Menu

Boj s voškami v permakultúrnej záhrade

Vošky

Obsah článku

Vošky sú jedny z najznámejších škodcov v záhradách ale aj mimo nich. Mnoho záhradníkov na boj s voškami každú jar vynakladá veľa úsilia, času aj financií. Popritom vošky patria medzi škodce ktorých eliminácia je veľmi jednoduchá aj bez použitia akéhokoľvek postreku. Voškami napadnutého stromu sa pritom netreba ani dotknúť.

Ročne sa na svete minú približne 2 milióny ton pesticídov.1 Jedná sa teda o veľmi výnosný biznis. Časť z peňazí ide práve na boj s voškami. Výhodou použitia pesticídov je ich rýchlosť. Vošky sú eliminované okamžite. A tam výhody v podstate aj končia. Pokiaľ sa jedná o záhradu kde jedna fľaštička vystačí aj na niekoľko postrekov, môže sa to zdať výhodné aj z finančného hľadiska. Ale postrek je len krátkodobé riešenie. Treba ho aplikovať každý rok niekedy aj viackrát po sebe. Navyše, postrek je nutné po čase zintenzívňovať pretože hmyz sa voči nemu stáva odolnejším. Postupne sa náklady na pesticídy aj čas potrebný na ich aplikáciu nenápadne nazbierajú.

Nevýhody používania pesticídov

Postrek na vošky
Postrek na vošky

Hlavnou nevýhodou pesticídov je, že nedokážu pôsobiť selektívne. Škodia všetkým živým organizmom ktoré sa s ním dostanú do kontaktu. A to vrátane ľudí. Nie nadarmo je na obaloch množstvo inštrukcií ako s postrekom narábať aby nedošlo k poškodeniu zdravia. Spolu s voškami potom uhynú alebo sa z toxického prostredia odsťahujú aj užitočné živočíchy. A to aj na niekoľko rokov. Počas tohoto obdobia nebudú mať nové vošky na blízku prirodzených predátorov takže sa môžu spokojne množiť. A to aj spravia. Tým, že stoja na spodku potravinovej siete sú na požieranie zvyknuté a úbytky svojej populácie kompenzujú svojimi reprodukčnými schopnosťami. BIO pesticídy a rôzne domáce recepty sú rozhodne lepšou alternatívou k chemickým postrekom ale tiež nelikvidujú len škodlivé živočíchy ale zaradom všetko čo sa na strome nachádza.

Mechanická likvidácia

Ručné obratie vošiek je ekologický spôsob ich likvidácie. Vieme to spraviť selektívne bez toho aby sme pritom zapučili užitočné larvy hmyzu. Avšak realizovateľné len na menších rastlinách. Ďalší spôsob odstránenia vošiek mechanicky je ich zostriekanie prúdom vody. Buď záhradnou hadicou, alebo v byte pomocou sprchy. Vošky tým síce nezabijeme, ale bude im trvať niekoľko dní kým sa na strom znova dostanú. Po niekoľkých takýchto spláchnutiach im skončí sezóna takže listy nestihnú zničiť. Nefunguje to na všetky typy vošiek. Niektoré sú prichytené príliš pevne a prúd vody ich nesplaví. Prúd vody navyše zo stromu zrazí aj užitočný hmyz takže môže spôsobiť viac škody než úžitku. Podobne je to so zostrihnutím zavoškovaných vrcholov konárov. Používa sa trebárs pri slivkách alebo ríbezliach ktoré na koncoch konárov nerodia ani nekvitnú. Tiež tu platí, že ak ich zlikvidujeme ponorením do vody, utopíme v nej aj užitočných pomocníkov ktorí na rastline následne budú chýbať.

