veľké kamene.
Výhodou štrku je aj jeho vysoká tepelná kapacita. Dokáže v sebe uchovať veľké množstvo tepla ktoré v noci postupne uvoľňuje. Tým kamene zmierňujú teplotné výkyvy povrchu pôdy.
Pôdopokryvné rastliny
Rastliny sú brané viac ako súčasť výsadby než ako mulčovacia vrstva ale plazivé pôdopokryvné rastliny ktoré povrch dôkladne pokryjú plnia rovnakú funkciu ako vrstva kôry či iného materiálu. Ba čo viac, sú jednoznačne tou najlepšou formou mulčovacej vrstvy. Lístie zhodené týmito rastlinami doĺňa do pôdy organickú hmotu podobne ako rozkladajúca sa slama a kôra. Ale len korene rastlín dokážu do pôdy pumpovať cukry - ďalšiu dôležitú zložku potravy pôdnych mikroorganizmov.
Funkcie mulčovacej vrstvy
Ochrana pred slnečným žiarením
Ultrafialové žiarenie dokáže spáliť aj nás ľudí. Čo asi dokáže spraviť s drobnými živočíchmi? Pre viaceré živočíchy navyknuté na život v temnej, chladnej a vlhkej pôde je pobyt na slnku smrteľný. Takej dážďovke stačí pár minút na to aby na priamom slnku umrela. Mulčovacia vrstva tomuto zabraňuje. Pôdne živočíchy môžu vyjsť na povrch za vzduchom a potravou bez toho aby ich slnko spálilo.
Ochrana pred skompaktnením pôdy
Udupaná skompaktnená pôda nie je dobrým miestom pre život rastlín ani živočíchov. Okrem toho že je tvrdá, je v nej aj málo vzduchu a zle zadržiava vlahu. Hrubá vrstva mulču skompaktneniu pôdy účinne bráni. Ak sa jedná o frekventovanú záhradnú cestičku, nemusí ani vrstva mulču stačiť a je vhodnejšie použiť šlapáky ktoré váhu rozložia na väčšiu plochu.
Ochrana pred dažďom
Z nášho pohľadu sú kvapky dažďa neškodné. Z pohľadu mikroorganizmov sú to obrovské masy vody dopadajúce na zem rýchlosťou 30km/h schopné neskutočnej devastácie. Okrem priameho usmrtenia drobných živočíchov kvapky dažďa ako tisícky kladív udupávajú pôdu a rozmetávajú jej čiastočky vrátane rôznych patogénov všade naokolo. To neznamená že dážď je pre tento mikrokozmos škodlivý, akurát že by nemal na pôdu dopadať priamo. Vrstva mulču a listy rastlín kvapôčky vody ubrzdia. Na pôdu potom dopadajú menšou rýchlosťou alebo stekajú po steblách rastlín. Mulč chráni aj samotné rastliny. Napríklad také paradajky sú dosť citlivé na hubové ochorenia. Ak je pôda okolo nich odkrytá, počas dažďa na listy rastlín fŕka blato. Spolu s blatom sa im na listy dostanú aj spóry húb. Výsledkom sú choré rastliny. Ak je ale pôda okolo paradajok zamulčovaná, na listy im žiadne blato nestrieka. Energiu ktorú by inak venovali na boj s ochorením tak môžu venovať tvorbe plodov. Rovnako to funguje aj pri ďalších rastlinách. Buď svoju energiu venujú na boj s patogénmi alebo na tvorbu kvetov, plodov a prírastkov.
Ochrana pred vysychaním pôdy
Čo spravíme v lete s vypratým šatstvom ak chceme aby rýchlejšie vyschlo? Vyložíme ho na priame slnko. Čo spravíme ak chceme aby pôda rýchlejšie vyschla, museli sme ju častejšie polievať a aby v nej rastliny skôr uhynuli? Tiež ju necháme holú, vystavenú priamemu slnku. Opak je väčšinou pravdou - chceme aby pôda vysychala pomalšie. Riešenie je aj v tomto prípade rovnako jednoduché - pôdu zakryť mulčovacou vrstvou.