Prirodzení predátori vošiek

Prilákanie prirodzených predátorov je najekologickejším spôsobom boja proti škodcom. Platí to aj pre vošky. Okrem samotnej eliminácie vošiek v záhrade zároveň zvýšia diverzitu. Larvy napríklad Pestrice v dospelosti plnia funkciu opeľovačov čím záhrade aj zvýšeniu úrody ďalej napomáhajú. Niektoré druhy hmyzu je možné v štádiu lariev aj zakúpiť. Na začiatok dobrý spôsob ako osadenstvo záhrady rýchlo zvýšiť. Ale aby ich nebolo treba kupovať pravidelne, je potrebné predovšetkým zabezpečiť úkryty v ktorých sa vedia skryť pred ešte väčšími predátormi, nástrahami počasia a najmä chladom počas zimných mesiacov. Po vybudovaní vhodných mikrobiotopov do záhrady zavítajú aj sami. Kúpou niekoľkých lariev lienky, ucholaka či pestrice však nič nepokazíme, len urýchlime prirodzený prírodný proces. Po niekoľkých rokoch už tieto živočíchy do permakultúrnej záhrady nemá zmysel kupovať. V záhrade sa už nachádzajú, vo vybudovaných biotopoch dokážu prežiť počas celého roka a veľkosť ich populácie sa mení spolu s populáciami vošiek prípadne iného hmyzu ktorým sa živia. Intenzita likvidácie vošiek tým bude aj automaticky regulovaná.

Budovanie biotopov pre dravý hmyz

Domček pre hmyz
Domček pre hmyz

Hmyz je maličký, rýchlo uteká, lieta, skáče. Je preto ťažšie pozorovateľný a vieme o ňom veľmi málo v porovnaní s väčšími živočíchmi ktoré sa dajú sledovať aj na diaľku. Vieme však že druhov hmyzu je obrovské množstvo. Každý je niečím špecifický, preferuje trocha iné prostredie. Pri budovaní biotopov pre hmyz preto netreba klásť svojej fantázií žiadne medze. V princípe sa jedná o rôzne škáry, dutiny, spleť podzemných aj nadzemných chodbičiek a podobne. Vhodným biotopom teda môžu byť napríklad kamene rôznej veľkosti, drevo rôzneho priemeru, črepy z hlinených kvetináčov a rôzny odpad z prírodných materiálov zakopaný pod zem alebo voľne ležiaci na povrchu. Kopa raždia, slamy, sena, kartónov. Podľa toho či budú ležať vo vlhkom tieni alebo na slnkom vysúšanom mieste prilákajú buď vlhkomilné alebo suchomilné druhy hmyzu. Ďalším vhodným biotopom sú domčeky pre hmyz umiestnené vyššie nad zemou alebo zavesené priamo do koruny stromu. Mali by byť zariadené rôznym materiálom. Okrem slamiek z rákosia trebárs aj senom, malými konárikmi, šiškami a podobne. V neposlednom rade, hmyz lákajú rôzne rastliny. Viac druhov rastlín priláka viac druhov hmyzu. Časť týchto druhov bude záhradu opeľovať, časť bude žrať vošky, žravé húsenice a iných škodcov plodín. Plantaholici—ľudia so závislosťou na rastlinách, ktorí sa ich pri všetkých svojich záhradníckych aktivitách nevedia nabažiť, majú v tomto smere výhodu. Ich záhrada má okrem množstva rôznych rastlín zákonite aj väčšiu druhovú diverzitu živočíchov.

Veľmi účinný je mulč z organického materiálu a kompostovanie časti organického odpadu priamo na záhonoch. Najrôznejší hmyz tak nachádza zdroj potravy a úkryt po celej ploche záhrady—nielen v jej odľahlom kúte, ale aj pod jednotlivými rastlinami ktoré potrebujú ochranu.

Hlavní predátori vošiek

Ak vo svojej záhrade nájdete niektorého z týchto živočíchov, znamená to že ste na dobrej ceste k zbaveniu sa vošiek.

Lienky

Desiatky rôznych druhov ktoré sa líšia farbou aj počtom bodiek. Veľkosť od jedného milimetra po jeden centimeter. Ich larvy sú sivo-čierne s rôznymi oranžovo-červenými alebo bielymi fľakmi. Niektoré majú špicaté telo. Živia sa prevažne voškami a iným hmyzom.

Lienka sedembodková Coccinella septempunctata
Lienka sedembodková Coccinella septempunctata
Larva lienky
Larva lienky
Kukla lienky
Kukla lienky

Larvy pestríc

Larvy pestríc sú beznohé larvy so širokým plochým telom dlhým do 12mm. Niekedy sú polopriehľadné takže im vidno vnútorné orgány. Pestríc je niekoľko stovák druhov, zhruba polovica z nich sa živí voškami. Dospelé pestrice patria medzi opeľovače. Pestrice sa dajú do záhrady nalákať najmä na veľké množstvo kvitnúcich rastlín.

Pestrica
Pestrica
Larva pestrice
Larva pestrice

Larvy zlatoočiek

Larvy zlatoočiek sa živia voškami a iným malým hmyzom ktorý sa dostane do ich zahnutých hryzadiel. Veľkosť do 8mm. Niektoré sa maskujú vysušenými vysatými schránkami vošiek ktoré si dajú na svoje štetiny. Dospelé zlatoočky majú rovnaký jedálniček ako dospelé pestrice.

Zlatoočka obyčajná Chrysopa carnea
Zlatoočka obyčajná Chrysopa carnea
Larva Zlatoočky obyčajnej Chrysopa carnea
Larva Zlatoočky obyčajnej Chrysopa carnea

Dravé larvy pakomárov

Do 3mm dlhé žlto-oranžové larvy pakomára Aphidoletes aphidimyza. Z vošiek vysávajú vnútornosti. Neskôr schádzajú do zeme kde sa zakuklia.

Larva pakomára Aphidoletes aphidimyza
Larva pakomára Aphidoletes aphidimyza

Parazitoidné osy

Dospelé jedince niektorých druhov vkladajú do vošiek po jednom vajíčku. Larva sa po vyliahnutí kŕmi na vnútorných orgánoch vošky až ju napokon zabije a v jej vnútri sa zakuklí. Voška je už v tomto štádiu bledohnedá a nafúknutá.

Parazitoidná osa
Parazitoidná osa
Múmia vošky
Múmia vošky

Ucholaky

Ucholaky sú všežravce. Živia sa malými bezstavovcami a rastlinným materiálom. Na ovocných stromoch dokážu poskytnúť účinnú ochranu pred ovocnými voškami bez toho aby poškodili samotný strom alebo ovocie. Ich množstvo sa dá na strome zvýšiť zavesením kvetináčov, hore dnom, voľne naplnených senom.

Ucholak obyčajný Forficula auricularia
Ucholak obyčajný Forficula auricularia

Dravé chrobáky

Niektoré bystrušky a drobčíky sa šplhajú na stromy aby sa nakŕmili voškami. Dokážu zabezpečiť účinnú biologickú ochranu pred voškami aj inými škodcami.

Bystruška a larva bystrušky
Bystruška a larva bystrušky
Drobčík smrdnutý Ocypus olens
Drobčík smrdnutý Ocypus olens

Vtáci

Vtáci ako napríklad Sýkorka belasá sa tiež živia voškami. Existujú dôkazy že v záhradách ktoré podporujú vtáctvo sú počty vošiek nižšie.

Sýkorka belasá Cyanistes caeruleus
Sýkorka belasá Cyanistes caeruleus

Zlepšenie imunity rastlín

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať že rastliny sú vydané na milosť a nemilosť pažravým škodcom, nie je tomu tak. Majú svoj imunitný systém pomocou ktorého sa pred napadnutím dokážu aktívne brániť. Čím sú väčšie a vitálnejšie, tým je ich imunitný systém silnejší. Prirodzení predátori škodcov sú jednou z úrovní ich imunitného systému ktorý dokážu v prípade potreby sami aktivovať. Okrem toho budú ešte na správnu funkčnosť svojej imunity potrebovať mikroživiny, užitočné pôdne baktérie, huby a ďalšie mikroorganizmy. Nič, s čím by si šikovný záhradkár neporadil. Podrobnejší návod v článku Imunita rastlín a ako ju zlepšiť.

Výsledok

Záplavy vošiek z permakultúrnej záhrady postupne vymiznú. Pár vošiek ktoré zostanú už rastlinám neublížia. Práve naopak. Sú v záhrade žiaduce. Práve oni do záhrady prilákajú ďalší hmyz ktorý sa voškami živí a zabezpečia aby sa tento hmyz v našej záhrade usadil natrvalo. Nebude potom hroziť ďalšie premnoženie vošiek. A keby aj, budú v priebehu niekoľkých dní, nanajvýš týždňov rýchlo eliminované. Proti voškám už nebude potrebné robiť žiadne špeciálne kroky.

Galéria k článku

Súvisiace články