Zmiernenie teplotných výkyvov
Priame slnečné žiarenie dokáže predmety poriadne rozpáliť. Aj keď má vzduch príjemných 30°C, na niektoré tmavšie kamene ležiace na slnku sa nedá stúpiť pretože by nás popálili. Z rovnakých, len menších kameňov je zložená aj pôda po ktorej sa potrebujú pohybovať malé pôdne organizmy. Každý z nich má určité rozmedzie tepelného komfortu v rámci ktorého dokážu robiť niečo užitočné. Napríklad rozkladať popadané lístie. Ďalej majú tepelné rozmedzie ktoré síce dokážu prežiť ale v hibernácií takže nič užitočné v záhrade vtedy nerobia. No potom sú tu smrteľné teploty pri ktorom populácia pôdnych organizmov klesá. Aj v ideálnych podmienkach potom nejaký čas trvá kým sa ich počty a tým aj recyklácia živín obnovia. Zmiernenie teplotných výkyvov pôdy je pre záhradu prospešné a vrstva mulču to dokáže zariadiť. V zime pôdu prikrýva ako perina takže pôda zamŕza do menšej hĺbky, v lete pôdu chráni pred priamym slnečným žiarením čím bráni jej prehrievaniu a nadmernému odparovaniu vody. Najlepšie v tomto smere funguje mulčovacia vrstva z rastlinstva. Jednak je zvyčajne hrubšia než 5cm takže v zime funguje ako hrubšia perina a listy sú ďalej od povrchu takže prehrievaniu pôdy bránia účinnejšie než kusy dreva ležiace priamo na povrchu.
Geotextília - v záhonoch radšej nie
Pod vrstvu mulču sa často krát dáva geotextília. Idea je, že zábráni rastu buriny. Geotextília funguje asi tak rok-dva. Následne je už spravidla na jej povrchu dostatok naviateho prachu na to, aby sa tu uchytili najrôznejšie náletové buriny. Čo sa týka prerastania geotextílie zospodu, aby sa tomu predišlo je potrebné použiť hrubú geotextíliu používanú v stavebníctve. Tenká netkaná geotextília proti burine paradoxne prerastaniu buriny nezabráni. Kľudne pod ňu môžte nasadiť menšie cibuľoviny ako sú napríklad Krokusy a na jar bez väčších problémov vyrastú. Pre ostré výhonky pýru takáto geotextília neznamená žiadnu prekážku. Obrastú ju zvrchu, zospodu aj zboku. Pri vytrhávaní buriny z geotextílie ju potom korene ťahajú so sebou a z úhľadnej vrstvy kamienkov či kôry sa zrazu stáva nevzhľadná mozaika vyťahanej geotextílie. Veľa záhradkárov si týmto procesom prešlo kým usúdili že geotextíliu už nechcú ani vidieť. Výnimku tvoria štrkové cestičky. Pod ne ale treba použiť spomínanú stavebnú geotextíliu a takáto záhradná cestička je už skôr stavebníctvo než záhradničenie. Geotextília vie byť v záhrade aj veľmi užitočná a použiteľná na množstvo účelov, ako vrstva pod mulč a na zabránenie rastu buriny vhodná nie je.
Cieľ
Jedným z prvotných cieľov v každej permakultúrnej záhrade je zakryť pôdu mulčom tak aby ju nebolo vôbec vidno. Jedným z dlhodobejších cieľov zas je, zakryť ju rastlinstvom tak aby nebolo vidno mulč. Až vtedy sa dosiahne maximálna rýchlosť produkcie živín v pôde. Organický mulč ktorý sa medzičasom rozpadne už v tejto fáze nie je potrebný. Pôda je chránená, organický materiál je dopĺňaný odumretými časťami rastlín a burina jednoducho nemá kde klíčiť pretože plocha je plne obsadená a to ako nad povrchom, tak aj pod ním.